SME
Piatok, 28. január, 2022 | Meniny má Alfonz

Igelitom proti žiareniu

Dorazí jadrový prach z Japonska aj nad Slovensko? Naozaj bude taký bezpečný, ako nás presviedčajú vedci? Nebude lepšie v týchto dňoch o niečo menej vetrať a nekupovať čerstvú zeleninu?

(Zdroj: ČTK)

Pravdepodobne nie, no ak predsa len máte strach z rádioaktívneho žiarenia, nemáte si čo vyčítať. Vládne propagandy z čias studenej vojny v ľuďoch presne tento strach účinne pestovali a využívali. V sovietskom bloku rovnako, ako v kapitalistickom.

Pred rokom 1989 vôbec nebolo čudné, keď učiteľ žiakom na základnej škole pokreslil tabulu atómovým hríbom z americkej bomby a desivý výklad o neviditeľnom žiarení dopĺňal politickým obrazom sveta, v ktorom nás pred nebezpečnými Američanmi chráni bratská Moskva. A to zďaleka nebolo všetko.

V igelite do prírody

Deťom sa krízový scenár vtĺkal do hlavy už na základnej škole. Kontinuálne to robili na hodinách brannej výchovy, no dvakrát do roka organizovali akciu, ktorú by už dnešné deti chápali iba s ťažkosťami. Volala sa branné cvičenie a spravidla trvala dva dni. Najprv teória vrátane politickej prípravky a na druhý deň nácvik v teréne.

Menej politicky angažovaní učitelia sa nebránili urobiť z branného cvičenia skôr iba výlet v prírode, no niektorí ho brali naozaj vážne a u každého žiaka pod hrozbou trestu kontrolovali protinukleárnu výbavu. A tak ste mohli vidieť v dvojstupe pochodujúci dav detí s plynovou maskou na hlave a igelitovými vreckami na rukách a nohách.

Tí najpresvedčenejší pedagógovia k tomu vymýšľali vojnu simulujúce situácie a nútili žiakov líhať si do jarkov či šprintovať do krytu.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Do krytu!

„Atómovým hríbom nás masírovali denne. V novinách, v televízii,“ spomína päťdesiatnik, spisovateľ a divadelník Viliam Klimáček.

„Ten, kto videl fotky z Hirošimy – a naša propaganda sa postarala, aby sme ich videli všetci viackrát ročne – nemohol brať veľmi vážne napríklad pokyn zaľahnúť nohami smerom k výbuchu a zakryť si hlavu. Ostávalo nám len sa ateisticky modliť, aby vojna nebola.“

Po skončení medicíny musel Klimáček ísť na ročnú vojnu, a tam zblízka uvidel obranné zariadenia, aké naša armáda v prípade jadrovej vojny mala. „Kryt v útvare vyzeral ako väčšia pivnica na zemiaky, akurát s dverami z olova. Tam sa dalo vydržať hádam deň a jednoznačne bolo lepšie schytať to hore než sa dolu zadusiť.

Ako vo filme

No jadrovej propagande sa darilo aj v kapitalistickom svete. Na YouTube sa dajú ľahko nájsť staré filmy amerického úradu civilnej ochrany z cvičných jadrových výbuchov v 60. rokoch. V Nevadskej púšti postavili Američania menšie mesto s budovami, autami a figurínami ľudí, ktoré snímali kamerami.

A potom tam nechali vybuchnúť jadrovú bombu. Zábery rúcajúcich sa budov a spálených figurín sprevádzal výklad, ako sa zachovať, keby šlo o skutočné mesto a neplánovaný jadrový výbuch.

Cyklus filmov Let’s Face It zase presviedčal, že ak zostanete v pokoji a dostanete sa do krytu, môžete atómový výbuch prežiť. Filmy vyznievali tak brutálne, že Američanom určite spôsobil nejednu bezsennú noc.

Zďaleka nie všetka kinematografia s atómovou tematikou vznikala na objednávky vlády. Práve naopak, o svete po tretej svetovej režiséri dobrovoľne točili filmy a ľudia ich dobrovoľne sledovali v kine. Napríklad Deň potom (Day After) z roku 1983 je krutý príbeh jednej americkej rodiny v čase tretej svetovej.

Aj u nás bol svojho času preložený román Roberta Merleho Malevil a francúzsko-nemecký film z roku 1981 ho verne prepisuje. Komunita ľudí sa zachránila pred rýchlou a ničivou vojnou v útrobách vínnej pivnice a po vojne buduje novú civilizáciu. Dokonca aj československá kinematografia má jeden archívny postapokalyptický film – Koniec augusta v hoteli Ozon (1966), kde krajinou zničenou atómovou vojnou putuje skupina žien.

Ochrana na 120 percent

Atmosféru strachu dotvárali aj ďalšie relikvie a jednou z nich bol inštitút civilnej obrany. „Počas studenej vojny bola civilná obrana jednoznačne zameraná na ochranu života a zdravia v prípade vojenského konfliktu a použitia zbraní hromadného ničenia, teda jadrových, chemických či biologických,“ hovorí Ján Repa, riaditeľ súčasného Úradu civilnej ochrany.

V Československu sa hlavná pozornosť venovala vybaveniu prostriedkami individuálnej ochrany, teda známymi plynovými maskami, plášťami, gumákmi a rukavicami, ale aj detskými kazajkami a detskými vakmi pre dojčatá.

„Iba dve krajiny na svete mali túto výbavu zabezpečenú na 120 percent, teda viac prostriedkov ako obyvateľov – Izrael a Československo.“ A prečo sa práve na tento spôsob kládol taký dôraz? „Stále kryty pojali len 7 a pol percenta obyvateľov, čo vlastne platí doteraz. Rátalo sa aj s improvizovanými krytmi, ale ani tie nepostačovali pre všetkých.“

Koniec psychózy

Po skončení studenej vojny sa civilná obrana zmenila na ochranu a centrom jej pozornosti sa stali živelné katastrofy, havárie v továrňach, úniky nebezpečných látok a podobne. „Masky postupne dosluhujú,“ hovorí Repa, „a vyraďujú sa. Dnes už neplatí, že štát musí zabezpečiť každému občanovi prostriedky individuálnej ochrany. Tú majú zadarmo iba tí, čo bývajú v okolí prevádzok, kde sa vyrábajú nebezpečné látky a zabezpečuje im ich daný závod.“

„Ešte keď som bol v službe, zažili sme tvrdé cvičenia, ku ktorým patril napríklad celodenný pobyt s plynovou maskou, to už si dnes neviem ani predstaviť,“ hovorí Ján Dibala z trenčianskeho Klubu vojenskej histórie. „Keď sa skončila studená vojna, bol to krásny pocit. Koniec psychózy,“ uzatvára Dibala.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  4. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  7. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  8. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  9. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  10. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 9 838
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 760
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 611
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 474
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 249
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 2 960
  7. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 668
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 388
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 218
  10. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 1 982

Hlavné správy zo Sme.sk

Bytovka na Drotárskej ceste v Bratislave, v ktorej si kúpil byt aj Michal Fico, syn Roberta Fica.

Šéf Smeru býva v prenájme u Muňka.


a 1 ďalší 7 h

Neprehliadnite tiež

Martin Kočiš.

Bol basketbalista, programátor i učiteľ.


3 h