Matovič si chce novelu najskôr prebrať s Bugárom. Problémy s ňou malo doteraz aj KDH.
BRATISLAVA. Obyčajní ľudia (OĽ) majú výhrady k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Napriek tomu ho v prvom čítaní v parlamente podporia. Ak ale nedôjde k zmenám, právnu normu z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd) určite nepodporia. Povedal to líder OĽ a nezávislý poslanec Igor Matovič.
Výhrady nechce konkretizovať. "Dohodli sme sa s pánom Bugárom, že si to najskôr spoločne vydiskutujeme a až potom o tom budeme hovoriť pred médiami," vysvetlil.
Problémy s novelou zákona mali doteraz aj kresťanskí demokrati. Okrem iného im prekážalo zníženie 20-percentnej hranice pre používanie jazyka menšín v úradnom styku na 15 percent.
Poslanec za KDH Radoslav Procházka na otázku, či by kvórum malo takto klesnúť alebo nie, odpovedal, že "to je vec, ktorá základné záujmy SR a jej občanov neohrozuje".
Dodal, že je to vec, pri ktorej by sa mala hľadať rozumná dohoda. V prípade novely bude Procházka hlasovať podľa dohody klubu KDH.
Predseda klubu Mostu-Híd László Solymos verí, že si právna norma získa v parlamente potrebnú väčšinu. "Ten zákon je dobrý, nikoho neobmedzuje," vyhlásil s tým, že bugárovci sa ho budú snažiť presadiť.
"Chceme, aby to prešlo. Budeme rokovať. Je v programovom vyhlásení vlády, že to ideme riešiť," uviedol.
Ak by novela zákona v Národnej rade SR neprešla, podľa Solymosa by to bol vážny problém. Tým sa však Most-Híd, ako tvrdí šéf klubu, v súčasnosti nezaoberá. "Riešime to, aby to prešlo do druhého čítania a tam budeme ešte diskutovať," zopakoval.
V prípade, že by právna norma prešla v navrhovanom znení, na to, aby obyvatelia obce mohli používať svoj menšinový jazyk v úradnom styku, bude stačiť, aby na základe posledného sčítania ľudu tvorili najmenej 15 percent obyvateľstva v obci. Toto sa bude vzťahovať aj na mestské časti Bratislavy a Košíc.
Ochrana jazykových práv sa tým rozšíri na českú a chorvátsku menšinu. V jazyku menšiny budú v úradnom styku komunikovať aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnosť ho ovládať.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín upraví ďalších 13 zákonov. Nové povinnosti pribudnú obciam, v ktorých podľa posledného sčítania žije najmenej 15 percent obyvateľstva hlásiacich sa k národnostnej menšine. Zmena by sa mala dotknúť tiež jazykového zákona.
V Slovenskej televízii sa už nebudú inojazyčné relácie priamo určené zástupcom menšín vysielať tak ako v súčasnosti s titulkami v slovenčine alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku. Rovnako to platí pre samostatný menšinový okruh Slovenského rozhlasu.
Predložená zmena zákona reaguje na odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, Benátskej komisie, ako aj vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny.
Vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd) ako predkladateľ návrhu upozorňuje na jeho nesúlad s jazykovým zákonom po zmene v roku 2009, čím prišlo k znevýhodneniu príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.
