Prezident Slovenskej republiky, ktorý sa dožíva 70 rokov je so svojim životom spokojný.
BRATISLAVA. Zjednocovať politickú scénu Slovenska - to je hlavný cieľ jubilanta, prezidenta Ivana Gašparoviča.
Povedal to v rozhovore pre médiá.
Oficiálne svoje narodeniny oslávi vo štvrtok 31. marca v bratislavskom vládnom hoteli Bôrik. Na oslavu pozve vyše sto hostí, ktorí budú "z prostredia vlády, parlamentu a ostatných inštitúcii na Slovensku".
Gratulovať samozrejme prídu aj "moji priatelia aj z podnikateľskej sféry, aj z mediálnej a moji blízki rodinní príslušníci".
Ivan Gašparovič sa po februárovej operácii bedrového kĺbu stále zotavuje, denne chodí cvičiť, popritom sa však venuje úradným veciam.
"Po operácii sa cítim vo vynikajúcej kondícii, aj fyzicky aj psychicky a sami lekári hovoria, že veľmi rýchlo sa adaptujem znovu do fyzickej pohody," opísal svoj stav sám prezident, ktorý je veľmi spokojný s prácou slovenských lekárov.
Preto predpokladá, že liečenie a rehabilitácia nebudú trvať tak dlho, ako to zvyčajne po týchto operáciách býva, keď je to aj šesť mesiacov.
Prezident po celý život rád športoval, bicykloval či korčuľoval. Korčuľovať sa už asi nebude môcť, no na bicykel by sa rád vrátil. Kým však nie je úplne fit, musí sa uspokojiť aj so stacionárnym bicyklom.
Ivan Gašparovič
Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Pochádza z učiteľskej rodiny. Na základnú školu chodil do Svitu, neskôr žili v Košiciach a v roku 1955 sa presťahovali do Bratislavy.
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (1959 - 1964), v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Od roku 1968 pôsobil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK.
V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. Členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) bol od roku 1992, v júni 1992 bol zvolený za poslanca SNR za HZDS a stal sa predsedom Slovenskej národnej rady (SNR), neskôr Národnej rady (NR) SR. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.
Po parlamentných voľbách v roku 1994 znovu vykonával funkciu predsedu NR SR (1994 - 1998). Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR. V júli 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. V roku 2002, po skončení volebného obdobia a práce v parlamente, sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK.
Prezidentom Slovenskej republiky sa Ivan Gašparovič po prvý raz stal v roku 2004 a po druhý raz zvíťazil v prezidentských voľbách 4. apríla 2009. Je prvým prezidentom SR, ktorý vykonáva funkciu súvisle dve päťročné funkčné obdobia za sebou. Ivan a Silvia Gašparovičovci sú manželmi 46 rokov, sú rodičmi dvoch detí, dcéry Denisy - inžinierky ekonómie a syna Iva - kardiochirurga, ktorý má s manželkou Anetou dvoch synov.
Prezident je držiteľom mnohých domácich ocenení a najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní. Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri. Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I. Prezidentovi okrem iného patrí za zásluhy o vznik Slovenskej republiky Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
