Iniciatíva kresťanských demokratov na podporu kresťanov v parlamente vyvolala konzervatívno–liberálnu prestrelku.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:50 narhadili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Prenasledovanie a vraždenie kresťanov v Nigérii, Iraku či Egypte. A na druhej strane tresty smrti pre homosexuálov v Kongu, na Barbadose, v Nigérii.
KDH a SaS sa dostali do zvláštneho hodnotového sporu. Stačilo, že liberál Martin Poliačik tieto dve veci porovnával.
„Považujem za neprimerané a nemiestne spájať tieto témy a dokonca ich nejako podmieňovať,“ reagoval predseda KDH Ján Figeľ.
Podpora kresťanom
KDH pri predkladaní vyhlásenia varovalo pred tendenciami, ktoré sa prejavujú aj v našej spoločnosti.
„Ide o postupnú eróziu noriem správania, ktoré kresťanstvo dlhodobo chránilo a presadzovalo, ide tiež o systematické vytláčanie náboženstva do čisto súkromnej sféry.“
Už na decembrovom sneme kresťanských demokratov sa hovorilo, že strana má viac prezentovať konzervatívne hodnotové témy.
Predseda poslaneckého klubu Pavol Hrušovský včera vysvetľoval, že chcú otvoriť iba také témy, ktoré nie sú v rozpore s vládnym programom.
„Nechceme vnášať do koalície rozpory a napätie. Budeme skôr trpezlivo presviedčať.“
KDH by potešilo, keby dokázali pokročiť v otázkach ochrany života, manželstva, v možnosti uplatňovať výhradu vo svedomí.
Hrušovský priznáva, že momentálne nemajú šancu na zmenu interrupčnej legislatívy, rozmýšľajú skôr nad tým, ako primať ženy nejsť na potrat, ale dať dieťa na adopciu.
Posilniť hodnotovú agendu sa chystajú aj liberáli z SaS. Z tém, ktoré ich dostali do parlamentu ako tretiu najsilnejšiu stranu, totiž do vládneho programu veľa nedostali. Presadiť chcú aspoň povolenie používať marihuanu na lekárske účely.
Parlament sa témami, ktoré súvisia s etickými otázkami a náboženstvom, nezaoberá často, včera však ešte pred sériou hlasovaní o zákonoch prišiel až s ďalšou iniciatívou KDH. Tá druhá vyjadrila podporu bieloruskej opozícii prenasledovanej režimom Alexandra Lukašenka.
Deklarácií veľa nie je
Deklaráciami v minulosti odsúdil genocídu Arménov, predstavitelia pravice už dlhšie otvorene podporujú odporcov režimu na Kube.
Za minulej vlády sa na podporení umiestnenia kresťanských symbolov v školách zhodla koalícia s opozíciou.
Marihuana raz bude
O liberálnych témach SaS hovorí jej poslanec MARTIN POLIAČIK.
Chystá sa SaS viac presadzovať liberálne témy?
„Vždy, keď sa bolo treba ozvať, tieto hodnoty sme v parlamente presadzovali. A to budeme robiť aj naďalej.“
Plánujete pripraviť verejné výzvy o ľudských právach, podobne ako KDH?
„Tento rok bude v Bratislave opäť Dúhový pride. Zúčastnil som sa na ňom minulý rok a urobím to aj tento rok.“
Chystáte niečo v otázke práv homosexuálov?
„Najprv by sa to malo preniesť z pozície predsudkov a strieľania názorov z jednej strany na druhú do pozície aspoň nejakého návrhu. Na to mal slúžiť Výbor pre práva gayov, lesbičiek, transgender osôb a bisexuálov, ktorý pričinením KDH nezriadili.“
Chystáte návrhy, ktoré sa týkajú dekriminalizácie mäkkých drog?
„Bol tu návrh na povolenie marihuany na medicínske účely. To je vec, o ktorej sa v koalícii bude rokovať a pokiaľ na tom bude zhoda, príde to do parlamentu.“
Otvoríte tému eutanázie?
„Nie. V SaS sme o tom ani do hĺbky nehovorili.“
Ktorá z liberálnych tém má šancu presadiť sa ako zákon?
„Dekriminalizácia marihuany podľa mňa prejde. V Česku celý ten proces trval desať rokov.“
Česko je menej konzervatívne.
„Som presvedčený, že to stihneme skôr. Už len z dôvodu tlaku zo zahraničia. Celá Európa sa hýbe smerom k menšiemu postihovaniu konzumentov a prísnejšiemu postihovaniu dílerov. Keď katolícke Španielsko legálne pichá závislým ľuďom heroín, verím, že aj u nás sa mienka môže posunúť ďalej.“
(knm)
Kde vládne šaría, tam sú útoky časté
Najťažšie to majú kresťania na Blízkom východe a v arabských krajinách.
TEL AVIV. Hoci má kresťanstvo pôvod na Blízkom východe, kresťanom sa v tomto regióne v súčasnosti nežije najlepšie. Sú menšinou a často diskriminovanou.
Začiatkom dvadsiateho storočia tam žilo asi dvadsať percent kresťanov, dnes ich je o 15 percent menej. Môžu za to vysťahovalectvo, asimilácia (často nútená) aj demografické trendy. Blízkovýchodní kresťania sú tiež veľmi rozdrobení. Sú príslušníkmi viacerých kongregácií.
Keď padol režim Saddáma Husajna, irackí kresťania medzi prvými pocítili perzekúciu a medzi prvými z krajiny utekali. Keď egyptský exprezident Husní Mubarak len nedávno zavelil na odchod, boli to egyptskí Koptovia, ktorí sa síce tešili z pádu diktátora, ale aj čakali útoky moslimských extrémistov, ktorých Mubarak držal na uzde.
Kresťania sú v krajinách Blízkeho východu a v moslimskom svete skôr trpenou menšinou. V Saudskej Arábii sú zakázané všetky kresťanské symboly aj knihy, v Pakistane nedávno zabili prominentného kresťanského politika. Zle sú na tom aj v Nigérii, ktorá tvorí africkú hranicu medzi moslimským severom a kresťanským juhom.
Vatikán vydal vlani správu, podľa ktorej sú kresťania často občanmi druhej kategórie, oni a ich kostoly sú často terčami útokov. Vatikán otvorene hovorí, že náboženská tolerancia je moslimským krajinám cudzia. Hlavne v krajinách, ktoré sa riadia šaríou.
V Spojených štátoch konzervatívni kongresmani začiakom roka iniciovali zákon, ktorým by na ministerstve zahraničných vecí zriadili post vyslanca pre náboženské menšiny na Blízkom východe a v južnej Ázii.
(mik)
Beata
Balogová
