Napĺňanie litery zákona sa v nich pohybuje od 62 do 68 percent.
Centrálna štátna správa ako celok bola úspešná na 78 percent. Informovala o tom na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave Diana Némethová, koordinátorka projektu Monitoring pred voľbami, zameraného na uplatňovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Úroveň ich poskytovania v ústredných štátnych orgánoch označila za relatívne dobrú. I napriek zlepšujúcej sa tendencii však nemožno hovoriť o štandardnej situácii, spresnila. Najdôslednejšie infozákon podľa nej dodržiavajú rezorty výstavby a regionálneho rozvoja, kultúry a zdravotníctva. K pozitívnej zmene však došlo aj v rezortoch zahraničných vecí, pôdohospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja.
Najväčší prepad zaznamenalo ministerstvo obrany, ktoré sa z minuloročného tretieho miesta posunulo na štrnáste. Ďalej to boli rezorty životného prostredia, vnútra, pre správu a privatizáciu národného majetku a financií. Relatívne stabilnú úroveň v uplatňovaní infozákona si rozpätím zhruba od 70 do 80 percent udržujú ministerstvá školstva, hospodárstva a spravodlivosti.
Za pozitívum v porovnaní s minulým rokom označila výkonná riaditeľka nadácie Občan a demokracia Šarlota Pufflerová to, že väčšina požadovaných informácií bola dodaných v zákonnej lehote. Zlepšila sa aj informovanosť prostredníctvom internetu v porovnaní s tradičnými metódami.
Kľúčový problém vidí Pufflerová predovšetkým v nedostatočnom toku informácií v rámci úradov ministerstiev, ako aj v nestotožnení sa úradníkov so zákonom. Ako ďalej vyplýva z výsledkov monitoringu, v inštitúciách trvá tendencia vyhýbať sa poskytovaniu informácií v prípade, ak nejde len o formálny údaj. Informácie o verejnom obstarávaní odmietli poskytnúť štyri ministerstvá, ďalšie rezorty ich poskytli až po urgenciách, aj to nekompletné a povrchné, dodala Pufflerová. Dôsledkom toho poklesol v prvom štvrťroku počet žiadateľov o 600.
Zhodnotiť prístup jednotlivých rezortov k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám bolo základným cieľom projektu Monitoring pred voľbami, ktorý iniciovala nadácia Občan a demokracia. Úlohou bolo zistiť, ako 15 ministerstiev aplikovalo infozákon v poldruharočnom období od nadobudnutia jeho účinnosti.
