BRATISLAVA. Slováci pomohli vybudovať moderný systém na monitorovanie zemetrasení v oboch častiach seizmicky aktívnej Bosny a Hercegoviny a z dlhodobého hľadiska pomohli predchádzať ničivým následkom silných zemetrasení.
Išlo o projekt DETERMINE (Development of Earthquake Monitoring Infrastructure for Bosnia and Herzegovina - Rozvoj infraštruktúry pre monitorovanie zemetrasení v Bosne a Hercegovine), ktorý v krajine vďaka prostriedkom slovenskej rozvojovej pomoci realizoval Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied.
Inštitúciám zodpovedným za seizmický monitoring v oboch entitách Bosny a Hercegoviny poskytli moderné monitorovacie zariadenia pre seizmické stanice ako aj technické vybavenie dátových centier.
Nainštalované systémy zbierajú seizmické údaje v reálnom čase a umožňujú ich automatické spracovanie. Údaje zo seizmických staníc sú v dátovom centre okamžite po ich prijatí k dispozícii aj na detailnú manuálnu analýzu vyškoleným špecialistom.
Projekt reagoval na urgentnú potrebu kvalitného seizmického monitoringu v oblasti západného Balkánu. Ústav ho realizoval od novembra 2009 do konca februára tohto roka.
Bosnianskych odborníkov vyškolili na prácu s novým systémom a vďaka podpore Slovak Aid sa mohli zúčastniť na medzinárodnom koordinačnom stretnutí zástupcov seizmických observatórií ORFEUS v írskom Dubline, čo bolo významné pre začlenenie krajiny do medzinárodnej výmeny seizmických údajov. Projekt a jeho ciele prítomní odborníci hodnotili pozitívne.
Z dlhodobého hľadiska projekt DETERMINE prispel k lepšej pripravenosti krajiny na silné zemetrasenia vybudovaním moderného seizmického monitorovacieho systému, ktorý umožňuje včasnú a presnú informáciu o mieste vzniku a veľkosti zemetrasenia.
Poskytuje to dôležité informácie pre koordináciu záchranných aktivít po silnom zemetrasení. Pripravenosť krajiny sa zvýši aj využívaním údajov zo seizmického monitorovacieho systému o seizmickej aktivite územia pri projektovaní odolných stavebných konštrukcií.
Podcenenie seizmického ohrozenia by mohlo byť jedným z faktorov prispievajúcim k vyšším materiálnym škodám, počtom zranených a obetí v prípade silného zemetrasenia. Naopak, nadhodnotenie seizmického ohrozenia zasa vedie k vyšším nákladom pri výstavbe.
Bosna a Hercegovina v oblasti západného Balkánu leží v jednej zo seizmicky najaktívnejších oblastí v Európe. V minulosti zdokumentovali niekoľko silných zemetrasení s epicentrami na území dnešnej Bosny a Hercegoviny.
Príkladom môže byť zemetrasenie z roku 1969 v Banja Luke s magnitúdom 6,6, ktoré vážne poškodilo desaťtisíce obydlí, stovky škôl, zdravotníckych zariadení a ďalších dôležitých objektov.
