KOŠICE. JAROVCE. Rusíni si zo zákona o používaní menšinových jazykov ťažkú hlavu nerobia a jeho novela je podľa nich zbytočná. Skôr ju považujú za folklór časti slovenských politikov.
Karikaturista Fedor Vico je považovaný za „národného buditeľa“ Rusínov, či „PR manažéra“ hnutia Rusínska obroda.
„Ako poznám našich, vieme sa zaobísť bez všetkého. Dlhé roky sme sa zaobišli bez jazyka, periodík, kultúry, lebo všetko nám v bývalom režime ukradli. Zrazu sme prestali byť Rusínmi a stali sme sa Ukrajincami. Zvykli sme si. My sme vzorná menšina, so všetkým sme spokojní.“
V zákone však predsa len vidí zmysel. Po novembri 89, keď bola opäť uznaná rusínska národnosť a kodifikovaný jazyk, počet Rusínov z roka na rok rastie.
„Stále sú dediny, kde hovoria po rusínsky, ale píšu si slovenskú, alebo ukrajinskú národnosť. Možno tento zákon pomôže prebudiť hrdosť na národnosť.“
Rusíni sa dohovoria
Prepracovaný zákon sa má dotknúť 45 obcí s obyvateľmi rusínskej národnosti. V Ubli v okrese Snina sa podľa posledného sčítania ľudu v roku 2001 k Rusínom hlásilo z 881 obyvateľov 19,98 percenta, k slovenskej 64,25 percenta.
„Keď k nám príde občan a chce komunikovať v rusínčine, nemáme problém. Nepotrebujeme na to zákon,“ tvrdí pracovníčka obecného úradu Soňa Riganová.
Hoci to štatistiky neukazujú, Ubľa je podľa nej rusínska. „Mám slovenskú národnosť, ale som tiež Rusínka. Predtým rusínska národnosť oficiálne neexistovala, takže ľudia sa hlásili buď k ukrajinskej, alebo slovenskej.“
Problém by mali na obecnom úrade v Rovnom (okres Svidník). Starosta Jozef Baláž ani žiaden úradník rusínčinu neovláda. K rusínskej národnosti sa prihlásilo 18,59 percenta z 511 obyvateľov.
Starosta hovorí, že obec bola a je slovenská. „Akurát jeden poslanec je Rusín. Pokojne môže so mnou hovoriť vo svojom jazyku, rozumiem mu, ale neviem po rusínsky. Ja teraz určite nepôjdem na jazykový kurz. Máme kopec iných povinností a problémov.“
K rusínskej národnosti sa hlási aj Michal Bycko, spoluzakladateľ a hlavný kurátor Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach. „Som Rusín, ale to neznamená, že budem od lekára žiadať, aby ma vyšetril v mojom jazyku. Prečo by sa mal úradník , lekár, či policajt učiť rusínčinu, rómčinu, maďarčinu, či akýkoľvek iný jazyk?“
Chorváti z Jaroviec
Hrvatski Jandrof. Alebo Jarovce, bratislavská mestská časť s 1200 obyvateľmi, ktorá žije pokojným, skôr vidieckym životom. Až sedemnásť percent jej obyvateľov sa hlási k chorvátskej národnosti. Aj oni by mali podľa chystanej novely získať právo prehovoriť vo svojom jazyku aj v úradnom styku.
Obraz s názvom Hrvatski Jandrof, na ktorom sú postavy v dobovom chorvátskom kroji, udrie na miestnom úrade do očí ako prvý.
„My sa už na úrade po chorvátsky rozprávame,“ hovorí starosta Pavel Škodler. „Keď však prejdeme na počítače alebo autá, automaticky musíme hovoriť po slovensky,“ smeje sa. Miestni Chorváti hovoria starodávnym chorvátskym jazykom tzv. gradištinou, ktorá nepozná novodobé technické výrazy.
Podľa šéfa miestnych Chorvátov Radoslava Jankoviča má k modernej chorvátčine asi tak ďaleko, ako staroslovienčina k slovenčine. „Určite by nás to potešilo, ale či to dokážeme naplno využívať, je otázne. Novela zákona starostu skôr znepokojuje. Keby ju prijali, úrad by musel mať človeka, ktorý vie chorvátsky.
„Tým by sa nám zvýšili náklady,“ kalkuluje. Hovorí, že si vôbec nevie predstaviť, načo by niekomu bol sobášny list v chorvátskom jazyku.
Škodler by bol preto najradšej, keby používanie menšinového jazyka bolo naďalej dobrovoľné a miestny úrad by tak nemusel „zo zákona“ hovoriť aj po chorvátsky.
Oficiálna chorvátčina nechýba ani 86-ročnej Alžbete Bankovichovej. Na úrade sa tak porozpráva už dnes.
Jankovič hovorí, že majú všetko, čo potrebujú. Omšu v nedeľu vo svojom jazyku a úspešný mužský spevokol. Okrem toho je v obci aj klub mladých Chorvátov a vďaka gradištine sa dohovoria aj s neďaleko žijúcimi rakúskymi a maďarskými Chorvátmi.
Maďari v Rusovciach
Zmenu by novela priniesla aj do ďalšej bratislavskej prímestskej časti známej najmä spustnutým kaštieľom, na ktorý nemá prezidentská kancelária peniaze. Z vyše 2500 obyvateľov je 19 percent Maďarov.
„Sme tu taká medzinárodná obec. Žijú tu Slováci, Maďari, Nemci i Chorváti,“ hovorí mamička na materskej dovolenke na prechádzke po dedine. Na miestnom úrade, ktorý bol včera zatvorený, sa dá po maďarsky podľa nej dohovoriť už aj teraz. „Oni hovoria po maďarsky a ja odpovedám po slovensky a rozumieme si,“ hovorí o komunikácii najmä so staršími obyvateľmi vedúca pošty Jaroslava Masláková.
Emócie vyvoláva Orbán aj zákon
Debaty v parlamente o jazykoch menšín aj o dvojakom občianstve sú čoraz ostrejšie.
BRATISLAVA. Ani druhý deň nestačil poslancom Národnej rady na to, aby sa vyrozprávali k téme používania jazykov národnostných menšín a dostali sa k hlasovaniu, ktoré by rozhodlo, či pôjde do druhého čítania.
Novela zákona, ktorá má znížiť hranicu používania jazykov menšín z 20 na 15 percent, poskytla Smeru dokonca dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu.
Opozícia ju chce na budúci týždeň a podľa exministra kultúry Mareka Maďariča chcú hovoriť o tom, že maďarský premiér Viktor Orbán hovorí o práve voliť pre slovenských Maďarov a na druhej strane táto vláda znížením 20–percentnej hranice našich Maďarov od Slovenska odpája.
„Niekto obťahuje zbraň za našimi humnami a my sa tvárime, že sa nič nedeje,“ burcoval predseda Smeru Robert Fico a vyčítal vláde vlažný postoj k Budapešti.
Maďarský premiér Viktor Orbán zatiaľ rozvášnil len našu opozíciu. FOTO – ČTK/AP
Premiérka ani ministerstvo zahraničia utorkové výroky Orbána nekomentovali. Iveta Radičová a šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) sa vyjadria až po tom, ako spoznajú definitívnu podobu zákona prijatého v Maďarsku.
„Boli stretnutia premiérov oboch štátov, Slovensko navštívil maďarský prezident, Viktor Orbán rokoval s predsedom parlamentu,“ povedal predseda klubu KDH Pavol Hrušovský. „Vláda koná štandardne ako ostatné vlády,“ odvetil, či je Slovensko dostatočne dôrazné.
Poslanci by mali o novele zákona o jazykoch menšín hlasovať zajtra, alebo v utorok. Definitívnu podobu návrhu ešte koalícia nedohodla. Najmä z KDH sa ozývajú hlasy, či vzhľadom na spory o dvojakom občianstve nebola novela zle načasovaná.
Miroslav Kern
Autor: Ján Krempaský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
