Obce politiku neriešia, dohovoria sa bez zákona

To čo riešia? Asi tak sa dajú zhrnúť reakcie z národnostne zmiešaných obcí na debatu poslancov o menšinových jazykoch. Na úradoch sa rozpráva viacjazyčne už dávno.

Používanie tabúľ v ich jazyku je samozrejmé najmä pre Maďarov.(Zdroj: SME – TIBOR SOMOGY)



KOŠICE. JAROVCE. Rusíni si zo zákona o používaní menšinových jazykov ťažkú hlavu nerobia a jeho novela je podľa nich zbytočná. Skôr ju považujú za folklór časti slovenských politikov.

Karikaturista Fedor Vico je považovaný za „národného buditeľa“ Rusínov, či „PR manažéra“ hnutia Rusínska obroda.

„Ako poznám našich, vieme sa zaobísť bez všetkého. Dlhé roky sme sa zaobišli bez jazyka, periodík, kultúry, lebo všetko nám v bývalom režime ukradli. Zrazu sme prestali byť Rusínmi a stali sme sa Ukrajincami. Zvykli sme si. My sme vzorná menšina, so všetkým sme spokojní.“

V zákone však predsa len vidí zmysel. Po novembri 89, keď bola opäť uznaná rusínska národnosť a kodifikovaný jazyk, počet Rusínov z roka na rok rastie.

„Stále sú dediny, kde hovoria po rusínsky, ale píšu si slovenskú, alebo ukrajinskú národnosť. Možno tento zákon pomôže prebudiť hrdosť na národnosť.“

Rusíni sa dohovoria

Untitled-1.jpgPrepracovaný zákon sa má dotknúť 45 obcí s obyvateľmi rusínskej národnosti. V Ubli v okrese Snina sa podľa posledného sčítania ľudu v roku 2001 k Rusínom hlásilo z 881 obyvateľov 19,98 percenta, k slovenskej 64,25 percenta.

„Keď k nám príde občan a chce komunikovať v rusínčine, nemáme problém. Nepotrebujeme na to zákon,“ tvrdí pracovníčka obecného úradu Soňa Riganová.

Hoci to štatistiky neukazujú, Ubľa je podľa nej rusínska. „Mám slovenskú národnosť, ale som tiež Rusínka. Predtým rusínska národnosť oficiálne neexistovala, takže ľudia sa hlásili buď k ukrajinskej, alebo slovenskej.“
Problém by mali na obecnom úrade v Rovnom (okres Svidník). Starosta Jozef Baláž ani žiaden úradník rusínčinu neovláda. K rusínskej národnosti sa prihlásilo 18,59 percenta z 511 obyvateľov.

Starosta hovorí, že obec bola a je slovenská. „Akurát jeden poslanec je Rusín. Pokojne môže so mnou hovoriť vo svojom jazyku, rozumiem mu, ale neviem po rusínsky. Ja teraz určite nepôjdem na jazykový kurz. Máme kopec iných povinností a problémov.“

K rusínskej národnosti sa hlási aj Michal Bycko, spoluzakladateľ a hlavný kurátor Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach. „Som Rusín, ale to neznamená, že budem od lekára žiadať, aby ma vyšetril v mojom jazyku. Prečo by sa mal úradník , lekár, či policajt učiť rusínčinu, rómčinu, maďarčinu, či akýkoľvek iný jazyk?“

Chorváti z Jaroviec

Hrvatski Jandrof. Alebo Jarovce, bratislavská mestská časť s 1200 obyvateľmi, ktorá žije pokojným, skôr vidieckym životom. Až sedemnásť percent jej obyvateľov sa hlási k chorvátskej národnosti. Aj oni by mali podľa chystanej novely získať právo prehovoriť vo svojom jazyku aj v úradnom styku.

Obraz s názvom Hrvatski Jandrof, na ktorom sú postavy v dobovom chorvátskom kroji, udrie na miestnom úrade do očí ako prvý.

„My sa už na úrade po chorvátsky rozprávame,“ hovorí starosta Pavel Škodler. „Keď však prejdeme na počítače alebo autá, automaticky musíme hovoriť po slovensky,“ smeje sa. Miestni Chorváti hovoria starodávnym chorvátskym jazykom tzv. gradištinou, ktorá nepozná novodobé technické výrazy.

Podľa šéfa miestnych Chorvátov Radoslava Jankoviča má k modernej chorvátčine asi tak ďaleko, ako staroslovienčina k slovenčine. „Určite by nás to potešilo, ale či to dokážeme naplno využívať, je otázne. Novela zákona starostu skôr znepokojuje. Keby ju prijali, úrad by musel mať človeka, ktorý vie chorvátsky.

„Tým by sa nám zvýšili náklady,“ kalkuluje. Hovorí, že si vôbec nevie predstaviť, načo by niekomu bol sobášny list v chorvátskom jazyku.

Škodler by bol preto najradšej, keby používanie menšinového jazyka bolo naďalej dobrovoľné a miestny úrad by tak nemusel „zo zákona“ hovoriť aj po chorvátsky.

Oficiálna chorvátčina nechýba ani 86-ročnej Alžbete Bankovichovej. Na úrade sa tak porozpráva už dnes.
Jankovič hovorí, že majú všetko, čo potrebujú. Omšu v nedeľu vo svojom jazyku a úspešný mužský spevokol. Okrem toho je v obci aj klub mladých Chorvátov a vďaka gradištine sa dohovoria aj s neďaleko žijúcimi rakúskymi a maďarskými Chorvátmi.

Maďari v Rusovciach

Zmenu by novela priniesla aj do ďalšej bratislavskej prímestskej časti známej najmä spustnutým kaštieľom, na ktorý nemá prezidentská kancelária peniaze. Z vyše 2500 obyvateľov je 19 percent Maďarov.

„Sme tu taká medzinárodná obec. Žijú tu Slováci, Maďari, Nemci i Chorváti,“ hovorí mamička na materskej dovolenke na prechádzke po dedine. Na miestnom úrade, ktorý bol včera zatvorený, sa dá po maďarsky podľa nej dohovoriť už aj teraz. „Oni hovoria po maďarsky a ja odpovedám po slovensky a rozumieme si,“ hovorí o komunikácii najmä so staršími obyvateľmi vedúca pošty Jaroslava Masláková.

Emócie vyvoláva Orbán aj zákon

Debaty v parlamente o jazykoch menšín aj o dvojakom občianstve sú čoraz ostrejšie.

BRATISLAVA. Ani druhý deň nestačil poslancom Národnej rady na to, aby sa vyrozprávali k téme používania jazykov národnostných menšín a dostali sa k hlasovaniu, ktoré by rozhodlo, či pôjde do druhého čítania.

Novela zákona, ktorá má znížiť hranicu používania jazykov menšín z 20 na 15 percent, poskytla Smeru dokonca dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu.

Opozícia ju chce na budúci týždeň a podľa exministra kultúry Mareka Maďariča chcú hovoriť o tom, že maďarský premiér Viktor Orbán hovorí o práve voliť pre slovenských Maďarov a na druhej strane táto vláda znížením 20–percentnej hranice našich Maďarov od Slovenska odpája.

„Niekto obťahuje zbraň za našimi humnami a my sa tvárime, že sa nič nedeje,“ burcoval predseda Smeru Robert Fico a vyčítal vláde vlažný postoj k Budapešti.

orban.jpg

Maďarský premiér Viktor Orbán zatiaľ rozvášnil len našu opozíciu. FOTO – ČTK/AP

Premiérka ani ministerstvo zahraničia utorkové výroky Orbána nekomentovali. Iveta Radičová a šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) sa vyjadria až po tom, ako spoznajú definitívnu podobu zákona prijatého v Maďarsku.

„Boli stretnutia premiérov oboch štátov, Slovensko navštívil maďarský prezident, Viktor Orbán rokoval s predsedom parlamentu,“ povedal predseda klubu KDH Pavol Hrušovský. „Vláda koná štandardne ako ostatné vlády,“ odvetil, či je Slovensko dostatočne dôrazné.

Poslanci by mali o novele zákona o jazykoch menšín hlasovať zajtra, alebo v utorok. Definitívnu podobu návrhu ešte koalícia nedohodla. Najmä z KDH sa ozývajú hlasy, či vzhľadom na spory o dvojakom občianstve nebola novela zle načasovaná.

Miroslav Kern

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 107
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 827
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 192
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 404
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 702
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 520
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 192
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 738
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 444
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 681

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

Amerických vrtuľníkov privezú na Slovensko viac

Do trenčianskych opravovní zatiaľ dorazili štyri stroje. Podnik najnovšie vyhral aj zákazku pre armádu v Litve.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop