BRATISLAVA. Vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) dementoval informácie, že novela o používaní jazykov národnostných menšín smeruje k obmedzeniu slovenčiny ako štátneho jazyka.
Na záver rozpravy k vládnej úprave dnes poslancov parlamentu okrem iného upozornil, že neukladá povinnosť väčšinovému národu ovládať jazyk národnostných menšín. Návrh považuje za dobrý, ktorý je v prospech menšín.
"Nedávame im niečo navyše, nič mimoriadne. Sú to naši občania, platia dane, žijú tu a chcú aj naďalej žiť," povedal Chmel.
Opozícia novelu odmietla už v prvom čítaní, viackrát v pléne zaznelo, aby sa vrátila predkladateľovi, vicepremiérovi pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfovi Chmelovi na prepracovanie.
Aj koaliční poslanci namietali niektoré ustanovenia, avšak s tým, že nebudú blokovať ďalší legislatívny proces. O posunutí novely do druhého čítania sa bude hlasovať v utorok 5. apríla.
Bugár: Strana Smer využíva tému Orbán na strašenie ľudí
Bratislava 1. apríla (TASR) - Predseda Mosta-Híd Béla Bugár sa domnieva, že zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu na tému výroky maďarského premiéra Viktora Orbána, je zbytočné a nemiestne. Mimoriadne rokovanie žiada opozičný Smer-SD. Jeho líder Robert Fico na ňom chce vyzvať kabinet Ivety Radičovej, aby povedala, ako bude postupovať voči rozhodnutiu Orbánovej vlády udeľovať volebné právo ľuďom s maďarským občianstvom žijúcim na území iných štátov.
"Opozícia a hlavne Smer-SD zneužíva každú tému na to, aby tu vytvárala určitý pocit strachu, strašila občanov," reagoval dnes Bugár. Upozornil, že zatiaľ nie je jasné, ako uvažuje Maďarsko ohľadom volebného práva.
"Nechceme a nemôžeme byť rukojemníkmi toho, čo robia predstavitelia Maďarska," vyhlásil ďalej Bugár s tým, že by bol rád, ak by sa nereagovalo tak, ako to očakáva Orbán. Za mimoriadnu schôdzu určite poslanci Mosta-Híd nezahlasujú.
Líder strany SaS Richard Sulík sa o tom, či zahlasuje za program mimoriadnej schôdze ešte chce poradiť s koaličnými partnermi. Túto možnosť však nevylúčil.
"Budeme žiadať vládu o maximálnu aktivitu v bilaterálnych vzťahoch s Maďarskou republikou. Treba sa okamžite stretnúť, vydiskutovať si to a zastaviť tieto nezmyselné útoky, ktoré sú proti SR. A chceme definovať stav slovensko-maďarských vzťahov a nebezpečenstva, ktoré vyplýva z Orbánovej politiky," vyhlásil expremiér Fico.
Výhrady k novele nie sú zásadné, vraví poslanec
Symbolický a praktický dôvod má podľa poslanca Ondreja Dostála (Most-Híd) prijatie vládnej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Symbolický spočíva v tom, aby sa štát správal ku všetkým svojim občanom tak, aby sa v krajine cítili doma, vysvetlil koaličný poslanec.
Zároveň považuje za dôležité, že v čase, keď na Slovensku nevládne garnitúra pohrávajúca sa s nacionalizmom, sme sa k menšinám správali ústretovo a brali ich ako štátotvorný prvok. Z praktického hľadiska sa domnieva, že ak sa novela schváli, vytvoria sa lepšie podmienky na reálne uplatňovanie práva, ktoré je zakotvené v Ústave.
Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý vyjadril zhrozenie z toho, že jeden text zákona je možné interpretovať tak diametrálne odlišným spôsobom. Podľa jeho názoru celá parlamentná diskusia poškodzuje vzťahy medzi majoritnou a menšinovou časťou obyvateľstva.
Nevidí nič zlé a nebezpečné na rozšírení práv príslušníkov národnostných menšín a znížení kvóra na používanie menšinových jazykov. Upozornil, že nejde len o maďarskú menšinu, ale legislatívna úprava pomôže aj príslušníkom rómskej a rusínskej menšiny.
Galbavý tlmočil vecné výhrady k vládnej novele, nie sú však tak zásadného charakteru, ktorý by mu bránil v tom, aby ju podporil pri hlasovaní do druhého čítania. Je totiž presvedčený, že norma nediskriminuje slovenčinu ako úradný jazyk, nevytvára jazykové getá ani neohrozuje integritu SR. "Ak je niečo nebezpečné pre Slovensko, tak sú to politici," dodal na záver svojho vystúpenia koaličný poslanec.
V rozprave, ktorá trvala s prestávkami takmer tri dni, vystúpilo v pléne asi 20 poslancov, desiatky reagovali prostredníctvom faktických poznámok.
Jarjabek: Novela o menšinových jazykoch je dôkazom traumy z roku 1993
Vládna novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín je dôkazom istej traumy z roku 1993. Vtedy vznikla SR, s čím sa niektorí kolegovia vnútorne nezmierili, myslí si poslanec Smeru Dušan Jarjabek.
Opozičný poslanec spomenul rok 1992, keď bol predkladateľ novely vicepremiér Chmel signatárom iniciatívy za spoločný štát, kým na strane druhej vznikal Kongres slovenskej inteligencie, kde sa hovorilo o samostatnej mene, armáde, ústave, čiže o nezávislom štáte.
"Dnes ste podpredsedom vlády štátu, ktorý ste nechceli," pripomenul Jarjabek podpredsedovi vlády pre menšiny.
Nechápe, prečo sa tak vláda ponáhľa s prijatím tejto novely, nevidí na to dôvod. Pred poslancami prezentoval právnu analýzu, v ktorej poukázal na rozpor novely s Ústavou SR. Podľa jeho slov prijatie legislatívnej úpravy nemá oporu v nijakých medzinárodných dokumentoch. "Nastolenie povinnej dvojjazyčnosti verejnej správy nemá ústavný základ," uviedol s tým, že by to bolo možné až po zmene ústavy.
