EÚ: Poslankyňa EP Maesová hľadá pravdu o Benešových dekrétoch

BRUSEL 24. júna (SITA) - Hľadať pravdu v otázke Benešových dekrétov bolo hlavným cieľom seminára, ktorý dnes na pôde Európskeho parlamentu (EP) zorganizovala jeho belgická poslankyňa Nelly Maesová. Na seminári sa zúčastnilo viacero maďarských krajanských

spolkov v zahraničí, ale ani jeden zástupca SMK, ani vlády SR alebo slovenského parlamentu.
Maesová pravidelne upozorňuje na problémy maďarskej a rómskej menšiny na Slovensku a vždy sa snaží do rezolúcií EP dostať odporúčania, ktoré sa ich týkajú. Počas schvaľovania poslednej rezolúcie o rozšírení chcela do textu zahrnúť aj zmienku o Benešových dekrétoch, avšak jej pozmeňovacie návrhy neboli prijaté a Európsky parlament nedal v tejto súvislosti Slovensku na rozdiel od Českej republiky nijaké odporúčania.
Maesová je napriek tomu presvedčená, že by bolo spravodlivé o tejto otázke ďalej diskutovať, a preto usporiadala seminár, ktorého hlavným cieľom má byť "hľadanie pravdy". Od slovenskej vlády vraj nič nežiada a nechce ani zasahovať do vnútornej politiky Slovenska. „Chceme zhodnotenie, nie politickú diskusiu. Je na EP, aby z toho vyvodil dôsledky a je záležitosťou Slovenska, či o tom bude diskutovať," povedala.
Niektorí účastníci seminára sa snažili dokázať, že Benešove dekréty majú na Slovensku naďalej diskriminačné účinky a ilustrovali to príkladmi z právnej praxe. Vyskytli sa však aj takí, ktorí sa odvolávajúc práve na Benešove dekréty dožadovali nápravy krívd, ku ktorým došlo napríklad počas nútených prác podľa dekrétu 88. “Nám nejde o Benešove dekréty, ale o to, že bol porušený zákon, a chceme, aby tento fakt Slovensko a Česko uznalo," povedal predseda Združenia obetí deportácií a ich potomkov Mikuláš Krivanský. Vyjadril sklamanie, že otázku Benešových dekrétov vypustila zo svojej agendy po roku 1998 aj SMK. "Teraz je pritom čas, aby sa o tom hovorilo, lebo práve teraz budú Slovensko prijímať do EÚ a rozhoduje sa i o tom, či sa z Benešových dekrétov stane európska otázka," uviedol.
Na seminári boli voľne prístupné dokumenty rôznych spolkov, ktoré veľmi kriticky opisovali postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. V jednom dokumente, pod ktorým je podpísaná vancouverská spoločnosť Ľudské práva pre menšiny v strednej Európe, sa napríklad uvádza, že neprestávajúce zastrašovanie maďarskej menšiny na Slovensku sa musí skončiť, že prenasledovanie maďarskej menšiny už nemožno tolerovať a že nadišiel čas na mierovú revíziu maďarsko-slovenskej hranice.

bl;ha