Vaša kapela Bez ladu a skladu mala pieseň „Poďme si užiť trochu vzruchu“. Dá sa tak pomenovať aj váš vstup do komunálnej politiky?
„Áno, väčšinou sa objavujem v pozíciách, kde je veľa vzruchu a kde treba urobiť poriadok. Po štyroch rokoch od odchodu z STV, ktoré som strávil v súkromnej sfére, som sa rozhodol vrátiť do verejného života a kandidovať na primátora. Je to vzrúšo, aj keď je to veľmi podobné, ak nie ešte ťažšie ako v STV. Ale do komunálnej politiky vstupujem s väčšími skúsenosťami, pokojom, sebavedomím, ale aj pokorou.“
Boli vaše predstavy o komunálnej politike skreslené?
„Myslel som si, že toto mesto bolo riadené oveľa profesionálnejšie. To, že je z hľadiska procesov riadenia a firemnej vnútornej kultúry úplne rozvrátene a manažérsky v podstate neriadené, je pre mňa veľké sklamane. Už som pochopil, prečo sa všetci obracajú na primátora a majú pocit, že primátor všetko vyrieši.“
Pracujú v samospráve profesionáli?
„Aj tí ľudia, ktorí sú veľmi šikovní a vzdelaní a sú odhodlaní pre mesto niečo urobiť, existujú v štruktúre, ktorá nemá jasne napísané pravidlá. Báli sa prijímať vlastné rozhodnutia a zodpovednosť voči obyvateľom, lebo nikdy nevedeli, aký pokyn príde zhora na základe iných, často politických dohôd.“
Zodpovednosť majú najmä komunálni politici. Aká je ich úroveň?
„To neviem za tri mesiace povedať. Potvrdzuje sa mi, že aj v tejto pozícii sa musíte predovšetkým správať ako manažér a pristupovať k fungovaniu úradu ako ku ktorejkoľvek i inštitúcii. Má síce iné kompetencie, ale spôsob riadenia má byť rovnaký. Komunálny politik by mal byť najmä zodpovedný manažér a až potom straník.“
Pred voľbami ste prijali odporúčanie Smeru voliť vás. Čo im dlžite?
„Ja nikomu nedlžim nič. Rovnako ma ešte dávno predtým odporučila voliť aj SaS.“
Ale Smer stiahol vlastného kandidáta.
„Stiahli ho týždeň pred voľbami, pretože takto vyhodnotili svoju pozíciu. Ja som s tým nemal nič spoločné. Som presvedčený, že by som voľby vyhral, aj keby kandidoval kandidát Smeru.“
Prečo ste prijali ich podporu?
„Stál som aj o hlasy voličov Smeru, to znamená, o hlasy ľudí, ktorých poznám odmalička a stretávam sa s nimi denne. Takéto odporúčanie by som prijal opäť.“
Regionálni politici často obhajujú spoluprácu SDKÚ so Smerom alebo KDH s HZDS tým, že na regionálnej úrovni je to iné. Skutočne?
„Absolútne. Je to rozpor medzi novinárskym vnímaním z Bratislavy a realitou v regióne. Konštrukcie komentátorov a porovnávanie s veľkou politikou majú logiku, ale praktický život na tejto úrovni, kde ste volený priamo občanmi a kde je úplne iná sila mandátu, je iný.“
Naozaj majú regionálni lídri Smeru takú odlišnú politickú kultúru od Fica či Pašku?
„Dohody, ktoré spravil Smer ako najsilnejší klub v meste, napríklad pri obsadzovaní komisií, boli dodržané a boli skutočne konštruktívne. Druhej najsilnejšej komisii predsedá poslanec SDKÚ, ktorá má v zastupiteľstve len dvoch poslancov, kultúrnej komisii predsedá nezávislý.“
Ako sa riadi mesto nestraníkovi bez podpory vlastných poslancov?
„Výborne. Opieram sa o svoj mandát a ten je neuveriteľne silný, silnejší ako stranícky sekretariát.“
Aj v komunálnej politike sa hlasuje podľa klubov.
„Kompetencie primátora sú veľké, politologicky by som to prirovnal k prezidentskému systému. Je veľmi dôležité, aby komunikoval s poslancami a nebojoval s poslaneckými klubmi. Snažím sa s každým klubom dohodnúť. Riešime to z pozície problémov v meste, okolo ktorých každý deň chodíme.“
Prečo ste vystúpili z KDH?
„Bolo to v čase SDK, keď bolo KDH v úzadí. Nedá sa povedať, prečo som vystúpil, bolo to vtedy zamotané. Ale netajím sa tým, že som volič KDH.“
Aj napriek skúsenosti z Trenčína, kde ste rokovania s politikmi KDH označili ako frustrujúce?
„Áno, aj napriek tomu, že si nemyslím, že na všetkých úrovniach funguje KDH práve najprofesionálnejšie. Dôsledkom toho možne je, že nemajú v zastupiteľstve ani jedného poslanca.“
V akom stave ste našli mestský úrad?
„Vzhľadom na to, že pripravujeme tlačovú konferenciu o výsledkoch auditu, môžem povedať len toľko, že toto mesto je na hranici ozdraveného režimu a nútenej správy. Má také obrovské dlhy, že pokiaľ neprijmeme veľmi reštriktívny rozpočet, dostane sa do veľmi vážnych problémov. Našiel som ho na pokraji schopnosti plniť si základné funkcie a musíme vynakladať obrovské úsilie na dohadovanie splátkových kalendárov. Mesto sa správalo nezodpovedne, platilo veci, na ktoré vedelo, že nemá peniaze.
Bolo to neprofesionalitou alebo netransparentným konaním vedenia?
„Bolo to absolútnym manažérskym zlyhaním, a riadením mesta len mocensky vydávanými pokynmi, ktoré sa rozhodovali v úzkych kruhoch v kancelárii primátora. Dôsledkom bolo, že vznikli aj konania, ktoré nie sú transparentné a vykazujú známky spáchania trestného činu.“
Pripravujete trestné oznámenia?
„Veľmi vážne o tom uvažujem.“
Ako by sa mali mestá zo zlej finančnej situácie dostať?
„Cesta je jasná, treba začať veľmi vážne šetriť. Žiaľ, musíme obmedziť platenie služieb navyše, na ktoré nemáme peniaze. Bežné príjmy musia pokrývať bežné výdavky a ešte musí ostať aj na splácanie dlhov. Takže musíme hľadať spôsob, ako zvýšiť príjmy. V najbližších týždňoch musíme povedať, či bude nutné zvyšovať dane. To je až posledná možnosť, najskôr chcem dokázať, do akej miery sa dá šetriť v rámci vlastného rozpočtu a kam sa už ísť nedá. Potom budem hovoriť aj smerom k vláde, aby som im jasne povedal, že mestá a obce sú dnes v situácii, kedy sú aj zákonmi veľmi vážne obmedzované v tom, aby si zvyšovali bežné príjmy a mohli normálne hospodáriť.“
V čom napríklad?
„Napríklad v oblasti sociálnych služieb sa štát teraz rozhoduje, či prenesie na mestá a obce ďalšie kompetencie, ale už mu je jedno, či na to budú mať peniaze. Ďalší príklad je otázka regulovaného nájomného za byty. Mesto vlastní byty a nevie ich prenajímať za trhovú cenu.“
Plytvalo sa aj pred voľbami?
„Mnohí primátori, vrátane Trenčína, najmä vo volebnom roku brutálne zadlžili krajinu a vlastné mestá. Urýchľovalo sa kosenie, čistenie, rekonštrukcia parkov či výstavba semaforov, či dostavba novej plavárne. Je veľa prípadov, keď sa investovalo len preto, že si bývalé vedenie povedalo, že sa na tom vyhrajú voľby.“
Nová plaváreň bez prípojky vody zaujala aj nemecký Spiegel. Naozaj mesto riadili Pat a Mat?
„Toto mesto bolo riadené mocensky, nie manažérsky a toto je ten najväčší problém. Zodpovednosť nebola prenášaná na ľudí a na poslancov a bola 'zgrupená' do užšej skupiny ľudí, ktorá rozhodovala a týmto mocenským spôsobom riadenia mestu ubližovala.“
Aktivisti vás obvinili, že ste bez vedomia ľudí predali mestské pozemky železniciam, čím ste mestu zobrali posledný tromf proti modernizácii železnice cez stred mesta, s ktorou časť obyvateľov nesúhlasí.
„To je lož. Nič som nepredal, podpísal som zmluvu na pozemky, ktoré boli predané už v lete 2010 rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Keby som ju nepodpísal, železnice by nám ten kúsok zeme vyvlastnili a prišli by sme asi o 680-tisíc eur do pokladnice.“
Čo to bol za nápad organizovať výjazdové zasadanie mestského úradu do luxusného hotela v Turci v čase, keď je mesto na pokraji finančného kolapsu?
„Je to bežná komunikácia vedení vo firmách, s ľuďmi v manažérskych pozíciách, ktorí rozhodujú o veciach. Áno, pôvodne sme hovorili o tom, že by sme preplatili cestu, ale vzhľadom na to, že sme postupne zisťovali, v akom stave mesto je, si to napokon všetci zaplatili sami. Povedali sme si tam veľmi veľa dôležitých vecí. Je to normálny spôsob fungovania a odporúčam ho každému primátorovi.“
Už ste z dverí na radnici odstránili zámok na odtlačky prstov, ktorý dal namontovať bývalý primátor Celler?
„Od prvej chvíle, ako som sem prišiel, sú dvere otvorené dvere a do kancelárií je bežný prístup.“
Ten zámok bol symbol kritiky bývalého mesta. Podarilo sa vám úrad otvoriť?
Myslím si, že úrad je dnes otvorený, vťahujeme jednotlivé skupiny do splurozhodovania o meste. Nikdy nedokážete zabrániť tomu, že ani toto niekomu nestačí a predstave niektorých aktivistov ani ja nerozumiem. Myslím, že viac sa v tejto chvíli otvoriť nedá.“
Ako sa vám páči opatrenie banskobystrického primátora preskliť kancelárie úradníkov?
„Sympatický nápad, chápem, že chce mať úradníkov pod kontrolou. Len sú to náklady a my na to nemáme peniaze, takže nič také zatiaľ robiť nebudeme.“
Vraj tu máte v pondelok protest študentov?
„Bude tu zhromaždenie študentov, na ktorom sa určite zúčastním. Podporujem študentov, mnohí z nich sú veľmi šikovní a predpokladám, že spolu budeme hovoriť aj o tom, ako zmeniť fungovanie Trenčianskej univerzity.“
Oni sa chcú ohradiť proti vašim výrokom o univerzite.
„Myslím, že to sme si už vysvetlili, nebolo to mierené proti študentom univerzity, ale voči spôsobu fungovania a riadeniu univerzity.“
Vedenie sa vyjadrilo, že pre vaše kroky chce univerzita z mesta odísť. Je to dobrý začiatok pre primátora?
„Ja to tak necítim. Skôr to cítim tak, že vo vedení univerzity nie je niečo v poriadku, ak to, či mesto dá alebo nedá 27 nájomných bytov pedagógom, spája s existenciou univerzity v meste. To je skôr zlý začiatok univerzity v komunikácii s mestom. Pre mňa je dôležité, aby v tomto meste fungoval taký vzdelávací systém, aby investori, ktorí budú prichádzať, vedeli, že tu môžu pre svoje investície čerpať pracovnú silu. Ale rozhodne sa neprispôsobím situácii, aby som bol postavený ako primátor do situácie, že pokiaľ mesto nedá pedagógom byty, tak univerzita tu nebude. To neexistuje.“
Nie je legitímne, ak sa mesto a univerzita snažia pritiahnuť kvalitných pedagógov aj výhodným ubytovaním v meste?
„Nemyslím si to. Pedagógovia sú zaplatení tak, aby si dokázali zariadiť bývanie po svojej linke. Ja som byty, vnímal ako pomoc pre univerzitu pri jej rozbehu.“
Rektor univerzity tvrdí, že ste s 50-eurovým nájomným zavádzali a pedagógovia platili a až do 150 eur plus energie. Kto nehovorí pravdu?
„Máme regulované nájomné a to je od 44 eur po 150 eur. Pán rektor, ktorý otvoril túto tému, žije v byte, ktorý má 103 metrov, za 146 eur mesačne. Adekvátna trhová cena by bola 350 až 400 eur.“
Povedali ste, že univerzita pre mesto nie je prínosom a vyvolali ste konflikt s vedením. Nešlo to riešiť konštruktívnejšie?
„Mesto konštruktívne veci urobilo, na prvom stretnutí s rektorom sme sa dohodli, že sprostredkujem stretnutie univerzity s manažmentom spoločnosti Au Optronics, aby sa univerzita pokúsila prispôsobiť svoje vzdelávanie požiadavkám investorov. Hovoril som s americkým veľvyslancom o tom, že by bolo dobré o investíciách zo Spojených štátov komunikovať aj s univerzitou. Ja som konštruktívne kroky robil od začiatku. Nechápem, prečo sa to stavia do pozície, že ja som niečo vyvolal. To, čo sa stalo, je problém rektora univerzity, ktorý náš rozhovor z tejto miestnosti pod tlakom toho, že príde o byt, bez môjho vedomia zverejnil. Toto začal rektor, nie ja. Podľa môjho názoru povýšil svoj osobný záujem nad to, na čom sme sa konštruktívne dohodli.“
Vaše slová ako nediplomatické označili aj vaši kolegovia zo Smeru. Už ste si to vysvetlili?
„Povedal som svoj názor. Tak, ako univerzita teraz funguje, napriek tomu, že sú na nej aj vynikajúci študenti, nie je až takým prínosom pre mesto, akým by mala byť. Myslím si, že prínos mesta pre univerzitu je v tejto chvíli oveľa väčší ako naopak a to je ten problém. Nie je predsa možné, aby primátorovi mesta rektor povedal, že ak mu nebude predlžená zmluva na byt, tak univerzita odtiaľto odíde. Kde berie právo povedať také niečo? Len preto, že je rektor alebo má pred menom profesor? Nevidím dôvod, prečo by mesto malo pred univerzitou kľačať na kolenách.“
Je reálne, že univerzita z mesta odíde?
„Myslím si, že v tejto chvíli o to nikto nemá záujem. Nechcem, aby univerzita odchádzala z Trenčína, ale chcem, aby sa zmenila zvnútra a stala sa plnohodnotnou univerzitou, ktorá dá študentom také vzdelanie, aby sa nemuseli hlásiť na úradoch práce.“
Čakáte, že táto diskusia naštartuje vnútorné zmeny?
„Verím tomu, že táto diskusia naštartuje vnútorné zmeny nielen na univerzite v Trenčíne, ale aj na ďalších univerzitách na Slovensku. Pretože toto nie je problém len Trenčianskej univerzity. Tu sa len zmedializovali všetky škandály, ktoré mala. Ale ja som presvedčený, že aj na iných univerzitách sú podobné problémy, len sa o nich nevie a bolo by dobré, keby ministerstvo školstva začalo robiť na školách poriadok. Pretože to súvisí aj s príchodom investorov na Slovensko. Dnes už investor nechce len to, aby ste mu dali dobrý pozemok a možno mu znížili dane, ale pýta sa vás, aké je vzdelanostné zázemie v regióne a aký typ pracovnej sily mu ponúkate.“
Ako vnímate súčasnú vládu?
„Snaží sa šetriť a naštartovať ekonomiku, z tohto pohľadu ju vnímam pozitívne. Čo mi chýba je, že pomaly oznamuje škrty vo vlastných radoch. Domnievam sa, že by mali oveľa rýchlejšie dokončiť decentralizáciu a začať robiť veľké úspory v štátnej správe. Tam majú ešte veľké rezervy.“
Bolo ťažšie vstúpiť do STV po Materákovi alebo do Trenčína po Cellerovi?
„V oboch prípadoch som vstúpil do inštitúcie, kde mali ľudia veľké očakávania zmien. Tie možno uskutočniť až potom, ako sa urobí poriadok. Takže je to rovnaké v tom, že opäť sedím s veriteľmi, opäť mám ťažké rokovania o splátkových kalendároch, opäť musím robiť všetko preto, aby sme nedostali do exekúcie. A opäť musím pripravovať prepúšťanie a som konfrontovaný so životnými osudmi. Teraz je to možno ešte ťažšie, lebo tu som vyrastal celé detstvo, žije tu moja mama, bol tu môj otec, oveľa viac som svojím životom previazaný s ľuďmi, ktorých sa to môže dotýkať.“
Za vašej éry ste prepustili z televízie 1200 zamestnancov. Ďalšie prepúšťanie ju čaká teraz. Má v takomto stave ešte nádej ponúknuť kvalitné verejnoprávne vysielanie?
„Keď som riadil STV, hovoril som, že televízia potrebuje 500 zamestnancov. Keď som odchádzal, bolo ich tam niečo cez 700 a keby som ostal, tak by ešte 200 išlo. To, že teraz je ich tam zase cez tisíc, je len obraz toho, že sú tu dva úplne rozdielne pohľady na túto televíziu. Myslím si, že toto je posledná šanca, ako presvedčiť, že táto inštitúcia má zmysel.“
V čom?
„Manažment, politici a umelecká obec musia pochopiť, že aj táto inštitúcia musí byť riadená manažérsky. Že má svoje finančné hranice a nikdy nesplní tie obrovské predstavy o službe verejnosti, ktoré má dnes časť politikov a umeleckej obce.“
Ako vás zatiaľ presvedčila riaditeľka Zemková?
„Je tam ešte príliš krátko. Držím jej palce a dúfam, že to zvládne. Dôležité bude, ako zvládne tlaky.“
Politické?
„Nie, ekonomické. Ako zvládne situáciu, že bude musieť znižovať honoráre, šetriť na dabingu, znižovať sumy za moderovane relácií. Zniesť ten tlak, keď ona ako predstaviteľka verejnej inštitúcie vie, že musí sanovať obrovské dlhy a nemá na to, aby spĺňala požiadavky ľudí z umeleckého prostredia.“
Ako sa vám páči deduško Večerníček ako herec v kampani na hypotéky?
„Pamätám si, čo sa dialo, keď som sa rozhodol, že presunieme Večerníček z jednotky na dvojku. To bola skoro revolúcia. Tam sa začala éra, že som ničiteľ slovenskej kultúry. A to som len chcel presunúť Večerníček z jedného okruhu na druhý. Keď som teraz videl, že sa Večerníček predal na reklamu, zamyslel som sa, čo by sa stalo, keby som to vtedy spravil ja. Asi by ma učapicovali pred televíziou. Je to istý posun v pohľade na Slovenskú televíziu. Ja by som si na tento krok netrúfol.“
Má váš obdiv?
„To nie. Asi sa vo mne zobudil konzervatívny človek, ale vyrušuje ma, keď vidím znelku Večerníčka a pod ňou logo nejakej firmy.“
Zahrá si trenčiansky primátor na Pohode?
„Asi nie, ani mi nikto nevolal. Ale rozhodne sa jej zúčastním.“
Chcete byť primátorom aj o štyri roky?
„Áno. Zatiaľ mám tú ambíciu.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
