SME

Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár

Šéf Svetového združenia Slovákov v zahraničí v rozhovore pre SME.sk ostro obviňuje vysokého vládneho úradníka z klamania, ohovárania a falšovania dokumentu.

Narodil sa v roku 1972 v Prešove. Absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe (odbor teoretická fyzika). Od polovice 90. rokov podniká v oblasti zahraničného obchodu (zastupovanie slovenských firiem na českom a čiastočne nemeckomNarodil sa v roku 1972 v Prešove. Absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe (odbor teoretická fyzika). Od polovice 90. rokov podniká v oblasti zahraničného obchodu (zastupovanie slovenských firiem na českom a čiastočne nemeckom (Zdroj: Karol Sudor)

Množstva známych som sa pýtal, či vedia o tom, že existuje niečo ako Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Až na jedného to netušili, viacerí spomenuli Svetový kongres Slovákov. Existujete pritom od roku 2002. V čom je problém?

V zahraničí podľa oficiálnych odhadov žije až 2,2 milióna Slovákov, teda prakticky tretina slovenského národa. Musím povedať, že na to, koľko ich je, sa o nich Slováci na Slovensku príliš nezaujímajú.

O existencii slovenských komunít v zahraničí tu vie prakticky každý, pýtal som sa na vaše združenie.

Nemyslím si, že o ich existencii vie každý, navyše to spolu súvisí. Vedia o nich predovšetkým tí, ktorí majú takých Slovákov v rodine, teda najmä emigrantov, a aj to sa týka hlavne komunít v Amerike a v západnej Európe. O dolnozemských Slovákoch v Rumunsku, Chorvátsku alebo Srbsku vie málokto, v prípade Slovákov v Maďarsku je to vzhľadom na politické konotácie o čosi lepšie.

To, že ľudia u nás nevedia o vašom združení, je teda najmä chyba občanov Slovenska, nie vašej nedostatočnej prezentácie?

Určite to tam zohráva významnú rolu. Samozrejme, nejaký kus viny nesieme aj my, asi sme v istých veciach neboli dostatočne dôrazní a priebojní. Napríklad sa nám nepodarilo presadiť, aby v rámci STV vznikla pravidelná publicistická relácia, ktorá by informovala o Slovákoch, žijúcich v zahraničí, či blokové vysielanie pre tých, ktorí sú dlhodobo mimo nášho štátu.

((v))

Nový šéf úradu je krajne problematický

Možno by ste mohli skúsiť to, čo máte k dispozícii zadarmo – sociálne siete ako Facebook, Twitter, blogy a podobne. Ak chcete, aby Slováci u nás prejavili záujem, musia sa o vás dozvedieť.

Iste, nepochybne sa dá robiť oveľa viac. Na Facebooku však existuje množstvo skupín, venovaných Slovákom v rôznych krajinách. Pravdou je, že naše združenie tam stránku nemá, prevádzkujeme však webstránku, ktorá sa zameriava práve na Slovákov vo svete.

Ako človek z médií ale iste viete, že pozitívna správa rovná sa žiadna správa, a keďže naše združenie bolo vždy konsenzuálne a bezkonfliktné, nemali sme prakticky žiadnu šancu presadiť sa v nejakom mainstreamovom médiu, a je jedno, či ide o televíziu alebo tlač.

V médiách sú aj pozitívne správy. Možno je problém v tom, že neprinášate nič zaujímavé.

Som presvedčený, že to tak nie je, a snáď sa k tomu dostaneme aj v tomto rozhovore. Na druhej strane musím povedať, že hoci nás to neteší, nedávno isté konflikty vznikli, takže sa o nás hovorí viac.

Poďme teda k nim. Činnosť vášho Svetového združenia Slovákov v zahraničí poznamenávajú spory so šéfom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom Vetrákom, ktorého vymenovala vláda Ivety Radičovej. Čo sa stalo?

Táto nemilá vec nás veľmi mrzí. S Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme totiž vždy mali dobrú spoluprácu, všetko sa však zmenilo, keď bol za jeho šéfa vo februári tohto roku vymenovaný práve pán Vetrák. Navyše sme ako krok späť vyhodnotili fakt, že problematika Slovákov v zahraničí nespadá do kompetencie niektorého člena vlády, ale len šéfa jej úradu Nižňanského, ktorý nemá prakticky žiadne reálne kompetencie.

Vetrák sa vám síce nepozdáva, lenže vláda mala legitímne právo vybrať si ho.

Túto kompetenciu nijako nespochybňujeme. Už predtým sme však – hneď, ako sme zistili, že spolu s ďalšími desiatimi kandiduje aj Vetrák – vládu opakovane upozorňovali na to, že ako jediný je pre nás krajne problematický. List o tom všetkom som posielal premiérke Radičovej, všetkým štyrom koaličným šéfom, a aj šéfovi Úradu vlády.

Nebolo by lepšie osobné stretnutie?

Snažili sme sa aj o to, ale nikto nás neprijal, hoci s premiérkou aj ďalšími členmi vlády som mal vždy dobré vzťahy. Bolo to pre mňa sklamanie aj preto, lebo páni Fico aj Dzurinda nás v minulosti bez problémov prijali. Keď sme po menovaní Vetráka zverejnili otvorený list, zrazu nás pán Nižňanský na stretnutie pozval. A hoci si to ceníme, v praktickej rovine prišiel s krížikom po funuse.

Vláda do funkcie vymenovala klamára

Pôsobí to, akoby sa nedokázali zhodnúť dvaja kohúti na smetisku, teda vy a Vetrák. Prekárate sa na tlačovkách, vyhrážate sa žalobami, píšete stanoviská jeden proti druhému. Prečo vlastne máte problém s novým šéfom úradu?

Lebo pán Vetrák ešte pred svojou kandidatúrou vstúpil do ťažkých konfliktov tak so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, ako aj s jeho členskými spolkami. Navyše v roku 2009 ako individuálny člen vstúpil do našej organizácie, hoci z hľadiska zákona nespĺňal požiadavky na Slováka v zahraničí. Následne u nás neúspešne kandidoval na predsedu. Dokonca sa stal členom Generálnej rady, ale keďže zrejme neuniesol výsledok demokratickej voľby predsedu, začal viesť proti združeniu viaceré súdne spory. Podľa jeho vlastných slov podal až štyri žaloby. My vieme o dvoch, z toho jednu sme už právoplatne vyhrali na Najvyššom súde. Zvyšné dve plus tú jednu, o ktorej sme vedeli, vraj nakoniec stiahol.

Z jeho strany pritom šlo len o šikanovanie, ktorým chcel ochromiť našu činnosť. Okrem toho nás nehorázne ohováral aj v listoch, ktoré hromadne rozposielal členom aj nečlenom združenia, politikom a podobne. Na Ministerstve kultúry aj na Úrade vlády dokonca žiadal, aby nám zastavili dotácie.

Ak sa niekto vypne k toľkým aktivitám, zrejme nebude problém len v tom, že sa nestal predsedom, a že ste ho porazili. Nejde v celom spore o osobné animozity medzi vami dvomi? O niečo, o čom verejnosť netuší?

Určite nie, aspoň ja to tak nevnímam. Poznal som sa s ním roky predtým, dokonca sme mali dobré vzťahy. V našom združení však okolo neho vznikla malá skupina ľudí, ktorí nezískali funkcie, hoci o ne mali eminentný záujem. Jednou z takých šedých eminencií je trebárs Claude Baláž, bývalý splnomocnenec vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten na svoju funkciu rezignoval, keď sa prevalilo, že bol agentom ŠtB. Paradoxne, dnes je externým spolupracovníkom Vetrákovho úradu a sedí na každej porade ako jeho pravá ruka.

Vráťme sa k Vetrákovi. To, že na vás podával žaloby, respektíve vo veľkom rozposielal listy, je jeho právo, nie? Má nárok na iný názor.

Samozrejme, ale on v tých listoch uvádzal nepravdivé skutočnosti, teda klamal. Napríklad v tom, že žiadosti o granty neboli schválené generálnou radou, hoci boli, a hoci sme to zdokladovali. Týmto zavádzal tak ministerstvo, ako aj samotný úrad, len aby stopol dotácie pre naše združenie. Našťastie to obe inštitúcie vyhodnotili ako neopodstatnené, a neurobili tak. Okrem toho pán Vetrák v životopise, ktorý poskytol pri svojej kandidatúre, zatajil niektoré dôležité informácie.

Konkrétne?

Napríklad to, že je v spore s naším združením, čo je dosť významná vec, keďže šéf daného úradu je naším hlavným partnerom.

Do životopisu sa predsa spory neuvádzajú. To je téma na ústny pohovor.

Lenže on klamal aj v samotnom životopise. Uvádzal tam, že od roku 2002 až do súčasnosti je členom legislatívnej komisie Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Ide o klamstvo, ktoré vieme zdokladovať. Takých lží tam pritom uviedol viac. To je však len formálna stránka veci. Tá vecná je snáď ešte dôležitejšia – ako nám má byť naším oficiálnym partnerom človek, ktorý je s nami v sporoch? Jednoznačne to zhoršuje komunikáciu, ktorá je v štátno-politickom záujme Slovenska.

Načo štát vynakladá toľko finančných prostriedkov na úrad, ktorý sa má starať o Slovákov v zahraničí, keď ten hádže polená pod nohy združeniu, ktoré ich zastupuje? Veď to nemá logiku. Svojho času dokonca aj Revízna a zmierovacia komisia združenia rozhodla, že tento človek poškodzuje dobré meno združenia a vyzvala ho, aby tak nekonal. Generálna rada ako najvyšší orgán medzi dvoma valnými zhromaždeniami mu potom veľmi jednoznačným spôsobom pozastavila výkon členských práv a navrhla jeho vylúčenie.

Vetráka teda natvrdo obviňujete, že klamal v životopise aj v listoch, v ktorých vás ohováral. Uvedomujete si, že vlastne vláde odkazujete, že do funkcie šéfa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí menovala klamára?

Samozrejme. Je to presne tak, do funkcie vymenovali klamára. Toto všetko sa pritom vedelo ešte predtým, než ho tam dali. Podľa mňa mali zvážiť, že ide o kontroverznú osobu.

4.jpg

Zneužil podpisy a pripojil ich pod list na svoju podporu

Kto konkrétne to mal zvážiť? Kto ho presadil? Vravíte, že bolo až 11 kandidátov.

Podľa mňa sa tam dostal náhodne. Existovali totiž dve silnejšie kandidátky, než on, pričom každú presadzovala jedna politická strana. Tým sa vzájomne vyblokovali, a nakoniec vyhral on ako tretí. Dnes tam robí politiku, ktorá je doslova nedôstojná jeho úradu.

V čom?

Zorganizoval už dve tlačovky, kde sa z väčšej časti venoval len útočeniu na naše združenie miesto toho, aby prezentoval svoje plány s úradom. Vytýkal nám trebárs, že ho bezdôvodne kritizujeme, že dokonca zavádzame verejnosť, ak tvrdíme, že sme nikdy nemali problém s grantmi a podobne. Ako inak, klamal. Dokonca aj webstránky jeho úradu, ktoré by mali vecne a objektívne informovať a nie štvať, obsahujú útoky voči nášmu združeniu. Pokojne tam klame trebárs o počte našich členov, či o iných veciach.

Počet vašich členov je známy, nie?

Samozrejme, ide o viac ako 100 spolkov v 24 krajinách sveta. On však tvrdí, že 30 z nich je neaktívnych, čo je obrovský nezmysel, a tiež to, že zo zvyšných 70 spolkov ho až 50 podporilo vo funkcii, teda v úrade. A to je neuveriteľné klamstvo.

Odkiaľ to viete?

Vyfabrikoval sa totiž list na jeho podporu, pod ktorým je síce naozaj podpísaných 50 rôznych krajanských organizácií, zväčša bezvýznamných, ale z nich len 20 je členom nášho združenia. Keď sme potom niektoré z tých 20 spolkov preverovali, vyšlo najavo, že množstvo z nich s jeho podporou nesúhlasí, a že taký list nikdy nepodpísali. Urobili jedine to, že pánovi Vetrákovi poslali gratuláciu k menovaniu do funkcie. On ich však potom automaticky podpísal pod list, ktorý útočí na naše združenie a jemu vyjadruje podporu.

Moment – vy tvrdíte, že šéf štátneho úradu vzal podpisy nejakých ľudí a pripojil ich pod úplne iný dokument?

Áno. Nejde však o podpisy rukou. On jednoducho mená tých, ktorí mu gratulovali k zvoleniu za šéfa úradu, pripojil pod iný dokument, a zavesil ho na internet. Ide napríklad o podpisy ľudí z Matice slovenskej v Srbsku, Chorvátsku, spolok v Sýrii a tak ďalej. Podotýkam, že tak urobil bez ich vedomia.

V podstate ho obviňujete, že falšoval dokumenty. Za to môže podať ďalšiu žalobu.

To, čo hovorím, je stopercentná pravda, o tom niet najmenších pochýb. A to sme ani nepreverovali všetkých 20 spolkov, len tie, ktoré sme vybrali námatkovo. Navyše nie každý chce do tohto sporu otvorene vstupovať, a tak radšej mlčí.

Koľko klamstiev však treba, aby odišiel z úradu? To už radšej nehovorím o rozvrate vnútri samotnej inštitúcie. Snaží sa tam dostať svojich ľudí, takže vymieňa každého, kto sa mu znepáči. Viac ľudí sa chystá odísť dobrovoľne s tým, že potom nahlas prehovoria. Snáď môžem prezradiť aspoň toľko, že niektorí zamestnanci sa už osobne sťažovali aj šéfovi Úradu vlády Nižňanskému.

Neviem, či ho pozvem na pivo

Nepomohlo by, keby ste si vy aj Vetrák sadli ako dvaja chlapi na pivo, opili sa a vydiskutovali si všetky minulé veci s tým, že začnete s čistým stolom?

Aby bolo jasné – tu nejde o žiadny osobný konflikt medzi mnou a ním.

Obaja však šéfujete organizáciám, ktoré sú odkázané na spoluprácu. Niekto ten ústretový krok spraviť musí, inak sa budete vzájomne žrať, kým na vaše fleky nenastúpia noví ľudia.

Osobne nemám žiadny problém stretnúť sa s Milanom Vetrákom za jedným stolom. Na druhej strane to, že zavádzal a klamal v množstve vecí, sa nedá odstrániť tým, že si sadneme na pivo.

Neberte to doslovne, je jedno, či pôjde o pivo alebo kávu. Hovorím o tom, že na vyriešenie sporov treba dobrú vôľu, pričom niekto musí začať. Spory sú často len dôsledkom nedostatočnej komunikácie.

Iste. Samotnému stretnutiu sa nebránim. Nešlo by však o rokovanie medzi Svetovým združením Slovákov v zahraničí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, lebo na to dnes nemám mandát. Bolo by to len osobné stretnutie dvoch osôb.

Ponúknete mu ho?

V tejto chvíli nedokážem odpovedať. Ale na pivo ho môžem pokojne zavolať, nevidím v tom problém. Určite mu tam však nepoviem iné veci, než hovorím vám. Sú za ním vážne pochybenia, takže o nich nemôžem mlčať. Všetko by si vyžadovalo veľkú zmenu jeho prístupu.

1.jpg

Šéfa robím zadarmo

Od čoho sa vlastne odvíja legitimita vášho združenia?

To, že sme najreprezentatívnejšou organizáciou Slovákov vo svete, dokazuje už spôsob nášho vzniku – udialo sa tak na stálej konferencii, ktorú zvolala slovenská vláda, pričom boli pozvané všetky relevantné krajanské spolky vo svete. Do združenia tam vstúpili všetky, ktoré boli prítomné, neskôr sa pridali aj ďalšie.

Sme teda strešnou organizáciou, v 24 krajinách zastupujeme približne pol milióna zahraničných Slovákov od Argentíny cez USA, Kanadu, západnú a strednú Európu, Dolnú zem až niekam po Libanon, v ktorom žijú menšie komunity Slovákov, najmä Sloveniek. Partnerom sme aj pre slovenskú vládu – ako jediné združenie totiž máme podpísanú zmluvu s už spomínaným Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý vláda zriadila aj na náš popud.

Čo sa stalo so Svetovým kongresom Slovákov?

Už dlhé roky nevyvíja žiadnu činnosť, všetky jeho zakladajúce organizácie prešli do nášho združenia. Formálne možno nie je zrušené, ale snáď už 15 rokov nič nerobí. V istom zmysle sa, samozrejme, hlásime k jeho odkazu.

Kto vás v roku 2006 a potom v roku 2009 zvolil za predsedu?

Plénum na valnom zhromaždení, ktorého sa zúčastňujú jednotlivé členské organizácie. Každá disponuje jedným hlasom bez ohľadu na to, koľko má členov.

Malá komunita v Libanone má pri hlasovaní rovnakú silu ako obrovská skupina Slovákov napríklad v USA?

Áno, tie väčšie organizácie tým ukazujú istú veľkorysosť. Hľadali sme optimálny model, tento sa nám zdal najvhodnejší. V roku 2006 som šiel do volieb najmä preto, lebo ma oslovila Slovenská liga v Amerike a zároveň aj organizácie dolnozemských Slovákov. Obe komunity patria k tým najpočetnejším. Vtedy som vyhral tesne, v roku 2009 bol už ten rozdiel väčší.

Kto vás financuje?

Peniaze máme z viacerých zdrojov, pričom náš rozpočet je často nižší, než majú k dispozícii jednotlivé členské spolky, najmä tie väčšie.

Koľko presne?

Okolo 50-tisíc eur ročne. Prispievajú jednak samotné spolky členskými poplatkami, jednak sa uchádzame o slovenské granty od Ministerstva kultúry, či Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj o tie medzinárodné. Nejaké peniaze si dokážeme zarobiť vydávaním kníh, respektíve predajom reklamy na našom webe. Nie sú to veľké peniaze, ale aspoň nejaké.

Koľko ľudí v združení poberá plat?

Všetci funkcionári, mňa nevynímajúc, to robíme bez nároku na mzdu. Platíme akurát za priestory a občas poskytneme nejaký príspevok na fungovanie nášho malého sekretariátu. Na réžiu teda dávame minimum, absolútna väčšina peňazí ide na konkrétne projekty pre Slovákov v zahraničí.

Napríklad?

Každý rok v jednej konkrétnej krajine organizujeme Dni slovenského zahraničia, v rámci ktorých uskutočňujeme rôzne kultúrne akcie. V Poľsku sme napríklad s veľkou mediálnou odozvou odhalili pamätnú tabuľu Michalovi Dočolomanskému, ktorý sa narodil v obci Nedeca v dnešnom Poľsku.

V Maďarsku nás zase prijala šéfka parlamentu, čo malo aj praktické dopady – na tlačovke vyhlásila, že napriek kríze sa nebude siahať na financie pre národnostné menšiny.

Podieľame sa aj na Dňoch zahraničných Slovákov na Slovensku, aj na rôznych folklórnych festivaloch. Dokonca organizujeme vlastný festival v Česku, volá sa Jánošíkov dukát. Zúčastňujú sa ho súbory slovenského folklóru z rôznych krajín.

Chceme, aby sa zo zahraničia volilo cez internet

Niekto by povedal, že ako predseda len beháte po svete po rôznych kultúrnych akciách, kde si zatancujete, pokecáte a vypijete. Inými slovami celkom príjemný džob.

Určite ide aj o príjemné veci, ale s vaším opisom celkom nesúhlasím. Minulý rok som síce asi dvadsaťkrát navštívil Slovensko, ale do iných krajín som sa vybral len šesť alebo sedemkrát. Brusel nepočítam, keďže tam chodím pomerne často ako viceprezident organizácie Europeans throughout the world. Nechodíme len po kultúrnych akciách, naša agenda je oveľa širšia - zhromažďujeme požiadavky členských spolkov, ktoré majú medzinárodný presah, bojujeme za voľby cez internet, či za krajanské vysielanie v rozhlase a televízii.

Ani voľby pre zahraničných Slovákov cez internet, ani vysielanie v RTVS sa vám presadiť nedarí.

V rozhlase krajanské vysielanie existuje.

Ale nezávisle od vás. Existovalo aj pred vznikom vášho združenia.

Myslím si, že sme sa niekoľkokrát významne zasadili o to, aby nebolo zrušené. Také snahy tu totiž boli. V rozhlase vám náš lobing určite niekto potvrdí.

Je cesta cez takéto médiá zmysluplná? Verejnoprávnu televíziu vďaka tým, čo ju humpľovali, dnes sledujú prakticky len tí, ktorí nemajú inú možnosť. Nie je lepšou cestou pre krajanov v zahraničí vysielanie cez internet? Koniec koncov, na webe už dnes možno sledovať relácie našich televízií z archívu, hoci treba priznať, že web STV toho veľa neponúka.

Televíziu a rozhlas by som s internetovým vysielaním do kontradikcie nedával, podľa mňa to smeruje k istému zlúčeniu. Keď sme napríklad rokovali s pánom Machajom a technickým riaditeľom rozhlasu, obaja spomínali, že chcú vytvoriť modernú internetovú prezentáciu krajanského vysielania, ktorá sa bude automaticky preklápať aj do sociálnych sietí. Odtiaľ ho my dokážeme šíriť ďalej.

Vy hovoríte o internete ako o riešení, ale treba myslieť aj na starších Slovákov trebárs na Ukrajine, ktorým by viac vyhovovalo, keby chytali program našej televízie terestriálne, prípadne ho mali k dispozícii v káblovke. A hoci máte pravdu, že na webe je aj archív relácií STV, problémom je kvalita obrazu, keďže nejde o HD. My totiž hovoríme o sledovaní televízie s plným komfortom, navyše chceme, aby sa vysielanie prispôsobilo aj potrebám Slovákov žijúcich v zahraničí. Televízia by mala jednak viac informovať o nich samotných, jednak využívať materiály krajanských, či verejnoprávnych televízií v rôznych štátoch, ktoré o našich Slovákoch vznikajú. My to pre našu televíziu dokážeme zabezpečiť.

Spomínali ste voľby zo zahraničia cez internet. V čom je problém?

Dnes môže Slovák zo zahraničia voliť len poštou, pričom sa musí zaregistrovať 50 dní vopred, aby dostal k dispozícii hlasovacie lístky. Je to mimoriadne nekomfortné. Dokonca omylom vypadla už aj tá možnosť, že ak Slovák pricestoval domov, mohol voliť v ktoromkoľvek obvode. Dnes mu, v prípade, že doma nemá trvalý pobyt, nemá kto vystaviť voličský preukaz. O tom, že sa nedá voliť ani na zastupiteľských úradoch Slovenska v zahraničí, radšej ani nehovorím. Internet by to všetko vyriešil.

Možno ani nie. Argumenty ponúkol Tomáš Bella v časopise .týždeň. Tvrdí, že by to bolo rizikovejšie aj drahšie, než si väčšina ľudí myslí.

A čo Estónci? Tí to zaviedli a mali dobré skúsenosti.

Podľa mojich informácií sú zatiaľ jediní, a aj tam boli problémy.

Významne tam však stúpol počet ľudí, ktorí takto hlasovali. Voľby cez internet sa im osvedčili.

Tak konkrétne – každý občan má právo voliť podľa vlastného rozhodnutia, preto sa tak deje za plentou. Ako chcete vo všetkých domácnostiach zamedziť tomu, že nejaký despotický člen rodiny donúti ostatných, aby hlasovali za stranu, ktorá vyhovuje jemu? Ako chcete zabezpečiť, aby niekomu za hlavou nestál niekto, kto skupuje hlasy a nerozdával odmeny? O negramotnosti ľudí pri zabezpečovaní počítačov voči útokom a vírusom ani nehovorím. Nevravím, že som proti voľbám cez internet, len pripomínam riziká.

Som si vedomý mnohých rizík, a nepochybujem, že tie veci treba vyriešiť ešte predtým, než sa také voľby spustia. Je jasné, že veci, ktoré ste spomenuli, by sa museli kvalifikovať ako trestný čin, čiže je potrebné zmeniť aj ďalšiu legislatívu.

Na druhej strane sme v komisii, ktorú menoval minister vnútra k príprave volebného kódexu. Členom som aj ja, pričom sme začali diskutovať aj o kompromise, ktorý by umožnil hlasovanie cez internet len Slovákom v zahraničí. Tým sa obmedzia aj jednotlivé riziká. Kupovanie hlasov predsa nie je problémom krajanov v iných štátoch, ale najmä rómskych osád, respektíve iných sociálne vylúčených komunít. Nakoniec – aj keby to hlasovanie cez internet neprešlo, chceme, aby sa zlepšil aspoň súčasný stav. Možností je veľa, najmä v odstraňovaní byrokracie.

3.jpg

Za peniaze Matice slovenskej by sa dalo robiť viac a lepšie

Čo si myslíte o Matici slovenskej? Zgrupujú sa v nej podivné indivíduá, dlho jej šéfoval Jozef Markuš, známy odmietaním odpovedať na relevantné otázky novinárov, premenou Matice na cestovnú kanceláriu pre vyvolených, či zbavením sa väčšiny peňazí z Národného pokladu tým, že ich vedenie vrazilo do nebankovky. Šéfovia Matice tak dokázali kaziť meno aj tým, ktorí sa na úplnom spodku hierarchie snažili robiť niečo zmysluplné. Dnes je na čele zase Marián Tkáč, podľa spisov ÚPN agent ŠtB, ale aj plagiátor.

Nové vedenie Matice slovenskej bude mať nepochybne ťažkú úlohu, aby nejako napravilo chyby tých, čo ju riadili v minulosti. Nie som odborník na jej vnútorné pomery, ale Matica vždy ako jednu zo svojich erbových vecí deklarovala, že sa stará aj o Slovákov žijúcich v zahraničí. Otvorene musím povedať, že sme to nejako necítili. Poviem to takto – na to, koľko peňazí vraj bolo na takéto veci vyčlenených, sme žiadnu poriadnu činnosť nezaznamenali.

Výnimkou možno boli matičné svetové festivaly slovenskej mládeže, ktoré sa konali raz za tri roky. Inak nešlo o nejaké veľké podujatia, ktoré by vzbudili väčšiu pozornosť. Skôr sme mali z Matice slovenskej kontroverzné pocity, keďže nie všetko, čo sa dohodlo, sa aj zrealizovalo.

Mám tomu rozumieť tak, že Matica sľubovala a potom slovo nedodržala?

Dá sa to povedať aj tak. Je škoda, že inštitúcia s takou históriou sa v posledných rokoch viac venovala politike, než tomu, na čo je určená, a čo by sa od nej očakávalo.

Finančné toky Matice boli roky zahmlievané, pričom si nárokovala peniaze zo štátneho rozpočtu, hoci nemala problém prešustrovať peniaze z Národného pokladu, na ktoré sa dlhodobo zbierali darcovia. Potrebujeme ju vôbec?

V takej podobe, v akej fungovala celé tie dlhé roky, ju určite nepotrebujeme. Stále však chcem veriť, že sa ju podarí obrodiť. Z historického hľadiska by bolo hanbou a škodou, keby nebodaj zanikla.

Treba však niekomu, kto nefunguje transparentne, platiť jeho koníček z daní? Prečo by sme mali prispievať na ľudácku literatúru, výlety po južnej Amerike, či profesionálnych hejslovákov?

Nie som odborník na ich ekonomiku, ale naisto tam treba spraviť poriadny audit, či vôbec nejaké peniaze od štátu potrebujú, keďže vlastnia napríklad Neografiu.

Dostali ju za korunu, aby v nej potom v duchu vlastenectva tlačili tvrdé porno.

Presne tak. Ide pritom o podnik, ktorý produkuje solídne dividendy. Nad tým, či potrebujú peniaze od štátu, treba rozmýšľať až po tom, čo budeme vedieť, ako na tom skutočne sú. Samozrejme, treba zodpovedať aj otázku, ako je možné, že niekde sa zhromaždia veľké peniaze od darcov, ktoré potom niekto utopí v nejakom pochybnom fonde. Nebránim sa, aby sa zmysluplné veci financovali štátom, ale potom treba nastoliť tvrdú kontrolu, aby sa peniaze nestrácali.

Zásadné stanovisko, či Maticu platiť alebo neplatiť z našich daní, by som však v tejto chvíli radšej nezaujal. V každom prípade som si istý, že za peniaze, ktoré tam tiekli, by sa dalo urobiť oveľa viac a užitočnejšieho. Či sa tam plytvalo, spreneverovalo, alebo šlo len o obrovskú neschopnosť vedenia, na to odpoveď nepoznám.

Dobrým vzorom vlastenca je Čarnogurský

Sme alebo nie sme holubičí národ?

Ja si to nemyslím. Slováci sú navyše dosť heterogénni, tí na juhu sú iní ako na východe alebo na severe, takže sa to nedá zovšeobecniť. Máme však takú trochu zbojnícku a jánošíkovskú povahu. Nemyslím zbojnícku v zmysle krádeží, ale v tom, že si dokážeme pekne buchnúť po stole. Nie sme teda holubičí, ale zase v niektorých situáciách sa ukázalo, že dokážeme oveľa lepšie znášať dôsledky tvrdých reforiem, než susedia ako Česi alebo Maďari. Vieme sa teda skloniť, ale si aj dupnúť.

Nie sme však príliš bolestínski? Raz sa vyhovárame na jedných, potom na druhých, na Turkov, na Maďarov, na Čechov...

S tým stopercentne súhlasím. Fejtonista Marián Vanek, Slovák žijúci na Šumave, raz napísal fejtón Slovák a krivda, kde presne vystihol práve túto našu vlastnosť.

Kde je hranica medzi zdravým vlastenectvom a fanatickým hejslováctvom?

Nezdravé to začína byť tam, kde sa začínajú prejavovať negatívne emócie voči iným národom. Vyčleňovať sa voči všetkým, že sme najlepší, je šovinizmus, nie vlastenectvo. Existuje dokonca jeden humorný bonmot, ktorý ironizuje odpoveď na otázku, čo je to národ. Odpoveď znie, že národ je skupina ľudí, ktorá zdieľa spoločné mýty a spoločnú nenávisť voči susedom. A presne takto by to nemalo byť.

Viete uviesť politika, ktorý stelesňuje správne vlastenectvo?

(po dlhšom premýšľaní) Je ich viac, ale uvediem jedného, ktorý to celé vystihuje - Ján Čarnogurský. Tým nechcem povedať, že súhlasím so všetkými jeho názormi v iných oblastiach.

Rozhovor bol autorizovaný, Vladimír Skalský v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

Ospravedlnenie Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, JUDr. Milanovi Vetrákovi, PhD.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 702
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 831
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 726
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 997
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 768
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 802
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 489
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Peter Pellegrini.

Pellegrini je pripravený v prípade ďalšieho incidentu zvolať mimoriadnu schôdzu.


TASR
Ilustračné foto.

Krajskí policajti avizujú počas sviatkov zvýšenú aktivitu.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Daniel Pastirčák

Korčok nie je pre veriacich ľudí žiadnym strašiakom, zdôrazňujú vo výzve.


SITA

Sportnet

Juraj Slafkovský.

Slafkovský by bol už ako 20-ročný najväčšou hviezdou reprezentácie.


Na snímke je slovenská tenistka Renáta Jamrichová.

Renáta Jamrichová postúpila v Egypte do štvrťfinále turnaja ITF.


Momentka zo zápasu Třinec - České Budejovice.

Pozrite si prehľad športových udalostí vo štvrtok 28. marca. Aký je program dňa?


Daniela Ledecká a Viktória Forster na mítingu v Johannesburgu.

Dievčatá si vyskúšali preteky na južnej pologuli vonku v pre nás netradičnom období, priblížila trénerka.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu