Béla Bugár si myslí, že v prípade používania menšinových jazykov v úradnom styku by bolo najlepšie, keby nebola určená žiadna hranica.
BRATISLAVA.
Zavedie to novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú parlament posunul do druhého čítania.
Na to, aby obyvatelia obce mohli používať svoj menšinový jazyk v úradnom styku, bude stačiť, aby na základe posledného sčítania ľudu tvorili najmenej 15 percent obyvateľstva v obci. Toto sa bude vzťahovať i na mestské časti Bratislavy a Košíc.
Ochrana jazykových práv sa tým rozšíri na českú a chorvátsku menšinu. V jazyku menšiny budú v úradnom styku komunikovať aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnosť ho ovládať.
Predstavitelia menšín majú právo v úradnom styku dávať ústne alebo písomné podania, predkladať písomné listiny a dôkazy.
Orgány verejnej správy im na ich písomné alebo ústne žiadosti musia okrem slovenčiny odpovedať tiež v menšinovom jazyku a na požiadanie im poskytnúť aj takéto úradné formuláre. Rovnaká možnosť sa týka vydávania rodného, sobášneho či úmrtného listu.
Novela takisto zavedie fakultatívnu dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. To znamená pri zápisniciach, uzneseniach, štatistikách, evidenciách, úradných záznamoch, informáciách a agende cirkví určených pre verejnosť.
Menšinový jazyk sa bude môcť používať aj pri rokovaní orgánov verejnej správy, súhlasiť s tým ale musia všetci prítomní. Vžité a zaužívané menšinové označenia geografických objektov sa môžu popri štandardizovaných objaviť v odborných publikáciách, tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie.
Keďže v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach, kde menšiny spĺňajú 15-percentnú hranicu, môžu komunikovať vo svojom jazyku, tieto zariadenia v prípade potreby zabezpečia tlmočenie. Možnosť používania menšinových jazykov sa rozšíri i na služobný styk v obecnej polícii.
Novela zavedie sankcie. Správne delikty orgánov verejnej správy bude prerokúvať Úrad vlády SR. Najskôr na porušenie zákona písomne upozorní a požiada o nápravu. Ak k tomu nepríde, môže úrad uložiť pokutu od 50 do 2500 eur.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín upraví ďalších 13 zákonov. Nové povinnosti pribudnú obciam, v ktorých podľa posledného sčítania žije najmenej 15 percent obyvateľstva hlásiacich sa k národnostnej menšine.
Napríklad budú musieť zasielať oznámenia o konaní sa referenda a všetkých volieb na Slovensku aj v jazyku menšiny. Na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce, budovách a dokumentoch sa bude uvádzať jej názov i v menšinovom jazyku.
Zmena by sa mala dotknúť tiež jazykového zákona. V Slovenskej televízii sa už nebudú inojazyčné relácie priamo určené zástupcom menšín vysielať tak ako v súčasnosti s titulkami v slovenčine alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku. Rovnako to platí pre samostatný menšinový okruh Slovenského rozhlasu.
Podľa zákona je jazykom menšiny tradične používaným na území SR bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.
Predložená zmena zákona reaguje na odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, Benátskej komisie, ako aj vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny.
Vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd) ako predkladateľ návrhu upozorňuje na jeho nesúlad s jazykovým zákonom po zmene v roku 2009, čím prišlo k znevýhodneniu príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.
Menšinové jazyky podľa Bugára kvórum nepotrebujú
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár si myslí, že v prípade používania menšinových jazykov v úradnom styku by bolo najlepšie, keby nebola určená žiadna hranica.
"Najlepšie by bolo, keby percentá vôbec neboli, lebo to život sám vyrieši bez zásahu politikov," povedal Bugár na pôde parlamentu po tom, ako poslanci posunuli do druhého čítania novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Tá má okrem iného znížiť 20-percentnú hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku na 15 percent.
S tým má problém napríklad KDH aj nezávislý poslanec Igor Matovič a traja zvyšní Obyčajní ľudia (OĽ) z klubu SaS. Skôr by sa im vraj pozdávalo, keby sa hranica neznížila na 15, ale na 17 percent.
"Ak si niekto myslí, že sme na trhu, tak je na veľkom omyle. Toto nie je o tom, kto ako bude licitovať na trhu," reagoval Bugár.
Zdôraznil, že aktuálne znenie návrhu z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) prerokovali bugárovci s každým niekoľkokrát a žiadny problém nebol.
Napriek tomu je Most-Híd pripravený na ďalšie rokovania, pri ktorých sa môžu niektoré detaily v návrhu ešte doladiť. Matovič avizoval, že v prípade, ak nedôjde k úpravám, novelu v súčasnej podobe nepodporí a ani ostatní OĽ.
