Nápad Sulíkovej strany je dnes podľa premiérky úplne nemiestny. Proti je ZMOS aj opozícia.
BRATISLAVA. Slovensko má viac komunálnych poslancov ako lekárov a zubárov dokopy. V novembrových voľbách sme do miestnych zastupiteľstiev zvolili vyše 21-tisíc poslancov, ktorým ročne zaplatíme milióny eur.
Nepáči sa to politikom SaS, ktorá už v referende navrhovala znížiť počet poslancov parlamentu, hlasovať však neprišlo dosť voličov.
Teraz stranu povzbudil utorňajší úspech, keď parlament znížil na jej návrh platy primátorov a starostov.
„Naša predstava je znížiť počet poslancov v miestnych zastupiteľstvách o 30 percent,“ vraví poslanec Szilárd Somogyi.
Mestá a obce by tak podľa neho za jedno volebné obdobie usporili najmenej 18 miliónov eur. Presná suma sa vyčísliť nedá, keďže výšku odmien poslancov si určujú samosprávy samy.
Priemerný poslanec dostane podľa Somogyiho mesačne asi 60 eur, vo veľkých mestách sa odmeny pohybujú v stovkách eur.
Bez pochopenia
Aj nový nápad SaS okamžite vyvolal kritiku. „Otvárať otázku znižovania počtu poslancov v medzivolebnom období, a navyše chvíľu po voľbách, je úplne nemiestne,“ hovorí premiérka Iveta Radičová z SDKÚ.
Somogyi oponuje, že práve teraz je priestor na širokú diskusiu, ako zmeniť pravidlá na ďalšie volebné obdobie.
Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že návrh „devalvuje princípy zastupiteľskej demokracie“ a zo zastupiteľstiev „urobí exkluzívne kluby a nie priestor občianskej reprezentácie“.
Rovnako kritizovalo aj znižovanie platov primátorov a starostov, a žiada prezidenta Ivana Gašparoviča, aby novelu nepodpísal.
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru, ktorý je aj bratislavským mestským poslancom, iniciatívu SaS označil za amaterizmus od zeleného stola.
„Samospráva sa sama spravuje, a to je zodpovednosť voličov a volených, nie politických strán,“ tvrdí. „Je zvláštne, že s tým prichádza práve strana, ktorá takmer nemá zastúpenie v komunálnej politike.“
Vnútro zbiera podnety
Zníženie počtu miestnych poslancov je síce krok správnym smerom, nie však systémové riešenie, myslí si analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. „Tým by bola komunálna reforma, pretože vysoký počet poslancov je iba dôsledkom vysokého počtu miest a obcí.“
Sídiel, ktoré majú vlastnú samosprávu, má dnes Slovensko 2924. Až dve tretiny z nich sú malé obce s menej ako tisíc obyvateľmi. V porovnateľnom Dánsku je samospráv 98 a poslancov len 2500.
„Dôsledkom je, že hoci všetci platíme dane, nie všetci dostávame porovnateľné služby. Kto žije v meste alebo vo veľkej obci, dostáva služby v inej kvalite ako v dedinke, ktorá má problém zaplatiť starostu a nieto ešte služby pre občana,“ vraví Sloboda.
Komunálnu reformu spomína vo všeobecnosti aj programové vyhlásenie vlády.
Pripraviť ju má ministerstvo vnútra, zbiera podnety od iných rezortov.
„Postupne predložíme návrhy opatrení vo viacerých sférach, ktorých by sa mala reforma dotknúť. Máme záujem na menej byrokratickom a najmä úspornejšom fungovaní,“ napísala Alena Koišová z ministerstva.
Beata
Balogová
