AKTUALIZOVANÉ 16:42

Zákon o lobingu v tomto volebnom období asi nebude

Žitňanská pripustila, že Slovensko takúto právnu normu potrebuje a bolo by dobré, ak by sa ju podarilo presadiť.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Zákon o lobingu, ktorý by mal právne upravovať styky verejných činiteľov so záujmovými skupinami, s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto volebnom období schválený nebude.

"Nie je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, to znamená, nie je to taká jednoznačná vec, aby sme boli zaviazaní ho teraz predložiť," povedala pre TASR ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Súčasne však pripustila, že Slovensko takúto právnu normu potrebuje a bolo by dobré, ak by sa ju podarilo presadiť.

Žitňanská: Nie je to a priori nelegitímna činnosť

"Lobing je dnes vnímaný ako zlé slovo, s ktorým sa spája všetko zlé, ale, samozrejme, existuje aj lobing, ktorý môže mať svoje pravidlá a je legitímny. Ale práve v tom je vtip, že dnes na Slovensku žiadne pravidlá nemá," poukázala.

Zároveň pripomenula, že už v súčasnosti na podobnej báze fungujú rokovania tripartity, kde sa svoje záujmy snažia presadiť na jednej strane podnikatelia a zamestnávatelia a na druhej odborári.

"To nie je a priori nelegitímna činnosť, a dokonca je normálne, keď sa poslanci a vláda oboznamujú s problémami jednotlivých skupín obyvateľov. Ide o to dať tomu pravidlá," vysvetlila.

Využiť by sa mohol Lipšicov koncept

Podľa Žitňanskej by základ budúcej právnej úpravy tejto oblasti mohol vychádzať už aj z hotového konceptu, ktorý ešte v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu pripravil súčasný minister vnútra Daniel Lipšic.

Ten bol postavený na registrácii lobistických organizácií a ich aktivít, ako aj na transparentnosti postojov, ktoré by tieto skupiny presadzovali. "Ja si myslím, že kľúčová je aj transparentnosť stretávania sa s politikmi a evidencia lobistov," povedala na margo obsahu ministerka.

Lobing je najužšie spojený s oficiálnymi inštitúciami v USA, kde je v súčasnosti zaregistrovaných viac ako 20 000 lobistov, ktorí sa usilujú o podporu nielen vo vnútroštátnických otázkach, ale aj na medzinárodnej scéne.

Početné skupiny sa trvalo zdržujú aj v Bruseli, kde sa snažia ovplyvniť rozhodnutia jednotlivých orgánov Európskej únie.

Sulík si nemyslí, že zákon je potrebný

Predseda parlamentu a strany SaS Richard Sulík si nemyslí, že zákon o lobingu je na Slovensku potrebný.

"Viackrát som počul o tom, že potrebujeme zákon o lobingu. Ale neviem si predstaviť, čo by v ňom bolo zapísané. Čo tam napíšeme? Že lobing je zakázaný? To môžeme napísať, že 1. mája nesmie pršať," povedal pre TASR Sulík.

V súvislosti s názormi, že zákon by mal vymedziť hranice povoleného, prípadne by sa mali zaviesť evidencie stretnutí, dodal, že zoznamy sú už aj dnes. "V Národnej rade je presná evidencia, kto za ktorým poslancom chodí. Ale čo urobíme, keď sa jednoducho stretnú potajomky, súkromne?" zamyslel sa.

Oveľa dôležitejšie ako mať zákon, je podľa Sulíka to, aby mali poslanci "patričnú česť a etiku, aby niektoré veci nerobili". Obáva sa, že nie všetci ju však majú. "Ale môžem hovoriť len za seba. Oni sa mi tiež nechodia chváliť s kým sa stretli a kto čo od nich chcel. Ale niektoré iniciatívy vidieť," poznamenal.

Šéf liberálov je presvedčený, že v politike sa dá fungovať bez lobingu.

Za Sulíkom vraj lobisti už nechodia

"Dá sa to tak, že si každý povie, čo je ešte v poriadku a čo už je za hranicou. Dá sa tak fungovať, som o tom presvedčený. Ja tak fungujem," vysvetlil, no zároveň pripustil, že v Národnej rade SR "v kuse chodia nejakí ľudia za poslancami a niečo chcú docieliť, dosiahnuť". Pripustil, že aj s ním sa chceli niektorí ľudia stretnúť.

"Ale bolo to skôr v tom prvom období. Dnes už sa aj o mne vie, že s nejakými číro lobistickými vecami nemajú šancu pochodiť, tak s tým za mnou ani nechodia," doplnil. Pokusy o stretnutia napríklad s firmami, ktoré mu chcú predstaviť "svoje skvelé produkty", odmieta podľa vlastných slov odpoveďou "nevidím dôvod na stretnutie".

Sulík zároveň tvrdí, že nemá problém stretnúť sa s kýmkoľvek, keď to má nejaký zmysel. Istý druh lobingu považuje za legitímny. "Napríklad, keď zástupcovia ZMOS-u prídu s konkrétnymi a konštruktívnymi návrhmi za tými poslancami, ktorí nejakú novelu predkladajú a upozornia ich na nedostatky. To je v pohode," priblížil.

Dodal, že takto prišlo aj k úprave novely zákona o zbraniach a strelive. "'Lobisti' z nejakého spolku, ktorý 'lobuje' za paintballistov, upozornil na to, že nie je možný internetový predaj na Slovensku, tak sme to zmenili. Prišiel s rozumnou vecou. Zlé jazyky môžu povedať, že si to vylobovali a dobré, že nás upozornili," objasnil.

Podľa Sulíka si musí poslanec vždy zvážiť, či sa nechá zneužiť, použiť na pretláčanie nesprávnych vecí. "Vonkoncom neprichádza do úvahy, keby si mal za to nechať zaplatiť," zdôraznil predseda parlamentu.

Podľa Wienk je problémom "podvodná kultúra"

Snaha bojovať proti zneužívaniu lobingu zlepšovaním legislatívy naráža na to, čo prezidentka Aliancie Fair - play (AFP) Zuzana Wienk nazýva "podvodná kultúra" na Slovensku, kvôli ktorej sú zákony často masovo obchádzané.

"Napriek tomu si myslím, že by bolo dobré, keby sme nejaké pravidlá (pre lobing, pozn. TASR) mali," povedala pre TASR Wienk.

Jedna vec je podľa nej text zákona, druhá, či ho ľudia chcú dodržiavať a či ho vedia obísť. "Zatiaľ sa ukazuje, že všetky takéto etické predpisy sú na Slovensku významne obchádzané. Myslím, že by to bol aj osud zákona o lobingu," odpovedala na otázku, či je na Slovensku možné efektívne regulovať lobing špeciálnym zákonom.

Napriek tomu podľa nej má zmysel o takejto norme uvažovať. Ak sú nejaké pravidlá zakotvené zákonom, majú najvyššiu možnú platnosť a môžu byť aj vynucované v prípade, že sa zistí ich porušenie. Ak sa na tomto nedohodneme, tak sa dá hovoriť iba o rovine morálky a etiky, dodala.

Právnik TIS: Zákon by uškodil mimovládkam

Ak by Slovensko prijalo zákon o lobingu, na základe ktorého by sa všetci aktéri s cieľom ovplyvňovať politiku museli registrovať a formálne dodržiavať stanovené pravidlá lobingu, pravdepodobne by to neprispelo k transparentnosti tvorby legislatívy a skôr by sa to zneužívalo proti občanom a mimovládnym organizáciám. Pre TASR to povedal právnik Transparency International Slovensko (TIS) Pavel Nechala.

Zákon o lobingu je podľa neho určitou nadstavbou na fungujúce legislatívne riešenia konfliktu záujmov, transparentnosti a prevencie korupcie a klientelizmu. Jeho cieľom je umožniť poslancom a predstaviteľom exekutívy mať transparentné informácie o tom, kto sa snaží ovplyvniť tvorbu politiky a z akých dôvodov.

"Vždy máme na jednej strane verejného funkcionára a na druhej strane občana, podnikateľa alebo iný subjekt, ktorý sa snaží ovplyvniť rozhodovanie," vysvetľuje Nechala.

"Ak sa pozrieme na primárnu stránku, ktorá by mala byť regulovaná, teda na stránku verejnej správy alebo štátnej správy, môžeme naraziť na množstvo pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré nie sú riešené. Aj keď sú pokusy nejakým spôsobom inštitucionalizovať a riešiť predovšetkým konflikt záujmov, nedarí sa to," povedal právnik TIS.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 818
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 588
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 374
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 157
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 594
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 598
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 249
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 982
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 775
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 720

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Exministri SNS z nástenkového tendra sa postavia pred súd

Termín pojednávania vytýčili na budúci týždeň.

Meteorológovia ani hygienici zvýšenú radiáciu nezaznamenali

Namerané hodnoty v niektorých európskych krajinách boli nízke, na hranici detekčného limitu.

Slovensko každoročne navýši výdavky na rozvojovú pomoc, hovorí Lajčák

Udržateľnosť projektov je podľa šéfa diplomacie v Južnom Sudáne veľmi nízka pre našu neprítomnosť.

Šéfku bytovej mafie Znamenákovú poslali za mreže na 25 rokov

Najvyšší súd rozhodoval v prípade úkladnej vraždy majiteľa domu v bratislavskom Prievoze Viliama Andrášika.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop