BRATISLAVA. Pochybnosti o ústavnosti otázky, ktorú kladie SNS v petícii za vypísanie referenda má ústavný právnik Eduard Bárány.
„Mám pochybnosti o jej ústavnosti v súvislosti s právom menšín,“ povedal Bárány pre agentúru SITA. Podľa neho sa otázka o legitimite tejto otázky ponúka a treba o nej diskutovať. SNS tento týždeň odštartovala petíciu za vypísanie referenda o používaní slovenčiny ako výlučného úradného jazyka na území SR.
Ak by podľa SNS niekto namietol, že výsledok by s otázkou po zverejnení bol priamo v rozpore so znením Ústavy, potom by sa z ustanovení o práve na používanie jazyka menšiny v úradnom styku urobilo obsolentné ustanovenie, resp. by sme to mohli považovať za zmenu ústavného textu priamym zákonodarcom – občanmi.
„Napadnúť konanie referenda sa nedá, pretože podľa Ústavy SR predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Znamenalo by to, že predmetom referenda môžu byť dotknuté aj medzinárodné záväzky SR,“ uviedol pre agentúru SITA predseda SNS Ján Slota. Upozornil, že základné ľudské práva a slobody sú ustanovené v Druhom oddiele ústavy, kým práva národnostných menšín, vrátane práva na používanie jazyka v úradnom styku za podmienok ustanovených zákonom, nie sú zaradené medzi základné ľudské práva a slobody podľa taxatívne vymedzených oblastí.
Práva národnostných menšín a etnických skupín sú obsiahnuté až v Štvrtom oddiele ústavy, pričom postavenie štátneho jazyka upravuje hneď Prvý oddiel ústavy. „Jeho postavenie aj možnosť používať iné jazyky, než štátny jazyk v úradnom styky sú obsiahnuté v základných ustanoveniach a sú taktiež vymedzené mimo základné práva,“ zdôraznil. Ústavný právnik Eduard Bárány však nie je presvedčený, že je možné takéto zúženie chápania ľudských práv. „Treba sa pozrieť aj na medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná,“ zdôraznil.
Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon, tvrdí SNS. Podľa ústavy výsledok referenda môže parlament zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Z toho podľa SNS vyplýva, že výsledky referenda majú silu ústavného zákona. "To znamená, že po prijatí legislatívy v zmysle referendovej otázky by zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku nebolo možné opäť prijať inak ako v podobe ústavného zákona, čiže s podporou minimálne 90 poslancov,“ dodal Slota.
