LUXEMBURG. Slovenská diplomacia chce, aby Európska únia zhodnocovala politické udalosti v Bielorusku na pravidelnej báze a pokiaľ sa situácia okolo rešpektovania ľudských práv režimom Alexandra Lukašenka nebude zlepšovať, mala by prijať ďalšie adekvátne opatrenia.
"Na Bielorusko sa pozeráme rovnakými očami, ako sme sa pozerali v decembri minulého roka. K včerajším udalostiam vysiela Únia silné posolstvo sústrasti v súvislosti s útokom v minskom metre, ale chceme pozorne vyhodnocovať kroky, ktoré bude bieloruské vedenie naďalej prijímať. Dohodli sme sa dnes aj na tom, že budeme veci nazývať pravým menom, a že politickí väzni sú politickými väzňami a takýmto štýlom sa budeme obracať aj na politické vedenie a prezidenta Lukašenka," charakterizoval obsah časti rokovaní o Bielorusku štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica, ktorý zastupoval Slovensko na rokovaniach Rady Únie pre zahraničné vzťahy.
V rámci januárového prvého kola prijatých sankcií sa ocitlo na "čiernom zozname" únie 158 jednotlivcov, blízkych režimu Lukašenka, ktorí majú zákaz cestovať do únie a zmrazili sa im aj účty v jej členských štátoch. Minsk na to odpovedal protiopatrením a zakázal vstup na svoje územie napríklad aj predsedovi Európskeho parlamentu Jerzymu Buzekovi.
Slovenská diplomacia však nateraz nechce ešte skloňovať prípadné zavedenie ekonomických sankcií pre firmy blízke režimu Lukašenka ako "pritvrdenie" postoja Únie voči Bielorusku.
"Bolo by veľmi nešťastné, keby sme sa nechali vmanévrovať do akéhosi 'mantinelizmu'. Teda že existujú len ekonomické sankcie alebo nič. V ohraničenom priestore medzi nimi je množstvo krokov a nástrojov, ktoré môže Únia využiť. Chceme docieliť, aby európske inštitúcie preskúmali, ktoré kroky môžeme prijať bez toho, aby sme sa pohybovali v priestore ekonomické sankcie alebo nič," povedal štátny tajomník, ale nespresnil, o aké alternatívne nástroje by mohlo ísť s odôvodnením, že všetko bude "včas" oznámené.
Rozsiahlejšia diskusia o bieloruskom probléme, ktorú však v rámci členských krajín presadzuje len menšinová skupina krajín okolo Británie a Slovenska, by mala byť jasné poslanie - podporiť Bielorusov v ťažkých časoch a zároveň ukázať varovný prst samotnému Lukašenkovi.
"Chceme vyslať silný signál občanom Bieloruska, že na nich nezabúdame. Že Únia popri tom, čo sa deje v našom južnom susedstve, sa veľmi pozorne zaoberá aj tým, čo sa odohráva v našom východnom susedstve, podporujeme vás a chceme vám pomáhať. Je to aj signál bieloruskému vedeniu. Nebudeme sa iba nečinne prizerať tomu, čo sa deje v Bielorusku," doplnil Ježovica.
