BRATISLAVA.
Upravujú sa tak prostriedky a formy spolupráce pri opatreniach na identifikáciu, evidenciu, úpravu a udržiavanie slovenských vojnových hrobov na území Ukrajiny a ukrajinských vojnových hrobov na území Slovenskej republiky ako aj starostlivosti o ne.
Na koordináciu spolupráce a riešenie otázok, ktoré si vyžadujú spoločný postup, bude zriadená spoločná medzivládna komisia pre starostlivosť o vojnové hroby. Slovensko-ukrajinskú dohodu si vyžiadala situácia po odstúpení Ruskej federácie z plnenia záväzkov o ochrane vojnových obetí bývalej Sovietskej armády podľa slovensko-ruskej bilaterálnej dohody z roku 1995.
Podľa dohody, ktorú teraz môžu zástupcovia oboch strán podpísať, je vojnovým hrobom miesto, kde sú uložené telesné pozostatky vojnovej obete ako aj náhrobok, pamätník, iný pietny symbol alebo pamätné miesto, ktoré pripomínajú tragickú vojnovú udalosť, vrátane hrobov jednotlivcov a hromadných hrobov.
Za slovenskú vojnovú obeť sa považuje ten, kto zomrel v dôsledku vojnových udalostí a je pochovaný na území terajšej Ukrajiny a zároveň bol príslušníkom ozbrojených síl Rakúsko-Uhorska (bol občanom Rakúsko-Uhorska s trvalým pobytom na území terajšej SR), príslušník ozbrojených síl Československej republiky (bol štátnym občanom ČSR s trvalým pobytom na území terajšej SR), príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky (bol štátnym občanom SR) a vojnový zajatec alebo civilná osoba, ktorí boli štátnymi občanmi štátov uvedených v predchádzajúcich prípadoch.
Za ukrajinskú vojnovú obeť sa považuje ten, kto zomrel v dôsledku vojnových udalostí a je pochovaný na území terajšej Slovenskej republiky a zároveň bol príslušník armády alebo civilná osoba s trvalým pobytom na území terajšej Ukrajiny pred vznikom ZSSR a počas jeho existencie ako aj štátni občania Ukrajinskej národnej republiky, Západoukrajinskej ľudovej republiky a Karpatskej Ukrajiny, príslušník ozbrojených síl Rakúsko–Uhorska alebo civilná osoba (bol štátnym občanom Rakúsko-Uhorska s trvalým pobytom na území terajšej Ukrajiny), príslušník ozbrojených síl Československej republiky alebo civilná osoba (bol štátnym občanom ČSR s trvalým pobytom na území terajšej Ukrajiny) a vojnový zajatec, internovaná alebo civilná osoba, ktorí boli štátnymi občanmi štátov uvedených v predchádzajúcich prípadoch.
Každá zmluvná strana umožňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi svojho štátu štátnym občanom druhej zmluvnej strany prístup k vojnovým hrobom na účel vzdania úcty vojnovým obetiam, ktoré sú tam pochované. Na princípe vzájomnosti zabezpečujú na neurčitý čas bezodplatné účelové užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vojnové hroby štátu druhej zmluvnej strany.
Zaväzujú sa, aby v bezprostrednej blízkosti vojnových hrobov neboli umiestňované stavby alebo zariadenia nezlučiteľné s úctou k týmto miestam. Exhumácia telesných pozostatkov vojnových obetí na ich opätovné pochovanie sa uskutočňuje výlučne na žiadosť príslušnej zmluvnej strany a so súhlasom zmluvnej strany, na území štátu ktorej sú telesné pozostatky vojnovej obete pochované.
Každá zmluvná strana hradí náklady na úpravu a udržiavanie vojnových hrobov nachádzajúcich sa na území jej štátu, na vlastné náklady môže urobiť úpravy vojnových hrobov na území druhej strany dohody. Exhumáciu, premiestnenie a opätovné pochovanie telesných pozostatkov vojnových obetí hradí príslušná zmluvná strana, ktorá o to požiadala.
