KOŠICE. Ústavný súd SR (ÚS) na dnešnom verenom pojednávaní rozhoduje o sťažnosti bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. V sťažnosti Trnka namieta porušenia svojho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
Jeho právo mali porušiť svojím konaním poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri tajnej voľbe generálneho prokurátora 2. decembra a opakovanej voľbe 7. decembra 2010.
O veci rozhoduje senát Ústavného súdu, ktorému predsedá Peter Brňák. Po vypočutí sťažovateľa a odporcu ako aj siedmich svedkov z radov poslancov NR SR senát pojednávanie odročil na 20. apríla, kedy vyhlási aj rozhodnutie.
Ako Brňák uviedol, sťažovateľ v podaní adresovanom Ústavnému súdu okrem iného uvádza, že pri opakovanej voľbe generálneho prokurátora poslanci NR SR, ktorí sa hlásia k vládnej koalícii, prevzali hlasovacie lístky, hlasovali však vo dvojiciach a navzájom si ukazovali ako hlasovali, fotografovali si hlasovacie lístky pre spätnú kontrolu, alebo sa vôbec neodobrali do priestoru určeného pre hlasovanie a opustili miestnosť.
Podľa Trnku podstatou tajného hlasovania je, že nikto nemôže zistiť, aký postoj osoba oprávnená hlasovať prejavila k návrhu, ktorý je predmetom hlasovania. Týmto postupom poslancov boli podľa Trnku porušené princípy tajnej voľby a porušené jeho ústavné práva na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok.
Na dnešnom pojednávaní bol prítomný aj Dobroslav Trnka, ktorého v konaní zastupuje advokát Marek Benedik. Odporcu – Národnú radu SR - zastupuje Pavol Hrušovský, ktorý uviedol, že zotrváva na písomnom stanovisku, ktoré Národná rada SR, ako odporca, zaslala Ústavnému súdu. Konštatuje sa v ňom, že boli splnené všetky podmienky pre tajnú voľbu. „Podľa môjho názoru pri voľbe generálneho prokurátora sa nedialo nič, čo by bolo v rozpore so zákonom a Ústavou,“ vyhlásil Hrušovský v odpovedi na otázku predsedu senátu Petra Brňáka. Predseda senátu sa pýtal Hrušovského aj na kontrolný mechanizmus, ako hlasovali poslanci za KDH. „Nedohodli sme si nijaké pravidlá, ktoré by mali za následok odtajnenie voľby našich poslancov. Poslanecký klub len dal odporúčanie voliť jedného z dvoch kandidátov. To, že poslanci verejne a ústne deklarovali, koho budú voliť, resp. volili, nemožno považovať za odtajnenie voľby,“ povedal Hrušovský. V tejto súvislosti Marek Benedik, právny zástupca sťažovateľa, namietal, že nielen poslanci KDH, ale aj poslanci iných strán porušili princípy tajných volieb.
Pred výsluchom svedkov predseda senátu Brňák informoval, že ako svedkov predvolali 22 poslancov parlamentu. Zdôraznil, že poslanci majú právo nevypovedať. Uviedol, že podať svedeckú výpoveď odmietli napríklad Richard Sulík, Béla Bugár, Jana Dubovcová a Peter Vereš. Viacerí ďalší sa ospravedlnili, ale iní neurobili ani to a jednoducho neprišli. Pred Ústavným súdom ako svedkovia vypovedali siedmi poslanci NR SR. Poslanec Pavol Goga vo výpovedi uviedol, že si všimol, že poslanci za SaS si fotografovali mobilmi hlasovacie lístky tak, že k nim ešte prikladali aj občiansky preukaz. Povedal, že určite sa tak stalo minimálne v dvoch prípadoch. „Podľa mňa tieto voľby neboli tajné a nespĺňali tieto atribúty. Veľká časť poslancov si fotila hlasovacie lístky a fungovala aj kontrola formou spoločne hlasujúcich dvojíc,“ uviedol Mikuláš Krajkovič.
Ako svedok vypovedal aj Vincent Lukáč, ktorý bol overovateľom počas tajnej voľby generálneho prokurátora. Uviedol, že mu to pripadalo smiešne, lebo niektorí poslanci si z tajnej voľby robili frašku, smiali sa a správali sa nedôstojne. Poslankyňa Ľubica Rošková, ktorá zastávala funkciu overovateľa volieb, uviedla, že niektorí poslanci si ukazovali hlasovacie lístky, fotografovali ich, pričom to boli prevažne poslanci za stranu SaS a poslanci SDKÚ-DS. Svedok Andrej Kolesík vyhlásil, že na vlastné oči videl dvoch poslancov, ktorí stáli spolu za jednou plentou a hlasovali. Vladimír Matejíčka pred súdom povedal, že počas tajnej voľby generálneho prokurátora bol overovateľom a bol pri vchode do miestnosti, kde sa konala tajná voľba. „Poslanci chodili vo dvojiciach, nedodržiavali pokyny a konali v rozpore s tým, ako má prebiehať tajná voľba,“ vypovedal. Svedkyňa Anna Viteková uviedla, že „overovatelia nedokázali zabrániť tomu, aby za jednu plentu nešli naraz dvaja poslanci" a na upozornenia nereagovali. Po výsluchu svedkov právni zástupcovia nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a senát vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.
V záverečnej reči právny zástupca Dobroslava Trnku zdôraznil, že boli porušené práva sťažovateľa zaručené Ústavou a voľby boli zmätočné. Preto žiada, aby Ústavný súd konštatoval, že pri voľbe generálneho prokurátora boli porušené práva Dobroslava Trnku a voľby boli zmätočné a žiada súd, aby vyhlásil nové tajné voľby.
Pavol Hrušovský ako zástupca Národnej rady SR tvrdil, že NR SR zabezpečila všetky podmienky, aby sa mohli konať tajné voľby generálneho prokurátora a nevidí porušenie zákonov ani Ústavy pri prvom, ani pri druhom kole tajne voľby. Nevidí tak dôvody, aby Ústavný súd SR sťažovateľovi vyhovel.
