V Trnkov prospech prišli svedčiť poslanci Smeru a SNS, voľby obhajoval Pavol Hrušovský. Súd rozhodne 20. apríla.
KOŠICE. Bývalý generálny prokurátor a neúspešný opozičný kandidát na tento post Dobroslav Trnka si myslí, že koaliční poslanci porušili jeho ústavné právo na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok.
Niektorí si pri voľbe vzájomne kontrolovali volebné lístky, fotografovali si ich, či vynášali zo sály.
Trnka preto žiada Ústavný súd, aby zrušil výsledky podľa neho nezákonných decembrových volieb generálneho prokurátora a prikázal parlamentu tajnú voľbu zopakovať. Jeho sťažnosť prerokoval včera na verejnom zasadnutí senát pod vedením bývalého poslanca HZDS Petra Brňáka. Rozsudok vyhlási 20. apríla.
O Trnkovi sa rozhoduje podozrivo rýchlo, píše Marián Leško
Opozícia: Boli verejné
Advokát Marek Benedik, ktorý Trnku zastupuje, tvrdí, že poslanci jednoznačne porušili princíp tajnej voľby.
„Kontrolný mechanizmus, vytvorený medzi poslancami vládnej koalície, im zabránil, aby mohli slobodne a tajne odovzdať svoj hlas v prospech pána Trnku.“
Súd predvolal ako svedkov aj 22 poslancov. Vypovedať prišlo do Košíc šesť poslancov Smeru a jeden SNS. Ostatní využili právo svedectvo odoprieť, alebo len neprišli.
Všetci svedkovia boli overovateľmi zápisnice z volieb, ani jeden ju nepodpísal. Potvrdili, že najmä poslanci SaS fotili svoje volebné lístky s občianskymi preukazmi, videli dvojičky poslancov, ako sa vzájomne kontrolujú, niektorí lístky vyniesli zo volebnej miestnosti.
„Keď sme poslancov upozornili, že porušujú princíp tajnej voľby, vysmiali sa nám,“ sťažoval sa Vladimír Matejička zo Smeru.
Parlament vraj nepochybil
„Nie som presvedčený, že fotenie volebných lístkov je dôvodom na spochybnenie princípu tajných volieb,“ povedal po zasadnutí súdu Pavol Hrušovský z KDH, ktorý zastupoval Národnú radu.
Parlament podľa neho dodržal všetky zákonné podmienky, organizačne aj technicky zabezpečil podmienky na tajné voľby. „Individuálne konanie poslancov, ktorí majú ústavné právo slobodne konať v súlade so svojím svedomím, sa nedá považovať v tomto prípade za nezákonné.“
Národná rada žiada Ústavný súd, aby sťažnosti nevyhovel. „Mám pocit, že aj pri dnešnom dokazovaní opäť išlo skôr o politický boj, ako o ústavnosť či zákonnosť,“ hovorí Hrušovský.
