Je vaša slovenčina akože v pohode?

Do nášho rečového prejavu sa prepašovali slová, ktoré si začali žiť svoj nový vlastný život.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - sxc.hu)

Na papieri pôsobia čudne, ale to nám nebráni hovoriť ich často a nahlas. Predné priečky bežnej slovnej zásoby obsadzujú slová, ktoré náš jazyk buď nikdy nepoznal, alebo v ňom mali úplne inú úlohu, než teraz. Popularita slova pohoda sa možno dá pripísať festivalu, ale prečo každú druhú vetu začíname slovom akože?

Vata v ústach

Jazyk sa vyvíja veľmi rýchlo. Keď sa niekto vráti po dlhšom čase zo zahraničia, nestačí sa čudovať, čo všetko sa tu dnes „rieši“, aké je to tu všetko „husté“, aká „sila“ to je, čo všetko môže byť „o niečom“, prípadne zas „o ničom“. Kto netuší, čo je „haluz“, môže dnes medzi ostatnými vyzerať ako „socka“.

Je to „brutálne“. Alebo aj „celé zle“.

Nové významy

Mnohé slovíčka sú jazykovo nevinné, ba aj spisovné, ich jed sa skrýva – podobne ako pri liekoch - v dávkovaní. Koľkokrát môžeme v jednom dialógu beztrestne na akúkoľvek otázku odpovedať „jasne“ či „pohoda“? Takýchto príkladov by sa dalo nájsť „mrte“.

hotovo.jpgKedy a ako sa stalo, že niektoré slovíčka nadobudli akýsi nový význam a zapustili do nášho vyjadrovania pevné korene?

Veď „pohoda“ kedysi vyjadrovala nanajvýš pokoj či spokojnosť. Výkladový slovník uvádza „pohodu“ ako všestranne dobré podmienky na cítenie sa (rodinná pohoda, vianočná pohoda) alebo dobré počasie (slnečná pohoda).

Na otázku, či sú veci tak, ako majú byť, sa oveľa častejšie používalo spojenie „je to v poriadku“. Dnes sa hovorí „pohoda“.

Nerieš, pohoda

Ak by si niekto myslel, že „pohodu“ spopularizoval trenčiansky festival, ktorý si ho v roku 1996 dal do názvu, mýli sa. Michal Kaščák, ktorý akciu zakladal, spomína, že v tom čase sa už síce používalo, no zďaleka nie v takej miere ako teraz.

V ich prípade ide skôr o inšpiráciu z češtiny. „Dokonca nás upozorňovali, že s tým názvom budeme mať problémy, keďže by sa mohol chápať ako bohemizmus.“

Z češtiny sem preniklo aj mimoriadne obľúbené „to nerieš“.

Spopularizovať ho pomohol aj dramatik a filmár Petr Zelenka, ktorého scéna z filmu Knoflikáři s Evou Holubovou a Rudolfom Hrušínskym ml. koluje roky po internete.

Slovníky nestíhajú

Pôvod niektorých nadužívaných slovíčok pochádza zo „žúrok“ plných „fetu, chľastu a cíg“. Obľúbená „haluz“ znamenajúca prakticky všetko, čo je absurdné, nezvyčajné, smiešne a čudné, je vlastne skratkou halucinácie.

Kedysi sa šokujúce veci označovali za „silnú kávu“, dnes to má „silu“.

Slovníky slangu sa pomaly už neoplatí vydávať, pretože tak rýchlo, ako tieto slová prichádzajú, tak sa mnohé aj vytrácajú. Kým v šesťdesiatych rokoch bolo veľmi populárne hodnotiť niekoho slovom „rídky“, ako to vidíme aj vo filme Štefana Uhera Slnko v sieti, dnes je, naopak, všeličo „husté“.

Náš jazyk, hocijako vyprázdnený, nie je nikdy celkom „o ničom“. Aktuálne „vychytávky“ vypovedajú niečo o „brutálnej“ spoločnosti, kde všeličo „nemôžeme“.

Parazity, zlozvyky a barličky

To fakt stále úplne že často hovorím dookola proste? Neverím.

Takže, ja vás tu vítam. Takže, volám sa Monika. Takže...

Stačí, aby vám niekto pustil zvukový záznam vašej reči a sami by ste zostali prekvapení, koľko zbytočných slov a slovných barličiek objavíte.

„Každý ich používa, aby preklenul moment ticha, kým človek improvizuje odpoveď. Ja, napríklad, hovorím veľmi často slovo ‘škoda’,“ priznáva herec Viktor Horján. Ako dodáva, keď sa s niekým rozpráva, ale nepočúva ho sústredene, môžu ho odhaliť podľa toho, že opakuje „rozumiem, rozumiem“.

speech_bubble05.jpgOdborne sa tomu hovorí výplnkové slová či vety. Ján Findra vo svojej knihe Štylistika slovenčiny používa pomenovanie parazitné slová, ale zahŕňa pod ne výrazy, ktoré sa sem zvyčajne zaraďujú – nadbytočne používané častice a ukazovacie a iné zámena.

„Naša potreba komunikovať sa radikálne zmenila, čo súvisí aj so stupňom našej demokracie. Dnes sa ľudia oveľa častejšie musia vyjadrovať do mikrofónu a nie každý je rovnako pohotový. Výplnkové slová používajú hovoriaci vtedy, keď rozmýšľajú, čo majú povedať, keď hľadajú vhodný výraz. Ale neraz aj tí, čo nemajú čo povedať,“ hovorí jazykovedkyňa Klára Buzzásyová.

V angličtine medzi tzv. filler phrases patria hlavne spojenia „you know“ či „I see.“. Aj v slovenčine je bežné vyžadovať si súhlas s našimi tvrdeniami vetičkami typu: „Vieš? Rozumieš?“ Prípadne zas reagovať opakovaním „chápem, viem, hej,“ či prípadne „neverím, to nemôžem...“.

Herečku Oľgu Belešovú zabáva, keď nevieme, čo povedať na záver a vtedy si pomôžeme sebahodnotením: Dobre, tak ďakujem... „Morom moderátorov je aj slovo ’každopádne‘,“ smeje sa.

Banán z Mafstory začína svoje filozofické predslovy zasa pamätným „No, takto...“

Rečové zlozvyky nemusia súvisieť len s nedostatočným vzdelaním, mal ich aj prezident Václav Havel, ktorý okrem pamätného hmkania s obľubou opakoval aj slovo „jaksi“, „domnívám se“ či archaické „jak patrno“. Havel túžil na problémy „pohlédnout jaksi zvenčí“ a „jaksi bytostně“ sa o všeličo zaujímal.

„Rečové vypchávky, rečová vata, rečový tik, automatizmus – to všetko zrejme ľudia vždy mali,“ hovorí jazyková redaktorka Inge Hrubaničová.

zu
Akože na toto zabudnite

Najvatovejšie slovo je „populárne“ akože.

V staršej reči malo akože povahu citoslovca či častice vyjadrujúcej dôrazné prisviedčanie: „Prídeš? Akože by som nie.“ S vetičkou „Akože sa máte?“ zas prichádzali kedysi jazyčnice na návštevu.

Dnešné hovorové „akože“ skôr vyjadruje váhanie či rozpaky. „Akože ste sa rozišli?“ Možno to súvisí s podvedomou snahou zľahčovať, udržiavať si odstup od toho, čo tvrdíme. „Akože zálohu som už zaplatil, ale byt akože ešte nie je dokončený, takže to celé ešte nie je akože isté,“ povieme priateľovi. „Zvýšenie frekvencie častíc vyjadrujúcich pochybnosť, neistotu u jednotlivých hovoriacich subjektov môže znamenať, že celkovo pribúda vo svete neistota,“ nazdáva sa jazykovedkyňa Klára Buzássyová.

„Myslím, že ’akože‘ nemá nijaký význam, je na úrovni slovných barličiek typu ‘proste’, prechádza do akéhosi už neovládaného rečového tiku. Ako keď niekto popoťahuje nosom alebo si obhrýza nechty,“ hovorí jazyková redaktorka a autorka Inge Hrubaničová.

Oveľa milšie je jej detské „akože“, ktoré má skutočne nový význam. „Deti ho v reči používajú v rámci hry – „to je akože vlčiak a idem s ním von,“ teda nie naozajstný, ale taký, čo ozajstného zastupuje. A naozaj s ním von chodia.

zu

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  2. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  3. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  4. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  5. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  6. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  7. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  8. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  9. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  10. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 727
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 650
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 149
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 999
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 534
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 633
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 278
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 110
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 920
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 753

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

Neprehliadnite tiež

Gajdoš reagoval na Galka: Pracujem zodpovedne, hodnotiť ma má premiér

Bývalý minister obrany povedal, že súčasný minister obrany by mal začiatkom apríla odísť.

Kiska nepodpísal novelu zákona na sprísnenie registrácií cirkví. Platiť však bude

Prezident opätovne nepodpísal novelu zákona o štátnej službe.

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Slovensko sa zapojí do projektu UNESCO na podporu cestovného ruchu

Mnohé pamiatky UNESCO sa nachádzajú v menej rozvinutých regiónoch Slovenska.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop