Do vojenského priestoru Záhorie chodia ľudia roky. Vojaci hovoria, že je to riziko. Hlavne pre bomby a muníciu starú desaťročia.
BRATISLAVA. Aj z 55 metrov vysokej pozorovateľne a na vzdialenosť dvoch kilometrov sú explózie vojenskej munície na leteckej strelnici na Záhorí prekvapivo hlučné. Veľké krátery robia nielen novšie, ale aj desaťročia staré bomby. Šrapnely lietajú aj stovky metrov. Každý môže zabiť.
Na strelnici, ktorá je skrytá hlboko vo vojenských lesoch, nie je v spoločnosti pyrotechnikov dôvod na väčšie obavy. Dostali sme sa k nej po ceste medzi Malackami a Rohožníkom, ktorá vedie stredom vojenského priestoru. Je verejná.
Na začiatku a na konci cedule oznamujú zákaz vstupu mimo cesty. Naľavo je letecká strelnica, lesy napravo bývajú plné húb. Zatáčame vľavo. Asi po dvoch kilometroch cesty starým ruským džípom sme sa dostali na jedno z najnebezpečnejších miest na Slovensku. Letecká strelnica je obrovská, má 900 hektárov.
Nemecké, ruské, naše aj americké bomby
Vojaci upozorňujú, že nesmieme nič dvíhať zo zeme a máme si dobre rozmyslieť, kam šliapeme. Na okrajoch strelnice sú desiatky metrov široké protipožiarne pásy - pruhy piesku bez akéhokoľvek porastu, ktoré ju oddeľujú od lesa. Je plná kráterov a obhorených stromov. Kam človek šliapne, trčia zo zeme kusy zhrdzaveného kovu, často ostré ako nôž. Pyrotechnici ukazujú svoje úlovky zo strelnice za posledné dni.
Nemeckú bombu, ruské bomby z čias druhej svetovej vojny aj po nej, len týždeň nevybuchnutú starú bombu, ktorú tam zhodili naše lietadlá. A niekoľko delostreleckých granátov rôzneho kalibru a veku. K bombám priložia škatuľky s výbušninou tritol, podpália zápalne šnúry a o chvíľu sa ozvú výbuchy.
Pyrotechnici sa už roky pohybujú po ihličnatých záhorských lesoch, ktoré v lete a na jeseň obsadia tisícky hubárov z Bratislavy. Hlavne v sobotu je pri lesoch medzi Malackami a Senicou problém zaparkovať. Desiatky rokov odtiaľ nosia košíky plné suchohríbov. A všetci vedia, že väčšia šanca niečo nájsť je vo vojenskom priestore. Chodili tam za komunizmu, keď boli lesy strážené ešte viac, chodia teraz. Často bez povolenia.
Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) v januári oznámil, že chce časom zrušiť povolenia úplne a tam, kde je to bezpečné, umožniť „civilom“ voľný vstup. Už tak sa ich tam pohybujú naraz stovky. Len na Záhorí vydali 14-tisíc povolení na vstup.
Na Záhorí je vojenský priestor od roku 1924. O dva roky neskôr tam začali letci zhadzovať prvé bomby. Najprv piloti prvej Československej republiky. V roku 1939 tu vznikla základňa nemeckej Luftwaffe, ktorá bomby zhadzovala na strelnici aj v okolí. Ku koncu vojny ju spojenci zrovnali zo zemou.
„Američania tu robili veľké kobercové nálety. Zhodili vyše 29-tisíc ton bômb. Padalo to všade do okolitých lesov. Mohli skončiť kdekoľvek a nie je jasné, koľko z nich nevybuchlo,“ hovorí veliteľ vojenského priestoru Peter Prokop. Na otázku, na akej ploche by mohli byť nevybuchnuté kusy z vojny, pokrčí plecami: „Od Senice po Malacky.“
Prečo nevybuchnuté bomby nenašli? „Je tu pieskové podložie. Bomba má obrovskú kinetickú energiu. Do piesku to vletí ako do vody,“ vysvetľuje. Bomby môžu byť aj v hĺbke niekoľko metrov a po rokoch ich erózia môže vytláčať k povrchu. Plošné prieskumy sa tu nikdy nerobili. Zlikvidovalo sa to, čo sa našlo.
Pohľad z pozorovateľne na riadený výbuch a cesta na strelnicu. FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Nehľadali. Strieľali
Po vojne sa na letisko vrátili československí piloti. Aj oni strieľali a bombardovali. A po nich Rusi, východní Nemci. A potom Američania, Francúzi. Presnú evidenciu toho, čo sa zhodí a čo vybuchne, vedú možno posledných 30 rokov.
„1343,“ kričí z krátera odpoveď pyrotechnik Ján Jarab na otázku, koľko bômb a nevybuchnutej munície na Záhorí našiel. Pracuje tam desať rokov. Hovorí, že nebezpečnejšia než bomby býva malá výbušná munícia. Môže byť kdekoľvek vo vojenskom priestore.
„Toho sa nikto z nás nedožije,“ odvetil na otázku, koľko by trvalo vyčistenie celého priestoru od výbušnín.
Vojenský priestor na Záhorí - pozrite si fotogalériu.
„Občas sa stane, že piloti zhodia dve bomby a vybuchnú tri,“ hovorí správca strelnice Albín Riška. Nešťastia sa podľa neho stali aj mimo strelnice. V šesťdesiatych rokoch si lesní robotníci rozložili oheň na nevybuchnutej bombe. Traja to neprežili.
Keď sa pýtame vojakov, či by pustili civilistov aj bez povolení aspoň do okrajových častí vojenského priestoru, neodpovedajú. „To je rozhodnutie ministerstva,“ vravia.
Ľudí nepustíme všade
O otvorení vojenských priestorov pre verejnosť hovorí minister obrany ĽUBOMÍR GALKO.
Kedy umožníte vstup do lesov bez povolení?
„Chceli by sme to urobiť tento rok. Zákon máme už pripravený.“
Otvoríte všetky vojenské priestory?
„Nie. V tejto fáze sa to nebude týkať priestoru Lešť, kde sa výcvik vykonáva prakticky celý rok. V obvodoch Valaškovce a Záhorie chceme otvoriť len určitú časť, ktorá je bezpečná a nerobia tam výcvik.“
Viete presne, kde je to bezpečné a kde nie?
„Máme presne vyčlenené územia, kde je vhodné, aby chodili návštevníci a kde nie. Miesta, kde je strelnica alebo jej blízke okolie, z toho budú vylúčené. Všetko označíme na mapkách, ktoré budú na úradných tabuliach aj na internete. Priamo v obvodoch bude vyznačené trojjazyčnými tabuľami, kde budú hranice území. Je to zlepšenie toho, čo tu je teraz. Teraz má 14–tisíc ľudí na Záhorí na povoleniach vyznačený vstup napríklad do priestoru Bažantnica – Riadok. Ale ten človek nemusí vedieť, kde to končí. My to vyznačíme tabuľami aj priamo v teréne.“
Ako budú ľudia vedieť, čo smú a čo nie?
„Zákaz jazdenia po priestore vo vozidlách, vstupu do vojenských objektov, zákaz vstupu v čase výcviku a strelieb, zákaz manipulácie s nájdeným strelivom, zakladania ohňa a ďalšie veci, ktoré sú na povolení teraz, vložíme priamo do zákona.“
Stačí to, aby sa tam nikomu nič nestalo?
„Ak to stačí dnes, keď je to na 14–tisíc povoleniach, bude to stačiť, aj keď to dáme do zákona. Na Záhorie chodí okrem 14–tisíc ľudí s povoleniami zrejme ďalších 16–tisíc bez povolenia. Keď to zlepšíme tým, že tam dáme tabule a dáme to na internet, bude to v poriadku. A čo sa týka munície z vojny? Tá sa nachádza všade. Je tým zaplienený celý východ. To by sme museli zakázať chodiť ľuďom do lesa na celom Slovensku.
(knm)

Beata
Balogová
