Generálny riaditeľ Miroslav Mikulčík už týždeň udivuje tým, ako obhajuje postup Daňového riaditeľstva pri prenájme budovy pre košické úrady.
Každé z jeho relevantných tvrdení (od toho, že spoločnosť Nitra Invest ponúkla svoju budovu na prenájom už v roku 2008, že komisia ministerstva už vtedy jeho budovu jednoznačne na prenájom odporučila, až po to, že sa dohodol na ukončení zmluvy so spoločnosťou VSH bez finančnej kompenzácie) je preukázateľne nepravdivé.
Pochybný prenájom a jeho nedôveryhodná obhajoba vedie k otázke, ako sa Mikulčík na svoj post dostal a kto je za neho zodpovedný.
Prvá spoločná, verejne známa fotografia Miroslava Mikulčíka a Ivana Mikloša, je z roku 2000. Obaja páni sa na nej prezentujú ako adrenalínoví horskí cyklisti. Za jedenásť rokov sa veľa zmenilo, ale ich adrenalínová jazda stále pokračuje.
Kontrakt za 405 miliónov
Miroslav Mikulčík bol manažérsky činný už v deväťdesiatych rokoch, ale firmy, v ktorých vtedy pôsobil, nijako zvlášť neprerazili. Situácia sa zmenila v roku 2000, keď sa stal konateľom spoločnosti CSC Computer Sciences, ktorá patrila nadnárodnej korporácii Computer Sciences.
V čase, keď do firmy prišiel, mala slovenská spoločnosť obrat 30 miliónov korún. V roku 2002 už jej tržby predstavovali sumu 120 miliónov korún a o rok neskôr stúpli o 77 percent – na 213 miliónov korún. V roku 2003 sa okrem veľkých bánk a poisťovní stal klientom spoločnosti CSC aj štát, a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne.
Poisťovňa vtedy vypísala súťaž na dodávateľa komplexného informačného systému. Okrem spoločnosti CSC sa do nej prihlásila aj firma IBM Slovensko, ktorá ponúkla systém za 140 miliónov korún. CSC si za ten svoj zapýtala o 97 miliónov korún viac.
Napriek tomu, že zástupcovia štátu v správnej rade poisťovne splnili príkaz ministra Kaníka a snažili sa riaditeľovi poisťovne Knitlovi zabrániť, aby podpísal zmluvu s CSC, riaditeľ si presadil svoje. Pravda, k jednej zmene predsa len došlo – systém, za ktorý pôvodne CSC žiadala 237 miliónov korún, napokon bola ochotná poisťovni dodať za 167 miliónov. Miroslav Mikulčík to vtedy odôvodnil „dodatočným spresnením požiadaviek na systém“.
Hoci Knitl už potom v poisťovni dlho neriaditeľoval, jeho nástupca Halmeš nielenže rešpektoval rámcovú zmluvu poisťovne so spoločnosťou CSC, ale podpisoval s ňou aj ďalšie realizačné kontrakty, takže v roku 2006 mohli Hospodárske noviny skonštatovať: „Ostatný podpísaný kontrakt zvýšil celkovú sumu objednávok na vyše 405 miliónov korún.“
Za Ficovej vlády pomáhal Mikulčík rozbehnúť mýtny systém. FOTO: ČTK
Miliardový obchod nevyšiel
Na konci roku 2005 sa spoločnosť CSC začala uchádzať o ďalšiu veľkú zákazku – išlo o informačný systém pre Daňové riaditeľstvo.
Jeho šéfka Mária Machová, ktorú do funkcie vymenoval minister financií Ivan Mikloš, si o ňom písala s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Riaditeľ Angyal Machovej odporučil, aby nehľadala dodávateľa informačného systému „rokovacím konaním bez zverejnenia“.
Napriek tomu Daňové riaditeľstvo ďalej rokovalo so spoločnosťou CSC. V januári 2006 na tento fakt upozornil denník SME. Vtedy Machová tvrdila, že musí rokovať iba s jednou firmou, lebo iba CSC „má výhradné práva na programy SAP, ktoré budú základom systému“. A Mikulčík dodal, že „rokovanie začalo, čiže je to v súlade so zákonom“.
Vo februári 2006, keď už bolo jasné, že sa budú konať predčasné parlamentné voľby, Úrad pre verejné obstarávanie nabral odvahu a zakázal Daňovému riaditeľstvu, aby pokračovalo v konaní. Úrad oficiálne oznámil, že nebola splnená ani jedna (!) zo zákonných podmienok na pridelenie zákazky jedinej oslovenej spoločnosti.
Pretože voľby boli predo dvermi, Daňové riaditeľstvo i ministerstvo financií stanovisko úradu rešpektovali a obstarávanie zastavili. Spoločnosť CSC tak v poslednej chvíli prišla o obchod za vyše miliardu korún.
Dlhoroční priatelia
Po nástupe Ficovej vlády Miroslav Mikulčík i spoločnosť CSC vyvíjali oveľa silnejšie aktivity v Česku ako na Slovensku. Po dvoch rokoch ticha si na vzťahy Mikloša a Mikulčíka spomenul Robert Kaliňák, lebo to veľmi potreboval jeho kolega Počiatek.
V júni 2008 predniesol Mikloš v parlamente prejav, v ktorom presvedčivo zdôvodnil, prečo by Ján Počiatek už nemal zostať vo funkcii ministra financií. Podpredseda Smeru vtedy vytiahol fotografiu z cyklistického maratónu, ktorého účastník Mikloš mal na drese nápis CSC. Kaliňákovu poznámku, že mu Mikulčík zaplatil dovolenku na Aljaške, Mikloš ako invektívu odmietol a dodal: „Generálny riaditeľ je mojím dlhoročným kamarátom. Chodievam s ním športovať. Boli sme aj na Aljaške.“
Od júna 2008 je teda známe, že Mikloš a Mikulčík sú dlhoroční priatelia. Aj to, že politickí oponenti tento fakt evidujú a použijú ho ako priťažujúcu okolnosť pri každej príležitosti. Napriek tomu politik Mikloš pri výbere kľúčového spolupracovníka uprednostnil Mikulčíka. Sám si ho tak dal do politických nákladov, hoci sa tomu mohol vyhnúť.
Pretože politici neradi znášajú náklady, ktoré im spôsobujú osobnú ujmu, Miklošova voľba nasvedčuje tomu, že jeho vzťahy s Mikulčíkom sú inej povahy ako bežné vzťahy medzi politikmi či priateľmi. Aj vďaka tomu sa Mikulčíkovo pôsobenie v SkyTolle nestalo prekážkou na jeho vymenovanie do verejnej funkcie.
Pôsobenie v SkyTolle
V apríli 2009 Miroslav Mikulčík opustil spoločnosť CSC a prijal - ako sám povedal – manažérsku výzvu, ktorú predstavovalo spustenie elektronického mýta. S pochybným tendrom, ktorý uprednostnil najdrahšiu ponuku tak, že lacnejších uchádzačov zo súťaže vylúčil, nemal nič spoločné. Ako manažér zodpovedal za vybudovanie služieb zákazníkom.
Treba povedať, že výkon, ktorý ako manažér podal, nenadchol Mikloša a ani jeho kolegov. V čase, keď mýto vyvolalo búrku nespokojnosti, riaditeľ služieb zákazníkom Mikulčík oznámil: „Nemáme problém so systémom, nemáme problém s registráciou.“ Vtedy aj Ivan Mikloš na pôde SDKÚ vyhlasoval, že „elektronické mýto bolo predražené a spackané takým spôsobom, že výrazne strpčuje život mnohým ľuďom“. Riaditeľ služieb zákazníkom na tom nemohol byť bez viny.
Najzávažnejšie obvinenie, ktoré smerom ku SkyTollu i jeho manažérom od SDKÚ zaznelo, sformuloval poslanec Janiš. Keď polícia na diaľnici „neomylne“ odstavovala na odpočívadlách práve tie kamióny, ktoré išli do Bratislavy blokovať premávku, Janiš vyslovil podozrenie, že zodpovedné osoby SkyTollu poskytujú údaje z mýtneho systému polícii a tajnej službe. Tak ako mnohé iné dôvodné podozrenia, aj toto sa rozplynulo do stratena.
Zodpovednosť sa nestratí
V auguste 2010, keď Mikloš vymenoval za generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Mikulčíka, hovorca ministerstva povedal, že šéf rezortu si vybral „odborníka v danej oblasti, ktorý prijal manažérsku výzvu pripraviť daňovú správu na zjednotenie výberu daní a odvodov“.
Ak odhliadneme od okolnosti, že skvele platený manažér zo súkromnej sféry prišiel za rádovo nižší plat odviesť mimoriadny výkon vo verejnej sfére, tak vzniká otázka, prečo je práve Mikulčík na tento post najvhodnejší.
Neexistujú žiadne príznaky, že by sa práve tejto oblasti niekedy venoval. Keď mal vysvetliť, ako k funkcii prišiel, redaktorke Ruttkayovej povedal, že sa „k tejto problematike dostal ako zástupca korporátnej spoločnosti, ktorá... vybudovala centrum správy daní, ciel a odvodov v dánskej štátnej správe“. Lenže z toho, že spoločnosť Computer Sciences niečo urobila v Dánsku, ešte nevyplýva, že bývalý konateľ jej filiálky to dokáže urobiť aj na Slovensku.
Je nepopierateľné, že Mikulčík sa na svoj post dostal ako osobný nominant Ivana Mikloša. Keď strany a politici obhajujú systém nominantizmu, tak hovoria, že ak majú niesť zodpovednosť, musia mať aj právo vybrať si svojich ľudí.
Toto zdôvodnenie platí aj naopak. Ak si uplatnia svoje právo a vyberú si svojho človeka, musia za neho niesť aj politickú zodpovednosť. Keď ju Ivan Mikloš za Mikulčíka neprevezme, zodpovednosť sa nestratí, iba presunie. Na premiérku a celú SDKÚ.
Beata
Balogová
