Predstava katolíckej cirkvi, v ktorej sa veriaci schádzajú v malých spoločenstvách, a kňazmi sú aj ženatí muži a ženy, pôsobí ako vízia liberálnych veriacich. V socialistickom Československu však taký model existoval.
Pod tlakom režimu veriaci hľadali vlastné cesty k prežívaniu evanjelia. Po jednej z nich šiel aj Felix Maria Davídek. U nás je jeho meno zabudnuté, Západ objavil jeho príbeh.
V apríli tohto roku švajčiarska nadácia Herberta Haaga, vedená teológom Hansom Küngom, kritikom Vatikánu, vo Viedni ocenila podzemnú cirkev Felixa Davídka cenou Za slobodu v cirkvi. „Oceňujeme odvážnych kresťanov, ktorí v ťažkých podmienkach vytvorili akoby spoločenstvo prvotnej cirkvi, v ktorom kňazi, laici, muži, ženy, mladí starí spolu vedľa seba tvorili spoločenstvo, nie hierarchiu. Títo ľudia žili medzi obyčajnými ľuďmi, hovorili ich jazykom, praktizovali evanjelizovanie od človeka k človeku. Davídkova vízia cirkvi, teológie a spirituality predznamenala budúcnosť celej cirkvi.“ uviedol v príhovore Hans Jorissen, emeritný profesor dogmatiky z Bonnu.
Cenu si prišli prevziať Češka Ludmila Javorová, vysvätená v roku 1970 Davídkom za kňažku a Slovák Dušan Špiner, tajne vysvätený biskup. Javorová, dnes 80-ročná elegantná pani, ktorej bola po roku 1989 oficiálne zakázaná kňazská činnosť, zažila ovácie. „Boh si pre svoje zámery volí ľudí mimo našu predstavivosť. O tom svedčia mnohé prípady napríklad v Starom zákone. A tomu sa ľudia bránia,“ uviedla v súvislosti so svojou úlohou počas totality.
Felix Maria Davídek
Felix Davídek sa narodil v roku 1921 v Brne. Vyštudoval teológiu, filozofiu, psychológiu a medicínu. V roku 1945 bol vysvätený za kňaza, promóciu na lekárskej fakulte mu štátna moc neumožnila. Ešte za nacizmu, keď boli zavreté vysoké školy, sa začal zaoberať vznikom Athenea, katolíckej univerzity, ktorá by mladým mužom poskytla šancu študovať najmä teológiu. V roku 1950 ho komunisti zatkli a 14 rokov strávil vo väzniciach. Po prepustení sa vrátil k projektu tajného vzdelávania a organizovania života cirkvi. Robil tajné víkendové a nočné vzdelávacie kurzy.
Sviatosti pre veriacich môžu vysluhovať len kňazi. Aby boli vysvätení oni, musia existovať biskupi. Tých môže vysvätiť len ďalší biskup, aby sa zachovala apoštolská postupnosť. Vatikán mal na základe skúsenosti z iných totalít pravidlá, podľa ktorých sa v extrémnych prípadoch mohlo upustiť od zvyčajných podmienok pri svätení ďalšieho biskupa.
Svätenia prebiehali tajne, len za prítomnosti svätiaceho biskupa a vysviacaného. Takto bol v roku 1951 Pavlom Hnilicom vysvätený Ján Chryzostom Korec. V roku 1955 Korec tajne vysvätil za biskupa Dominika Kaľatu, a ten v roku 1961 Petra Dubovského. Dubovský v roku 1967 vysvätil Jana Blahu a ten vzápätí Felixa Davídka. Mohol tak budovať paralelnú cirkevnú štruktúru.
Katolícka kňažka
Davídek, poznačený pobytom vo väzení, sa bál, že cirkvi v socializme hrozí likvidácia. Po okupácii v auguste 1968 čakal návrat prenasledovania, aké zažil predtým. Snažil sa preto vysvätiť kňazov pre pokračovanie života cirkvi. Na základe štúdia dokumentov nedávno skončeného II. Vatikánskeho koncilu sa domnieval, že je len otázkou času, kedy cirkev pristúpi k sväteniu aj ženatých kňazov a sväteniu žien. Sám preto vysvätil niekoľko ženatých mužov a v roku 1970 aj prvú ženu – spolupracovníčku a neskôr generálnu vikárku Ludmilu Javorovú.
Stalo sa tak na Vianoce v roku 1970, keď Davídek zorganizoval takzvanú synodu. Vysvätenie ženy obhajoval teologicky aj prakticky. Kým v mužských väzniciach v 50. rokoch mali veriaci útechu v účasti na tajných omšiach zavretých kňazov, ženy takú možnosť nemali. Javorová v rozhovore pre Český rozhlas prezradila, že s Davídkom zažili starú rehoľníčku, ktorá spomínala, aké ťažké boli roky vo väzení bez sviatostí. „Urobte s tým niečo!“ prosila vraj Davídka. Ten sa rozhodol, že vysvätí ženu.
Davídka potom opustili viacerí ním vysvätení kňazi a biskupi, medzi nimi Fridolín Zahradník, ktorý neskôr sám tajne svätil kňazov a biskupov – aj ženatých. Davídek potom v 70. rokoch vysvätil ďalších kňazov, aj niekoľkých ženatých, v roku 1979 tajne vysvätil za biskupa slovenského kňaza bez štátneho súhlasu Dušana Špinera.
O činnosti Davídka vypukol spor medzi predstaviteľmi podzemnej cirkvi. Na Slovensku bol vedúcou postavou podzemných aktivít Ján Chryzostom Korec. Ten odmietal platnosť svätení, udeľovaných Davídekom, a veriacich varoval pred spoluprácou s tajnými kňazmi z jeho okruhu.
Nová totalita?
Po revolúcii v roku 1989 mohli vyjsť tajní kňazi a biskupi na verejnosť. Davídek zomrel rok predtým. Korec sa stal nitrianskym biskupom, neskôr kardinálom. Vatikán nariadil, že tajní biskupi a kňazi vysvätení Davídkom, Zahradníkom a nimi svätenými biskupmi musia súhlasiť s takzvaným podmienečným presvätením.
Pre mnohých to bol šok. Desaťročia vzdorovali štátnej moci kvôli presvedčeniu, teraz ich spochybnili vlastní. Tí, čo znášali perzekúciu a výsluchy ŠtB, sa zrazu mali podriadiť autorite oficiálnych biskupov. Aj takým, čo boli vysvätení so súhlasom režimu. „Ukázalo sa, že tieto skupiny majú odlišnú predstavu o spôsobe svojho zapojenia do verejnej pastorácie, aká im bola ponúkaná. Vo svojej práci mimo verejných štruktúr (ale tým predsa nie mimo cirkvi) videli zmysel aj v zmenených spoločenských podmienkach,“ uvádza Peter Križan v pripravovanej práci o skrytej cirkvi.
Viacerí tajní kňazi s presvätením súhlasili, neženatí sa zapojili do pastorácie, niektorí ženatí do pôsobnosti gréckokatolíckej cirkvi. Ostala však skupina duchovných a im blízkych laikov, ktorí hovorili o nástupe „totality Ríma“. Naďalej sa stretávajú v malých spoločenstvách.
O probléme „príliš moderných katolíkov“ v bývalom Československu je informovaný aj pápež Benedikt XVI. Problém riešil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery v roku 2000. O slávení omší v malých spoločnstvách kňazmi, ktorí nemajú povolenie oficiálneho biskupa, hovorí, že „takéto slávenie svätých omší, takéto vysluhovanie sviatostí a iných liturgických úkonov je zakázané. Kto sa nepodriadi autorite pápeža a biskupov, vysluhuje ich nezákonne.“ Tento postoj potvrdil aj hovorca KBS Jozef Kováčik.
Jednota verzus sloboda
Oficiálna katolícka cirkev vo svojom odmietavom postoji zdôrazňuje jednotu. „Katolícka cirkev je len jedna a v jednote jej členovia majú vydávať svedectvo o jedinom Pánu Bohu,“ uvádza spomínané vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery.
Druhá strana to vidí inak. „Sloboda je jedna z najväčších hodnôt aj v Cirkvi. Od Ježiša Nazaretského sa učíme ako Boh vládne v dejinách - nie ako cisári, mocnári a preláti, ale s veľkou úctou k ľudskej slobode,“ hovorí Dušan Špiner.
Rozkol medzi oficiálnou a „skrytou“ cirkvou bolo cítiť aj vo Viedni. Pražský svätiaci biskup Václav Malý, chartista a známy bojovník aj za práva cirkvi za totality, ktorý bol tiež medzi ocenenými, neprišiel, kvôli účasti Javorovej. „V kontexte celého aktu jej vyznamenanie vyznieva ako hotová záležitosť v otázke svätenia žien. Neuzatváram sa pred týmto problémom a som za to, aby aj na tomto poli došlo k slobodnej a dôkladnej diskusii. Za týchto okolností však pokladám svoju účasť na udelení za nežiadúcu,“ uviedol vo vyhlásení, ktoré zverejnilo pražské arcibiskupstvo. Akcia bola podľa neho aktom „proti Rímu.“
O ocenení informovali ORF, rakúska agentúra Kathpress, ale aj britský katolícky týždenník Tablet. Model československých katolíkov za totality vyzvihli ako „prorockú víziu“ prežitia cirkvi v sekularizovanom svete.

Beata
Balogová
