Bratislava 26. júna (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster dnes poveril vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša vedením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Mikloš nahradí Jozefa Macejka, ktorého prezident na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal z funkcie v pondelok 24. júna.
Pri tejto príležitosti uvádzame chronológiu výmeny ministrov vlády premiéra Mikuláša Dzurindu od jej nástupu k moci po voľbách v roku 1998 až po súčasnosť:
9. augusta 1999 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Gabriel Palacka požiadal prezidenta SR o uvoľnenie z funkcie. Premiér Mikuláš Dzurinda nad týmto krokom vyjadril ľútosť a porozumenie. Zároveň pripustil, že jeho zotrvanie vo vláde mohlo poškodiť jej imidž. Počas viac ako deväťmesačného pôsobenia Palacku na tomto poste sa s jeho rezortom spájali kauzy súvisiace s výberom konzultanta na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, pridelením licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1 800 a odňatím licencie Slovenským aerolíniám.
12. augusta 1999 - Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval Jozefa Macejka za člena vlády, povereného vedením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Prezident súčasne prevzal abdikačný list bývalého ministra Gabriela Palacku. J. Macejko dovtedy pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest.
19. októbra 1999 - Minister hospodárstva Ľudovít Černák za prítomnosti premiéra Mikuláša Dzurindu podal demisiu do rúk prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý ju prijal. Premiér zároveň odovzdal prezidentovi návrh na vymenovanie nového ministra hospodárstva. Kandidátom sa stal na základe dohody koaličných strán predseda Demokratickej únie Slovenska a vtedajší poslanec NR SR Ľubomír Harach. Ľ. Černák podal demisiu na základe viacerých nevyriešených a nezvládnutých privatizačných projektov.
21. októbra 1999 - Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval Ľubomíra Haracha za nového člena vlády povereného riadením Ministerstva hospodárstva SR. Prezident súčasne prevzal abdikačný list bývalého ministra Ľudovíta Černáka.
4. júla 2000 - Minister zdravotníctva SR Tibor Šagát sa rozhodol abdikovať na svoju funkciu. Na mimoriadnom brífingu to oznámil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. T. Šagát tak reagoval na spoločensky a najmä politický tlak, keď bol obviňovaný z nezvládnutia situácie počas liečby ťažko chorého prezidenta SR Rudolfa Schustera.
6. júla 2000 - Odstupujúci minister zdravotníctva SR Tibor Šagát odovzdal svoje abdikačné listiny vtedajšiemu vedúcemu Kancelárie prezidenta SR Ľudovítovi Macháčkovi.
12. júla 2000 - Predseda parlamentu Jozef Migaš v zastúpení prezidenta SR vymenoval v Prezidentskom paláci Romana Kováča do funkcie ministra zdravotníctva. Kováč prevzal post po Tiborovi Šagátovi. O Kováčovi ako oficiálnom kandidátovi rozhodla 11. júla Koaličná rada. Do funkcie ho nominovala liberálna platforma SDK. Roman Kováč do svojho vymenovania do funkcie ministra zastával post predsedu poslaneckého klubu SDK a podpredsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo.
2. januára 2001 - Abdikačné listiny na funkciu člena vlády SR povereného vedením ministerstva obrany odovzdal Pavol Kanis do rúk prezidenta Rudolfa Schustera. Prezident demisiu prijal a poďakoval sa Kanisovi za prácu v rezorte obrany. Svoju budúcu rezignáciu z funkcie ministra oznámil P. Kanis 16. decembra 2000 po tom, ako nedokázal spoľahlivo vysvetliť financovanie stavby svojej luxusnej vily.
3. januára 2001 - Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval Jozefa Stanka do funkcie ministra obrany. Jozef Stank bol navrhnutý na post ministra za SDĽ, pričom do svojho vymenovania plnil funkciu veľvyslanca SR v Českej republike.
4. mája 2001 - Prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu na odvolanie Pavla Hamžíka z funkcie vicepremiéra pre európsku integráciu. Jeho funkciou bol dočasne poverený podpredseda vlády SR pre legislatívu Ľubomír Fogaš. Odvolanie bolo následkom kauzy podozrenia zo zneužívania finančných prostriedkov z fondov EÚ, za ktorú mal Hamžík niesť zodpovednosť.
14. mája 2001 - Minister vnútra SR Ladislav Pittner podal demisiu. Abdikačné listiny odovzdal do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý jeho demisiu prijal. Pre rezignáciu sa Pittner rozhodol po konzultáciách s premiérom Mikulášom Dzurindom. Dôvodom bol tlak časti koalície, ktorá mala výhrady voči jeho pôsobeniu vo funkcii a považovala ho za nedôveryhodnú osobu.
15. mája 2001 - Premiér Mikuláš Dzurinda odovzdal prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi návrh na vymenovanie Márie Kadlečíkovej do funkcie podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu.
30. mája 2001 - Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval do funkcie ministra vnútra poslanca NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu Ivana Šimka. Predsedníčku parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Máriu Kadlečíkovú vymenoval za podpredsedníčku vlády pre európsku integráciu.
20.-22. januára 2002 - Republikový výbor Strany demokratickej (SDĽ) rozhodol o odvolaní ministerky financií Brigity Schmögnerovej a navrhol na jej post Františka Hajnoviča, ktorý bol vedúcim národohospodárskych a menových štúdií Národnej banky Slovenska. Aj keď premiér na návrh SDĽ neodvolal ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, tá z dôvodu, aby nevyvolala vládnu krízu, nakoniec sama podala demisiu.
18. apríla 2002 - podal do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera demisiu minister školstva SR Milan Ftáčnik. Dôvodom podania demisie, ktorú prezident prijal bol fakt, že M. Ftáčnik začal pôsobiť v Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA) a Strana demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá ho na post ministra školstva nominovala, si na toto kreslo vo vláde robila nárok.
18. apríla 2002 - prezident SR Rudolf Schuster vymenoval za nového ministra školstva SR Petra Ponického, nominanta SDĽ.
24. júna 2002 - prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka. Dôvodom premiérovho návrhu bol sporný tender Železničnej spoločnosti SR na dodávku ľahkých motorových vlakov, do ktorého mal Macejko a ďalší pracovníci ministerstva podľa Dzurindu zasahovať nad rámec svojich kompetencií.