BRATISLAVA. Plesanie úradníkov v päťhviezdičkovom hoteli za štátne, predražené ceny nafty v dopravných podnikoch, výška honorárov moderátorov verejnoprávnej televízie, podozrivé zľavy Slovenskej pošty, drahí externí poradcovia ministra zdravotníctva či mediálne školenia pre ministra dopravy expertom z Izraela.
Aj tieto témy riešili médiá v posledných týždňoch vďaka jednému z najdiskutovanejších opatrení novej vlády.
Aktivisti sú spokojní Povinné zverejňovanie zmlúv na internete, ktoré od januára platí pre všetky štátne inštitúcie i samosprávy, vládni politici často prezentujú ako svoju výkladnú skriňu. Za pravdu im dávajú aj aktivisti, ktorí dokážu vďaka verejným zmluvám kontrolovať šafárenie s verejnými peniazmi lepšie ako kedykoľvek predtým.
Protikorupčné opatrenia povinné zverejňovanie zmlúv na webe infozákon sprístupnenie obchodného registra na webe
„Je to najsilnejšie protikorupčné opatrenie súčasnej vlády. Má silný preventívny účinok na úradníkov jednak samotným zverejnením, a tiež svojím automatickým charakterom,“ hovorí riaditeľ Transparency International Gabriel Šípoš.
Ide o prelomový krok v transparentnosti štátnej správy, nazdáva sa aj Peter Kunder z Aliancie Fair-play. „Jeho dosah sa dá porovnať len s prijatím infozákona a sprístupnením obchodného registra na webe.“
Nový nástroj si pochvaľujú aj experti z rôznych oblastí či miestni aktivisti.
„Odkryl časť vzťahov v samospráve, ktoré vyvolávali pochybnosti o neférovom dohadzovaní zákaziek spriaznených osôb. Lepšie sa dajú vysvetliť niektoré nelogické kroky starostov, poslancov a úradníkov,“ vraví prešovský mestský poslanec a aktivista Richard Drutarovský.
Odborník na informačné technológie Štefan Szilva zasa narazil na problém vďaka tomu, že na internete sa istá zmluva neobjavila.
„Podarilo sa mi zistiť, že doteraz nebola zverejnená zmluva na viac ako 58 miliónov eur na novú funkčnosť Ústredného portálu verejnej správy, cez ktorý sú úrady povinné poskytovať svoje elektronické služby. Toto nezverejnenie vyvoláva otázky.“
Pomôže odhaliť zlé hospodárenie Povinné zverejňovanie zmlúv môže mať podľa aktivistov časom podobné dosahy ako prijatie infozákona v roku 2000.
Ten už umožnil odhalenie obrovského množstva prípadov netransparentného hospodárenia od vládnej až po obecnú úroveň.
„Infozákon je výborný nástroj, ale keď neviete, čo presne hľadáte, nepomôže vám. Tento nový prístup mení zverejňovanie z pasívneho na aktívne. O nástenkovom tendri verejnosť nevedela rok a pol od uzavretia, kým to niekto so znalosťou podmienok nevyniesol von,“ vraví Šípoš.
Zverejňovanie trpí neduhmi
BRATISLAVA. Napriek veľkým očakávaniam sú aktivisti zatiaľ opatrní. Prvých sto dní zverejňovania zmlúv totiž odhalilo aj vážne nedostatky systému.
„Veľa zmlúv sa zverejňuje len formálne. Buď chýba príloha, ktorú zmluva definuje ako neoddeliteľnú, alebo sú začiernené kľúčové informácie. Z hľadiska verejnej kontroly je úplne nezmyselným zverejnenie zmlúv, kde nie je jasné ani to, od koho štát nakupoval, čo kúpil a za koľko. Takých zmlúv sú tisíce,“ upozorňuje Peter Kunder z Aliancie Fairplay.
„Problémom sa ukázala administratívna náročnosť, ktorú vláda zanedbala aj v komunikácii s povinnými inštitúciami. Pri monitoringu sme zistili, že mnohé mestá, ale aj štátne inštitúcie nezverejňujú zmluvy tak, aby sa v nich dalo ľahko orientovať, vyhľadávať či analyzovať ich obsah,“ vraví aj Gabriel Šípoš z Transparency International.
Systém stále trpí aj technickými neduhmi. Chýba napríklad stránka, na ktorej by sa dali hľadať a porovnávať všetky zmluvy. Kým štátne orgány zverejňujú zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, samosprávy a ich organizácie ich vešajú na vlastné stránky. Malé obce ich zasa posielajú do obchodného vestníka.
V praxi sú stále nedotiahnuté i technické parametre zverejňovania. Mnohé inštitúcie ich zverejňujú bez akýchkoľvek sprievodných údajov či vo formáte, v ktorom sa nedá vyhľadávať.
