BRATISLAVA. Slovensko je z hľadiska financovania vzdelávania na chvoste 27-miestneho rebríčka Európskej únie. Vyplýva to z novej správy o pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.
"Slovenská republika je jedinou krajinou Únie, ktorá na vzdelávanie vynakladá menej než štyri percentá HDP. Najlepšie výsledky v tomto kritériu zaznamenalo Dánsko (7,83 percenta), Cyprus (6,93 percenta) a Švédsko (6,69 percenta)," povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou dôrazne vyzvala členské štáty, aby nekrátili rozpočtové prostriedky na vzdelávanie, a to aj napriek ťažkej situácii, v ktorej sa ocitli v dôsledku krízy.
„Výdavky na vzdelávanie sú dobrou investíciou do vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu a z dlhodobého hľadiska sa vyplatia. V čase rozpočtových tlakov však zároveň musíme zabezpečiť, aby sa zdroje využili čo najefektívnejšie," vyhlásila Vassiliou.
Problémom aj nedostatok učiteľov
Ako ďalej vyplýva zo správy, okrem verejných financií na vzdelávanie má Slovensko problém aj s alarmujúco nízkym počtom učiteľov. V rokoch 2000 až 2008 sa ich počet znížil až o 17 percent.
"Žiaľ, spolu s Dánskom, Islandom a Tureckom patríme medzi krajiny s najnižším počtom učiteľov, ktorí sa ďalej odborne vzdelávajú," informoval Králik. Naopak, v niektorých rebríčkoch Slovensko zahviezdilo.
"Patríme medzi európskych lídrov v oblasti ukončeného stredoškolského vzdelania (2. miesto v EÚ), a to aj pokiaľ ide o nárast študentov v oblasti prírodných vied a technických smerov," poznamenal Králik. Slovenskí študenti podľa správy Európskej komisie často študujú v zahraničí, z hľadiska mobility sme sa umiestnili na 4. mieste v Únie.
Krajiny Únie podľa správy EK v poslednom desaťročí zlepšili svoje systémy vzdelávania v kľúčových oblastiach. Dosiahli však len jeden z piatich cieľov stanovených pre rok 2010, a to zvýšenie počtu absolventov v odbore matematiky, v prírodných vedách a v technických odboroch.
Významný, nie však dostatočný pokrok dosiahli krajiny pri znižovaní miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvyšovaní počtu žiakov, ktorí dokončia vyššie stredoškolské vzdelanie, zlepšení zručností v oblasti porozumenia písanému textu a zvyšovaní účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave.
V rámci stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a rast si Brusel stanovil cieľ znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej než 10 percent a zvýšiť počet absolventov vysokých škôl na najmenej 40 percent.
Úroveň vzdelania v Európe sa zvýšila
Komisárka Vassiliou hovorí, že je dobrou správou, že sa úroveň vzdelania v Európe výrazne zvýšila. V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi dnes ukončí stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie viac mladých ľudí.
"Predčasné ukončenie školskej dochádzky však aj naďalej predstavuje problém, ktorý sa týka jedného zo siedmich mladých ľudí v Európskej únii, a jeden z piatich žiakov vo veku 15 rokov má stále nedostatočné zručnosti v oblasti porozumenia písanému textu," konštatuje Vassiliou. Z tohto dôvodu patrí vzdelávanie a odborná príprava medzi zásadné ciele stratégie Európa 2020.
