v snahe vyhnúť sa plateniu dlhov.
V súčasnosti môže byť veriteľ ukrátený v prípadoch, keď sa pôvodná firma, ktorej dlhy presahujú majetok, rozdelí na niekoľko nových firiem.
Nástupnícke firmy totiž ručia za záväzky pôvodného dlžníka len do výšky svojho čistého obchodného imania. Tým je rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami. Ak napríklad jedna z firiem preberie majetok rovný záväzkom, jej čisté obchodné imanie je nulové, a preto vôbec neručí za záväzky, ktoré prešli z pôvodného dlžníka na ostatné nastupnícke firmy.
Naproti tomu novela prináša už od septembra povinnosť ktorejkoľvek z nástupníckych firiem ručiť v plnej výške aj za záväzky, ktoré prešli na iné firmy. Veriteľ tak bude môcť vymáhať svoju pohľadávku v plnej výške od ktorejkoľvek z firiem vytvorených z tej, ktorá mu dlhuje.
„Zlepší sa tým postavenie veriteľov a je to logický a spravodlivý spôsob,“ povedal Branislav Ďurajka zo sekcie stratégie, podpory podnikania a legislatívy na ministerstve hospodárstva.
Význam novely by však nepreceňoval. „Je to pomerne zriedkavé, keď pôvodná firma zanikne a rozdelí sa na viacero nástupníckych firiem.“
Spravili to napríklad elektrárne, ktoré vyčlenili do jednej spoločnosti výrobu a do inej prenosovú sústavu. Aj tu však možno firmu rozdeliť iba zmyslupne. To znamená, že záväzky z výroby sa napríklad nedajú previesť na firmu zaoberajúcu sa prenosom a podobne.
Ďurajka si tiež nemyslí, že delenie zanikajúcej firmy na nástupnícke je zaužívané pri tunelovaní a krátení veriteľov. Pri klasickom tunelovaní - na rozdiel od prípadu, ktorý rieši novela - pôvodná firma nezaniká. Zostávajú na nej záväzky a majetok sa prelieva do dcérskej spoločnosti. Väčšina týchto tunelov však prebehla pred rokom 1998. O rok neskôr zaviedla novela Trestného zákona nové skutkové podstaty trestných činov, čím sa možný postih tunelárov výrazne sprísnil. Po obchodnoprávnej stránke na tieto prípady pamätá novela Obchodného zákonníka z minulého roka. „Dávajú si preto podstatne väčší pozor,“ skonštatoval Ďurajka.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
