VIERA

Kto vyvráti zmŕtvychvstanie, položí kresťanstvo

Bez viery v Kristovo vzkriesenie by kresťanstvo stratilo zmysel, tvrdia duchovní rôznych cirkví.

ilustračné foto(Zdroj: TASR)

Keď sme sa ľudí v bratislavských uliciach pýtali, čo im ako prvé napadne pri výraze „veľkonočné sviatky“, padali najmä výrazy ako voľno, šibačka, korbáče, voda, voňavka a kraslice. Že sú tieto dni primárne spojené s umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, si spomenula len menšina. Z výsledkov takéhoto nereprezentatívneho prieskumu sa síce nedajú robiť žiadne závery, dokonca možno predpokladať, že v religióznejšie založených oblastiach Slovenska by skončil opačne, aj predstavitelia rôznych cirkví však priznávajú, že Veľká noc sa materializuje a konzum začína presahovať rozumné hranice.

Dôkazom na lopatky

Pre kresťanov predstavujú veľkonočné sviatky najvýznamnejšiu a najdôležitejšiu udalosť v rámci celého liturgického roka. Potvrdzujú to všetky oslovené cirkvi – rímskokatolícka, gréckokatolícka, evanjelická, pravoslávna aj baptisti. „Je to logické, bez viery v Kristovo zmŕtvychvstanie by kresťanstvo stratilo zmysel. Kto by túto udalosť dokázateľne vyvrátil, položí celé kresťanstvo na lopatky,“ vraví evanjelický farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman. Vzkriesenie Krista považuje za ústredné tajomstvo celého kresťanstva aj katolícky kaplán z Marianky Marek Vadrna. „Viera v tento akt dáva pointu kresťanstvu ako takému. Ak by nebolo zmŕtvychvstanie, nie je dôvod veriť v Ježiša.“

Počas veľkonočných sviatkov jednoznačne stúpa návštevnosť chrámov, tvrdia duchovní. Počet veriacich v kostoloch sa šplhá na druhé miesto pomyselného rebríčka. Viac ľudí totiž prichádza už len na Vianoce.

Pôst nie je o jedle

Veľkonočným sviatkom ako takým predchádza približne 40-dňový pôst. Výnimkou sú baptisti, u ktorých nie je zakázaný, ale ani povinný. Tomáš Kohút, kazateľ Bratskej jednoty baptistov v Lučenci potvrdzuje, že do pôstu sa zapája len minimum ich veriacich. Pre iné kresťanské cirkvi pôst začína Popolcovou stredou, u gréckokatolíkov a pravoslávnych dokonca o dva dni skôr.

„V latinskom obrade sa koná posypanie popolom na Popolcovú stredu, v byzantskom obrade sú vo Veľkom pôste liturgie vopred posvätených darov, pri ktorých si líhame, padáme do prachu zeme, robíme veľké poklony – teda líhame si v tvare kríža na zem, vysvetľuje hovorca a kancelár Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove Ľubomír Petrík.

Michal Džugan, správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Strážskom upozorňuje, že pôst nespočíva iba v tom, že sa niekto obmedzí napríklad v jedení mäsa či živočíšnych výrobkov. „Nejde len o striedmu stravu, ale o duchovno – mali by sme sa viac modliť, dávať milodary tým, čo ich potrebujú, spytovať si svedomie, činiť pokánie, obmedziť pôžitky, najmä telesné. Nemôže sa niekto postiť a zároveň sa zabávať, či ubližovať druhým. Treba poctivo umŕtvovať svoje zlozvyky a vášne, aby sme neboli len otrokmi svojho tela. Duch musí riadiť telo, nie naopak.“

Súhlasí aj Petrík. „Podstata pôstu nie je v tom, že sa na istý čas zdržíme mäsitých pokrmov, hlučných zábav a podobne, hoci to k nemu patrí. Ide však len o vonkajší prejav. Podstatná je atmosféra, v rámci ktorej sme pozvaní zakúsiť najmä hlad a smäd po Bohu.“

Podľa evanjelického farára Jána Rumana sa treba v rámci pôstu vzdať niečoho pozemského, „niečoho, čo je pre nás dôležité. Nielen jedla či zábavy. Keď sa postím, viac komunikujem s Bohom. Našim mládežníkom som napríklad odporúčal, aby sa aspoň na dva dni vzdali používania elektroniky. Niektorí potom prišli a nadšene opisovali, aký z toho mali dobrý pocit. Spomínali, že zrazu si našli viac času trebárs na čítanie Biblie.“

Rímskokatolícky kaplán Marek Vadrna z Marianky vidí v pôste nevyhnutnú duchovnú prípravu na príchod Veľkej noci. „Odriekanie má širší kontext – spájanie sa s Kristom v utrpení tým, že si nedoprajeme isté pôžitky. Ak nemám rád mäso, asi ťažko bude mať zmysel, že sa ho vzdám v rámci pôstneho obdobia.“

Pascha ako prechod

„Pravoslávna cirkev tieto sviatky nenazýva Veľká noc, ale Veľký deň, Svetlé Kristovo Zmŕtvychvstanie, respektíve Pascha,“ vysvetľuje Michal Džugan. „Židia si vtedy pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva. Keďže faraón nechcel prepustiť izraelských otrokov, Boh na krajinu zoslal desať rán. Posledná z nich znamenala, že anjel smrti zabíjal všetko prvorodené. Ušetrení boli len Židia, ktorí si potreli veraje dverí krvou baránka. Baránok je preto symbolom Krista, ktorého krv nás zachránila pred večným zatratením. Až smrť egyptských prvorodených detí pritom donútila faraóna, aby Izraelitom dovolil odísť, a tak mohli putovať do zasnúbenej zeme. Tento prechod sa volá Pascha,“ dodáva Džugan.

„Novozákonná Pascha predstavuje opäť prechod, tentoraz zo smrti a hriechu do radostného a večného života v Božom kráľovstve, čo nám ukázal Kristus svojím zmŕtvychvstaním,“ pokračuje pravoslávny kňaz. „Nepoužívame termín vzkriesenie, ale zmŕtvychvstanie, je to výstižnejšie. Kristus ukázal, čo nás čaká po odchode z tohto sveta, ak budeme žiť vo viere,“ hovorí Džugan. Odkaz Paschy je podľa neho jasný: „Je to nádej, že náš život nekončí smrťou. Kto bude nasledovať Ježiša, bude žiť večne.“

Termín Pascha preferuje aj Gréckokatolícka cirkev, vysvetľuje Ľubomír Petrík. „Znamená prechod, preto je veľmi nebezpečné, ak kresťan dopustí, že Boh prejde pomimo neho. Darmo je niekto fyzicky v chráme, ak do srdca nevpustí Boha. Pascha musí byť priamo v nás, inak nás Boh nemôže previesť zo smrti do života. Presne o tom sú celé tieto sviatky. Nejde o nejaké moralizovanie, stačí predsa prijať Božie pozvanie do priateľského vzťahu s ním.“

Gréckokatolíci a pravoslávni sa ešte 40 dní od Veľkej nedele zdravia „Christos voskrese“, teda „Kristus vstal z mŕtvych,“ na pozdrav sa odpovedá slovami „Voistinu voskrese“, čo znamená „Naozaj vstal z mŕtvych“.

Na otázku, čo sa dialo s dušami ľudí pred nanebovstúpením Krista, rímskokatolícky kňaz Vadrna odpovedá: „Duše zosnulých boli na mieste, ktoré biblia nazýva šeol (podsvetie). Tým, že človek spáchal dedičný hriech, zbavil sa schopnosti vidieť Boha. Kristus nám to potom umožnil práve svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.“

Korbáč, voda, alkohol

Petrík pripúšťa, že svet je čoraz viac pretkaný konzumom a materializmom, dokonca to vníma ako trend, ku ktorému prispievajú aj komerčné médiá. Nepochybuje však, že „stále existuje dosť ľudí, ktorí chcú sviatky prežiť hlboko duchovne a s rešpektovaním ľudových tradícii.“

Súhlasí s ním aj Ruman. „Vo štvrtok až v nedeľu je to v pohode, ľudia chodia do kostola v hojnom počte. Pondelok býva trochu iný. Z kultúrneho hľadiska už však nejde o kresťanské, ale pohanské tradície. Tento deň sa zvrhol, čo je škoda. Osobne vnímam, že alkoholu a polievania je príliš veľa, väčšina ľudí však stále rozumie, že podstata tohto sviatku je úplne inde.“

Džugan vysvetľuje aj možný vznik tradície polievania počas sviatkov. „Keď sa kresťania v dávnej minulosti radovali a kričali, že Kristus vstal z mŕtvych, pohania to nechceli počuť, a tak ich polievali vodou. Dnes sa to berie ako bežná súčasť folklóru, ľudia však obvykle nevedia, čo je za tým.“

Baptistický kazateľ Tomáš Kohút neodporúča veľkonočné sviatky vnímať ako obyčajné voľno, spojené len s alkoholom, šibaním či polievaním. „Treba rozjímať, premýšľať o tom, čo sa stalo na kríži, nechať sa tým osloviť. Ak vidíme, že Boh pre nás urobil tak veľa, mali by sme vedieť, ako na to zareagujeme. Môžeme mu prejaviť vďaku, posilniť svoju vieru, snažiť sa byť lepšími. Tieto sviatky sú možnosťou na dokonalé prečistenie našich životov.“

Ruman dopĺňa posolstvo Veľkej noci motiváciou pre dnešných ľudí. „ Človek starne, slabne, postupne zomiera, čo nás núti vnímať veci v súvislostiach. Vnímajme život v perspektíve večnosti, nie dočasnej matérie. Pravé nemusí byť len to, čo vidíme vlastnými očami, to najlepšie ešte len príde. Pomôcť nám dokáže uvedomenie si Ježišovho utrpenia. Aj v našich životoch sa vyskytujú ťažkosti a problémy, Kristov prístup nás teda môže motivovať.“

Posledná večera už v stredu?

Britský profesor a vedec na univerzite v Cambridge Colin Humphreys spochybňuje, že posledná večera Ježiša Krista sa udiala na Zelený štvrtok.

Podľa jeho zistení sa tak malo udiať už v stredu. Ako uvádza portál idnes.cz, vedec vychádza zo skúmania biblických údajov, porovnávaných s výskumami historikov a astronómov.

Problém vraj vznikol nepresným používaním kalendára. Podľa profesora sa Matúš, Marek a Lukáš pri písaní evanjelií neriadili oficiálnym židovským lunárnym kalendárom. Platný kalendár vraj použil len Ján, preto sa jeho evanjelium od zvyšných troch líši. To by znamenalo, že večera sa uskutočnila už v stredu. Podľa vedca to dáva aj väčší zmysel – vraj je časovo prakticky nemožné, aby bol Ježiš zatknutý, odsúdený a ukrižovaný už nasledujúci deň, teda v piatok, uvádza idnes.cz.

Prázdny hrob objavili ženy

Posledné dni Ježiša Krista v Jeruzaleme opisuje rímskokatolícky kaplán z Marianky Marek Vadrna.

Slávenie Veľkej noci začína Zeleným štvrtkom, keď Ježiš so svojimi 12 apoštolmi absolvoval poslednú večeru. Kristus tu založil svoju trvalú prítomnosť medzi nami – eucharistiu, keď premieňa chlieb na svoje telo a víno na svoju krv.

Chytili ho už vo štvrtok po večeri, keď sa šiel modliť. Vojaci ho odviedli na základe udania Judáša, jedného z jeho učeníkov. Tam Ježiša obvinili z bohorúhačstva. Najskôr ho predviedli pred veľkňaza Anáša, ten ho poslal pred veľkňaza Kaifáša. Odtiaľ bol v piatok na svitaní predvedený k Pilátovi, rímskemu miestodržiteľovi. Ten ho pôvodne nechcel odsúdiť na smrť, považoval túto vec za jednu z náboženských pletiek, z ktorých mával často ťažkú hlavu. Nakoniec však podľahol tlaku a strachu o vlastnú kariéru.

Bohorúhačstvo, tak ako ho chápali tamojší Židia, totiž nebol čin, ktorý by sa podľa rímskych zákonov trestal ukrižovaním. Pred Pilátom však Ježiša obvinili, že sa vyhlasuje za kráľa, čo je proti cisárovi. Pilát sa na to, či je alebo nie je kráľom, Ježiša viackrát pýtal. Odpovedal, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keďže Pilát mal strach, že cisárovi niekto oznámi, že oslobodil buriča, nakoniec udelil trest smrti.

Počas procesu bol Ježiš kruto bičovaný, potom musel prejsť na Golgotu, teda popravisko za hradbami mesta. So sebou si niesol brvno, takzvané patibulum, o ktoré mu neskôr pribili ruky. Spojením brvna so stĺpom a pribitím nôh vznikol kríž. Kým na ňom zomrel, ubehli približne tri hodiny.

Ježišovo telo zabalili do ľanovej plachty (dnes známe ako Turínske plátno) a ešte v piatok pochovali do hrobky. V nedeľu na svitaní však už bola prázdna. Zistili to ženy, ktoré sa vybrali dokončiť potrebné pohrebné obrady – umyť a upraviť telo, natrieť ho mastičkami a podobne. V piatok po západe slnka to už nestihli a v sobotu to urobiť nesmeli.

Smrťou a zmŕtvychvstaním nám Ježiš otvoril bránu do neba a urobil nás schopnými prejsť do večného života. Dal nám tým nádej, že ako on, aj my raz budeme vzkriesení z mŕtvych.

Prečo sa termín sviatkov mení?

Podľa hovorcu a kancelára Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove Ľubomíra Petríka už v ranných kresťanských časoch vznikali dohady, kedy presne sláviť sviatok Paschy. „Stávalo sa totiž, že niektoré spoločenstvá slávili kresťanskú Paschu spolu so židovskou. Nicejský snem v roku 325 preto v tejto veci vydal nasledovné nariadenia: Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Sviatok Veľkej noci sa nesmie sláviť ani skôr, ani neskôr. Ak by na ten istý deň pripadla židovská Veľká noc, kresťanská Veľká noc sa prenáša na ďalšiu nedeľu.“

Pravoslávny kňaz Michal Džugan dopĺňa, že v posolstve biskupom, ktorí neboli prítomní na nicejskom sneme, cisár Konštantín Veľký píše: „Deň svätej Paschy je podľa všeobecnej mienky najlepšie svätiť v jeden deň, pretože v tejto veľmi vážnej veci nie je dobré ukazovať nejednotnosť. Spasiteľ nám zanechal jeden deň nášho spasenia. Nech teda pouvažujú, nakoľko je dobré a dôstojné, aby sa v ten istý deň jedni postili a druhí robili hostiny.“

Evanjelický farár Ján Ruman z Veľkého Krtíša vraví, že na plávajúci termín sviatkov sme odkázaní aj preto, že úplne presný dátum umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša nedokážeme vystopovať. „Vieme sa pohybovať iba v istom časovom intervale.“ Katolícky kňaz Marek Vadrna dodáva, že za stanovením pohyblivého termínu bola aj snaha odlíšiť sa od Židov.

ks

Neveria v Boha, ako vnímajú Veľkú noc?

Kým pre kresťanov ide o najvýznamnejší sviatok, ostatní ho vnímajú ako príjemné voľno, strávené s rodinami či priateľmi.

Oľga Pietruchová, feministka a šéfka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo:

Pre mňa sú to typické sviatky jari, keď je konečne čas vyjsť do záhrady a užiť si prebúdzajúcu sa prírodu. Keď som žila v Nemecku, páčilo sa mi, ako ich oslavujú tam – rodičia schovávajú čokoládové zajačiky do záhrady, deti ich potom hľadajú, ide teda o utužovanie rodinných vzťahov. Duchovno ani hlbšie posolstvo vo Veľkej noci nevidím, navyše odmietam pohanské tradície, ktoré sa spájajú s bitím žien, polievaním studenou vodou, či naším národným športom – alkoholom. Tieto nešťastné zvyky sú vo svete ojedinelé, a keď ich niekde spomeniem, ľudia iba krútia hlavami.. Ako pozitívum vnímam to, že ľudia majú čas na stretávanie sa s rodinou a priateľmi.

Július Kolenič, líder Iniciatívy Inakosť

Či som jasný ateista? Neviem. Neverím v Boha ako v nadprirodzenú bytosť, skôr ho vnímam ako vyšší princíp. Rodičia ma síce vychovávali v kresťanskom ponímaní Veľkej noci, osobne som to tak však nikdy neprežíval. Tento sviatok beriem najmä ako možnosť stretávať sa s blízkymi a trochu si oddýchnuť. Keď som pred asi 13 rokmi začal žiť so svojím partnerom, zvyky ako šibanie sme úplne vypustili. Voľno trávime s priateľmi. Chodievali sme na chaty - najskôr dvaja, neskôr to boli väčšie akcie. Každý tam tie dni prežíval, ako chcel - veriaci šli do kostola, ostatní trávili čas v prírode. Tých pár chvíľ teda beriem ako príležitosť na takú malú jarnú dovolenku.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 711
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 727
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 115
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 049
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 190
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 618
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 618
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 451
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 437
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 042

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: Termíny sú šibeničné, zmluvu na migy budeme musieť predĺžiť

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky, čo sú tretie najväčšie opravovne. Sľubuje si od toho úsporu na opravách lokomotív a tisícky vagónov.

Neprehliadnite tiež

Domov

Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.

Domov

Armádny generál: Termíny sú šibeničné, zmluvu na migy budeme musieť predĺžiť

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Domov

Kiska sa v New Yorku zúčastnil na biznis fóre, s podnikateľmi hovoril aj o Slovensku

Spomedzi lídrov biznisu sa fóra zúčastnil aj najbohatší človek sveta Bill Gates.

Domov

Ministerka Lubyová: Nikto v EÚ nechce pozastaviť eurofondy pre vedu a výskum

Pripomenula, že ministerstvo školstva zrušilo problematickú eurofondovú výzvu.