Keď médiá kritizovali predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, bol jeho prvým oponentom, ktorému telefonovali a pýtali sa ho na názor. A to nielen teraz, keď viacero sudcov nabralo odvahu, založili rôzne iniciatívy a začalo pomery v justícii otvorene kritizovať. Juraj Majchrák (22. 1. 1956 - 14. 4. 2011) mal odvahu ešte dávno pred nimi, keď sa stal prezidentom Združenia sudcov Slovenska.
Aj boj so Štefanom Harabinom podľa jeho blízkych prispel k tomu, že sa rozhodol odísť a vziať si život. Za posledné dva roky naňho predseda Najvyššieho súdu podal tri disciplinárne návrhy a žiadal preňho najprísnejší trest – odvolanie z funkcie sudcu. Údajne za prieťahy v konaní. Harabin sa prostredníctvom disciplinárnych konaní snaží zbaviť viacerých svojich oponentov v súdnictve. „Neprimeranosť, tvrdosť, popretie najzákladnejších zásad slušnosti a úcty k osobe sudcu vedú k jedinému záveru, že tento prípad je jasným dôkazom o zneužívaní disciplinárnych konaní na odstraňovanie nepohodlných sudcov,“ zastali sa vtedy kolegu sudcovia.
Rozhodoval veľké kauzy
Sudca Majchrák sa narodil v roku 1956 vo Varíne v hotelierskej rodine. On sa však rozhodol stať sudcom. Právo skončil v roku 1980. Študoval aj v Kanade a v Spojených štátoch amerických. Pred tým, ako v roku 1991 prišiel na Najvyšší súd, pôsobil ako predseda senátu na súde v Trnave. Od roku 1999 bol podpredsedom Najvyššieho súdu, naposledy bol členom odvolacieho senátu pre kauzy Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Rozhodoval tak najťažšie trestné veci, napríklad kyselinárov, ktorým potvrdil doživotné tresty.
„V roku 2003 prebral Juraj Majchrák ako podpredseda Najvyššieho súdu agendu po vtedy končiacom Štefanovi Harabinovi. Ten roky bránil zavedeniu elektronickej podateľne na súde, hovoril, že nemôže, nie sú prostriedky alebo že nemá vybavenie. S Jurajom sme to podpísali hneď v prvý týždeň a za tri dni bola podateľňa,“ spomína minister vnútra Daniel Lipšic.
„Juraj mal obrovský dar reči a svojím zanieteným prejavom strhol každého,“ spomína naňho aj sudkyňa Ľudmila Babjaková. Jej manžel patrí tiež k tým, na ktorých Harabin podal nezmyselný návrh na disciplinárne stíhanie. „Debaty s ním boli búrlivé, ale on vždy dokázal odľahčiť situáciu, povedal nejaké milé slovo alebo urobil milé gesto. Mal veľkú charizmu,“ hovorí Babjaková. „Za lepšiu situáciu v spravodlivosti bojoval nielen teraz, ale posledných dvadsať rokov.“
Čakali, že sa vráti
Sudcov sa vedel Majchrák aj zastať. Keď polícia pred rokmi obvinila prvého sudcu z korupcie, hovoril, že je to pre ostatných výstraha. No zároveň sa mu nepáčilo, ak sa zverejňovali o sudcoch ešte nepreukázané podozrenia.
Naposledy sa s ním sudcovia z iniciatívy Za otvorenú justíciu stretli 26. marca. „Vtedy bol v takej dobrej kondícii, chystal sa na hlavné zhromaždenie Združenia sudcov Slovenska, veril, že ešte dokáže zabojovať o tvár združenia,“ hovorí Babjaková.
Počas týždňa však skolaboval, skončil v nemocnici a na zhromaždenie už neprišiel. Bojoval s depresiami aj s chorobou, ktorú v minulosti prekonal a znovu sa mu vrátila. Od augusta minulého roku bol na invalidnom dôchodku. Disciplinárne konania voči nemu zastavili, ale ak by sa vrátil, pokračovali by. Harabin sám dávnejšie vyhlásil, že v januári 2010 očakáva jeho návrat do práce.
Juraja Majchráka našli obeseného v dome na Kramároch. Sudca mal dvoch dospelých synov, žil so sudkyňou Katarínou Javorčíkovou, ktorá je tiež tvárou iniciatívy Za otvorenú justíciu.
