BRATISLAVA. Záujemca o externé vysokoškolské štúdium by mal od budúceho roka už dopredu vedieť, koľko od neho vyberie univerzita na školnom počas celého štúdia.
Opatrenie navrhuje rezort školstva v pripravovanej novele vysokoškolského zákona. V súčasnosti pozná študent cenu väčšinou len za prvý rok vzdelávania.
"Keď skončí prvý ročník, už je to pre neho problém prejsť na druhú školu a ak mu vtedy škola zvýši školné, je v pasci," odôvodňuje minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ). Ak novelu schvália, rektori budú musieť dopredu stanoviť sumárnu cenu za všetky semestre na danom stupni vysokej školy.
"Uvažujeme o tom, že to bude školné plus inflácia, alebo tam môžeme vytiahnuť nejaký vzorček, ale ten študent by mal vedieť, koľko bude platiť počas celého štúdia," povedal Jurzyca.
Predĺženie štúdia nemá zvýšiť cenu
Rezort ubezpečuje, že plánované predlžovanie externého štúdia vzdelávanie poslucháča nepredraží. Ministerstvo chce totiž v pripravovanej novele presadiť aj predĺženie externého bakalárskeho i externého magisterského stupňa o jeden rok, teda celkovo o dva roky.
"Určovanie školného sa bude uskutočňovať tak, aby predĺženie štandardnej dĺžky externého štúdia zavedené novelou nezvýšilo celkovú sumu školného," píše ministerstvo v pracovnej verzii návrhu novelu, ktorý stále môže pripomienkovať verejnosť.
Externisti sú dnes jediní, od koho si môžu rektori pýtať školné. Od nového roka by sa k nim mali pridať aj novoprijatí študenti denných študijných programov v cudzom jazyku.
Ak novela prejde, vysoká škola od nich bude môcť žiadať poplatky pod podmienkou, že identický program ponúka v danom odbore a stupni aj bezplatne v štátnom jazyku. Táto podmienka sa nevzťahuje na študijné programy, ktoré niektoré vysoké školy ponúkajú štandardne v jazykoch národnostných menšín.
Školné má podľa rezortu motivovať rektorov zriaďovať viac programov vyučovaných v cudzom jazyku. Podľa údajov ministerstva u nás na cudzojazyčných programoch študuje 364 poslucháčov zo Slovenska.
Ďalších 1 713 je zo zahraničia, z toho polovica pochádza z krajín mimo Európskej únie, takže od nich rektori môžu vyberať školné aj v súčasnosti. Z krajín Únie majú podľa ministerstva o cudzojazyčné programy u nás najväčší záujem Gréci a Cyperčania.
