V tendri za 6,2 milióna eur vyhrala najdrahšia ponuka. Lacnejšie vyradili z čudného dôvodu.
BRATISLAVA. Najvyššia cena, zvláštne zadanie, sťažnosti, súd a možný konflikt záujmov. Tak vyzerá tender na plynové masky pre políciu a armádu za viac ako šesť miliónov eur, ktorý ešte v rokoch 2008 a 2009 zorganizovalo ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer).
Do tendra na 13 584 masiek sa prihlásili samostatne či cez dodávateľské firmy traja renomovaní výrobcovia – americký Scott, česká Gumárna Zubří a nemecký MSA Auer.
Američania ponúkli masku s príslušenstvom za 4696 korún (156 eur) za kus, Česi za 6238 korún (207 eur) a Nemci za 11 764 korún (390 eur). Kto vyhral? Najdrahší Nemci. Američanov a Čechov zo súťaže po otváraní obálok vyradili.
„Od základnej školy som žiadnu masku nevidel. V základnej škole naposledy - keď sme mali branné cvičenie,“ bráni sa exminister obrany Robert Kaliňák. „Všetky veci sa dajú preveriť. Na to sú opravné orgány.“ Námietky mal podľa neho riešiť Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré v čase tendra riadil nominant SMK Béla Angyal.
Zorné pole rozhodlo O tendri Prečo malo ministerstvo obrany špeciálnu požiadavku na 90 percentné zorné pole, hoci to nevyžadujú ani európske normy? Prečo si po námietkach nenechalo ministerstvo zorné pole premerať? Prečo kupovalo masky až po 390 eur za kus?
Dôvodov na vyradenie videlo ministerstvo vnútra viac, jeden mali porazené firmy spoločný. České a americké masky nespĺňali požiadavku, že musia mať „účinné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa“. Európske technické normy pritom vyžadujú zorné pole väčšie len ako 70 percent.
Firma Valor, ktorá na Slovensku zastupuje Američanov, proti vyradeniu protestovala na ministerstve. A tak súťaž opätovne vyhodnotili.
S rovnakým výsledkom. Potom firma podmienku 90 percent namietala na Úrade pre verejné obstarávanie, neuspela ani tam. Obrátila sa na súd. Jedna z námietok znela, že taká maska sa ani nevyrába. Ministerstvo odpísalo, že vyrába a ako príklad spomenulo masku M2000 – neskoršieho víťaza súťaže.
Denník SME si víťaznú masku požičal a za päťtisíc českých korún nechal jej zorné pole zmerať v Prahe v nezávislom a certifikovanom Výskumnom ústave bezpečnosti práce. Ten maske nameral zorné pole 74,6 percenta. Pokiaľ by si ministerstvo masku v Česku nechalo zmerať, malo by ju rovnako ako zvyšné dve vyradiť zo súťaže.
Nemecký výrobca MSA Auer SME na otázku ako je to so zorným poľom ich masky, odpísal, že ich merania v akreditovanej skúšobni EXAM ukázali výsledok 90 až 96 percent. Doložili aj kópiu jednej zo strán skúšobného protokolu. Z veľkej časti bol však vybielený.
„Rozptyl výsledkov (90 až 96 percent) sa nám zdá príliš veľký na to, aby sa týkal jedného typu masky. V podobe, v akej bol protokol zaslaný, ho preto nemôžeme prijať ako výsledok kontrolného merania zhodného výrobku,“ zhodnotil protokol od Nemcov český výskumný ústav.
Čudná cena Predpokladanú cenu za 13 584 masiek s príslušenstvom ešte pred začiatkom súťaže stanovili na 178,7 milióna korún (5,93 milióna eur). Vyhrala ponuka za 187,6 milióna (6,23 milióna eur), teda s cenou podobnou zadaniu, ale odlišnou od lacnejšej konkurencie.
Cena 390 eur za jednu masku bez filtra a brašny od MSA Auer vyvoláva otázku, či nie je predražená. Samotná spoločnosť v roku 2006 vydala tlačovú správu, že nemeckej armáde predá 50tisíc takýchto masiek za 7,8 milióna eur.
V prepočte to vychádza len 152 eur za masku. MSA Auer obrovský rozdiel v cene vysvetľuje tým, že masku vyvinula nemecká armáda, ktorá jej vývoj aj platila.
Výrazný rozdiel je podľa jej zástupcu na Slovensku Petra Rievaja aj v objeme zákazky – Bundeswehr berie totiž od MSA Auer až 280-tisíc kusov. Slovensko si navyše objednalo nielen štandardné zelené, ale aj neštandardné čierne masky, čo náklady ešte viac zvýšilo.
Je to na súde Bývalý šéf odboru verejného obstarávania ministerstva Marek Vladár rozdiel v cenách vysvetľuje nakupovaným množstvom, vývojom kurzu eura a koruny v danom období, cenou vstupných materiálov (napr. cena ropy), cenou práce, dopravou a „mnohým ďalším“.
Firma Valor na otázky neodpovedala, keďže bola účastníkom tendra a jej odpovede by mohli byť vnímané ako zaujaté. Gumárna Zubří na otázky nereagovala.
O tom, ako sa postupovalo v maskovom tendri, mal zrejme pochybnosti aj Krajský súd v Bratislave. Zrušil totiž rozhodnutie ÚVO, ktorý zamietol námietky Valoru, a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Vladár nakupuje, Vladár kontroluje
Ako úradník ministerstva vnútra rozhodoval o tendri, teraz ako nominant Smeru vedie úrad, čo tender preveruje.
BRATISLAVA. Najprv rozhodoval, kto masky dodá, teraz šéfuje Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ten preveruje, či bol výber v poriadku.
Marek Vladár v čase nákupu masiek šéfoval odboru verejného obstarávania ministerstva vnútra a bol vo výberovej komisii tendra. Podpredseda ÚVO Vladár (nominant Smeru) je po nedávnom odstúpení Romana Šipoša najvyšším predstaviteľom úradu. Odvolať ho môže len nový riaditeľ.
Vladárov podpis je na viacerých dokumentoch k tendru. V zápisnici o vyhodnotení ponúk, o opätovnom vyhodnotení ponúk, v rozhodnutí o zamietnutí námietky neúspešnej firmy, v návrhu na uzavretie rámcovej zmluvy s víťazom.
Teraz sa bude ÚVO prípadom zaoberť opäť – tentoraz pod Vladárovým vedením. Krajský súd v Bratislave totiž zrušil predchádzajúce rozhodnutie úradu o zamietnutí námietky a „vrátil vec na ďalšie konanie“.
Vladárov úrad má všetky originály dokumentov k tendru, 3. marca si ich totiž vyžiadal od ministerstva vnútra, ktoré mu ich odovzdalo.
„Nie, vo funkcii podpredsedu úradu nevykonávam kontrolu žiadnych tendrov, teda ani tých z obdobia môjho pôsobenia na ministerstve vnútra. Kontrolu vykonáva nezávislá kontrolná skupina,“ odpísal Vladár na otázku, či nie je v konflikte záujmov.
Pavel Nechala z Transparency International hovorí, že členov komisie vymenúva riaditeľ odboru konania o námietkach, ktorého vymenúva šéf ÚVO. V komisii sú s veľkou pravdepodobnosťou zamestnanci ÚVO, teda Vladárovi podriadení. Jej predsedníčkou je Kristína Madleňáková, ktorá je v zozname úradu uvedená ako zamestnankyňa.
Miroslav Kern
„Špeciály“ lákajú
Pri nákupoch špeciálnej vojenskej či policajnej techniky to vždy zaváňalo problémami.
BRATISLAVA. Ťažko kontrolovateľné so sumami a podmienkami, ktoré je ťažké objektívne posúdiť a často sú vyhlásené tak, že málokto vie, že sa treba do súťaže prihlásiť. Nákupy vybavenia pre armádu a políciu od začiatku 90. rokov často sprevádzajú škandály.
Pre podozrenia z netransparentnosti prišiel o miesto František Kašický (Smer), keď jeho rezort plánoval vyplácať obrovské sumy za upratovanie. Luxusná vila z „tipovania“ stála miesto aj Pavla Kanisa (SDĽ).
Armádne a policajné nákupy však nebývajú podozrivé len pri tendroch na špeciálnu techniku. Denník SME napríklad upozornil na čudný nákup milióna párov vojenských ponožiek, ktorý nakoniec ÚVO zrušil.
Posledným prípadom je podozrenie bývalého zástupcu riaditeľa odboru verejného obstarávania, ktorý pracoval na ministerstve vnútra a zadržali ho vlani krátko po nástupe vlády. Podozrivý je z brania úplatkov vo výške takmer 180-tisíc eur.
Miroslav Kern
//

Beata
Balogová
