Ministerstvo životného prostredia ťažbu pôvodne povolilo na jar 2010 na základe žiadosti Štátnych lesov TANAP-u. Tie jej potrebu odôvodňovali premnožením lykožrúta.
BRATISLAVA. Ťažba kalamitného dreva v tatranských dolinách Tichá a Kôprová sa zatiaľ konať nebude.
Výnimku, ktorá ju mala umožniť do roku 2016, minister životného prostredia József Nagy na základe odporúčania rozkladovej komisie zrušil a vrátil vec ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie.
"V novom rozhodnutí bude prvostupňový správny orgán povinný sa dôsledne vysporiadať s vyhodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj ich vzájomnej súvislosti, predovšetkým s prihliadnutím na to, ktoré dôkazy pri vydávaní rozhodnutí neboli zohľadnené a z akého dôvodu," píše sa v odôvodnení rozhodnutia, ktoré ma TASR k dispozícii.
"Štátne lesy TANAPu, ako správca štátneho lesného majetku, o spracovaní či nespracovaní vetrovej alebo lykožrútovej kalamity v území Tatranského národného parku svojvoľne nerozhodujú. Pri spracovaní kalamity postupujú v zmysle ustanovení zákona o lesoch," reagovala pre TASR hovorkyňa lesov Lenka Burdová.
Doplnila, že keďže o udelení či neudelení výnimky na spracovanie kalamitného dreva v spodnej časti území Tichej a Kôprovej doliny doteraz nie je právoplatne rozhodnuté, Štátne lesy TANAPu budú pri spracovaní kalamity v dotknutom území aj naďalej postupovať v zmysle ustanovení zákona o lesoch.
Envirorezort ťažbu pôvodne povolil na jar 2010 na základe žiadosti Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u. Tie jej potrebu odôvodňovali premnožením lykožrúta. Výnimka však podľa rozkladovej komisie nenadobudla právoplatnosť.
Mimovládky boli vylúčené nezákonne
V prvostupňovom správnom konaní totiž neboli právoplatným rozhodnutím z konania vylúčené mimovládne environmentálne organizácie, ktoré sa do neho riadne prihlásili. Rezort sa tak musel vyrovnať s rozkladom, ktorý pre výnimku podali ochranári.
Vzhľadom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ESD) a Najvyššieho súdu SR po rozhodnutí ESD, všetky mimovládne organizácie, ktoré do ďalšieho povoľovania výnimky vstúpia, by mali mať postavenie účastníkov konania a nie iba zúčastnených osôb. Správny orgán sa tak bude musieť zaoberať ich pripomienkami.
"Ja osobne dúfam, že ministerstvo konečne a definitívne rozhodne, že naše dve najväčšie rezervácie ostanú navždy živým dôkazom, ako sa vie s prírodnými kalamitami vyrovnať samotná príroda," povedal pre TASR náčelník Lesoochranárskeho združenia Vlk Juraj Lukáč.
Obe tatranské doliny sa pred takmer štyrmi rokmi stali symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.
Doliny upútali aj Európsku komisiu
Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. ŠL TANAPu plánovali vtedy z dolín vyviezť zhruba 25 000 metrov kubických dreva. Proti tomuto zámeru protestovali a priamo na mieste v ťažbe bránili mimovládne organizácie.
O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia (EK), ktorá voči SR začala konanie za to, že prikročila k zásahom v oboch dolinách bez posúdenia smernice o biotopoch.
Upozornila, že obe oblasti sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000 a trvá preto na samoobnove prírody a politike nezasahovania. Komisia v roku 2009 konanie zastavila, pokračovala však v právnom konaní všeobecnejšieho charakteru, ktorého súčasťou bola aj táto kauza.
