Pri PN-ke bude musieť vedieť lekár, ktorý ju vystaví, že sa vyjadruje k zdravotnej spôsobilosti danej osoby v trestnom konaní na súde.
BRATISLAVA.
Rezort spravodlivosti sa snaží zabrániť možnosti zneužívať zdravotné dôvody na neúčasť v trestnom konaní. Vo štvrtok tento materiál z dielne rezortu spravodlivosti prerokuje vláda.
„Snažili sme sa identifikovať tie medzery, ktoré sú v Trestnom poriadku, ktoré keď sa nám podarí odstrániť, tak urýchlime trestné konanie a zabránime obštrukciám v trestnom konaní,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková.
Lekár musí vedieť o súde
Pri PN-ke bude musieť vedieť lekár, ktorý ju vystaví, že sa vyjadruje k zdravotnej spôsobilosti danej osoby v trestnom konaní na súde.
„Vlastne jeho úlohou bude vyjadriť sa na základe podnetu toho svedka alebo obvineného k tomu, či je tu taká vážna zdravotná prekážka, že naozaj ohrozuje zdravie, život tej osoby, aby sa mohla zúčastniť na danom úkone a že by mohla nejakým spôsobom obmedziť spôsobilosť vypovedať,“ vysvetlila Kolíková.
Podľa štátnej tajomníčky novelou vytvoria priestor pre strany v konaní, aby vykonávanie dôkazov malo jasné pravidlá, čo je potrebné urobiť. Pri listinných dôkazoch doteraz nebolo zrejmé, či má sudca čítať celé strany, alebo len tie, ktoré sú relevantné pre samotnú identifikáciu súdeného skutku.
„Teraz je to jasne vymedzené, že stačí prečítať tú časť listín, ktoré sú relevantné pre samotné preukázanie viny,“ povedala Kolíková s tým, že strany konania môžu namietať a dosiahnuť rozšírenie.
Pri výpovediach svedkov by sa malo zmeniť pravidlo, že by už strany konania nemali právo navrhovať ďalších svedkov napríklad pred koncom procesu, čo neraz vedie k odročeniu a predvolaniu ďalších osôb, pričom dovtedy nikto nežiadal ich vypočutie.
Po novom by musela obhajoba obžalovaného trvať na výsluchu svedkov, ktorých výpovede by chcela prokuratúra len prečítať hneď potom, ako taký návrh protistrany padne.
Odposluchy sa majú vyjasniť
Zmeny by mali nastať aj pri využívaní odposluchov. V súčasnosti je sporné, či je možné využiť ako dôkaz aj odposluch svedčiaci o trestnom čine, ktorý sa dovtedy nevyšetroval a telefón bol so súhlasom sudcu odpočúvaný pre trestné stíhanie za iný skutok.
Tento spor sa má vyriešiť tým, že novela Trestného poriadku to jednoznačne umožní. Kolíková upozornila, že sa však nerozširuje zoznam druhov trestných činov, u ktorých je už dnes odpočúvanie možné.
„Jediné, čo sme povedali, že keď už sa odposluch robí napríklad pre jednu vraždu, dozvie sa v ňom o inej vražde, tak jednoducho možno aj pre tú inú vraždu použiť to, čo som sa dozvedel, ako dôkaz,“ vysvetlila.
Ďalšou novinkou je, že súčasťou spisu budú musieť byť len tie prepisy odposluchov, ktoré sú pre dané konanie relevantné. Celý záznam odposluchu, z ktorého sa prepis robí, však zostáva súčasťou spisu. Strany konania budú môcť navrhovať, aby sa do spisu pridali aj ďalšie, podľa nich podstatné časti prepisu.
V návrhu vyhoveli Slovenskej advokátskej komore, aby sa určila presná lehota, dokedy musí súd rozhodnúť o trovách v konaní, konkrétne do 30 dní od podania návrhu a zaplatiť ich do 90 dní od právoplatného verdiktu.
Dohoda o vine a treste môže byť skôr
Možnosť dohody o vine a treste sa má počas súdneho konania rozšíriť. Po novom by sa mohla dohoda zrodiť aj na začiatku hlavného pojednávania, aj počas predbežného prejednania obžaloby. Podľa Kolíkovej sa napríklad hlavné pojednávanie z tohto dôvodu už nebude odročovať, len sa preruší na hodinu alebo dve.
Rezort spravodlivosti predkladá aj novelizáciu Trestného zákona, v ktorom predkladá nové skutkové podstaty trestných činov. Ide napríklad o trestný čin súvisiaci s nedbanlivostným konaním verejných činiteľov pri správe majetku, pri ktorom sa oproti pôvodnému návrhu zúžilo jeho vymedzenie na majetok štátu, obcí a VÚC.
Novým trestným činom je aj falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty, tam spadá napríklad falšovanie obrazov. V zákone je presne zadefinovaný aj archeologický nález.
Novým trestným činom je aj marenie exekučného konania. „Aj konanie povinného, ktorým marí exekučné konanie napríklad tým, že veci, ktoré spadajú do jeho majetkovej podstaty, napríklad ukryje, alebo ich nezahrnie do súpisu, resp. neuvedie hodnotu svojho majetku je marením exekučného konania,“ myslí si Kolíková.
