BRATISLAVA – Na Slovensku vyrastá nová generácia uvedomelých občanov, ktorá sa bude výrazne líšiť od svojich rodičov. Dnešní ôsmaci sa viac podobajú na svojich rovesníkov v zahraničí, svojimi vedomosťami ich dokonca predčia. Zároveň sú v mnohom iní.
V júni 1999 sa 3805 žiakov ôsmych ročníkov zo 150 škôl na Slovensku zapojilo do reprezentatívneho testovania občianskych vedomostí a zručností „Slovensko sa umiestnilo na 8. mieste z 28 zúčastnených krajín z celého sveta. Naši žiaci majú veľmi dobré vedomosti. Zaostávajú ale v zručnostiach a chápaní pojmov. Naša škola síce naučí, ale nevytvára priestor na uplatnenie vedomostí,“ hovorí Mária Čápová, národná koordinátorka testovania.
Politika ich zaujíma
Nadpriemerný záujem v porovnaní so svojimi rovesníkmi inde na svete majú mladí o politiku. Vyše 50 percent našich žiakov súhlasilo s výrokom „zaujímam sa o politiku“. Porovnateľný záujem majú 14-roční už len v Kolumbii, na Cypre a v Rusku. So záujmom o politiku súvisí aj vysoké percento detí, ktoré sledujú správy. Až 92 percent detí uviedlo, že sleduje správy v televízii, 71 percent z nich číta noviny.
Kladné odpovede boli aj na otázky zamerané na národné povedomie a identitu. Deti majú rady svoju krajinu, majú pocit, že si zaslúži rešpekt a že máme byť na čo hrdí.
Z inštitúcií deti dôverujú OSN, súdom, škole, polícii, vláde a miestnym zastupiteľstvám, najmenej dôvery vzbudzujú politické strany.
Slovenskí žiaci majú menej pozitívny postoj k prisťahovalcom ako v iných krajinách. Platí, že dievčatá sú tolerantnejšie ako chlapci, ale aj tu bolo množstvo kladných odpovedí nižšie ako medzinárodný priemer.
Nechcú byť organizovaní
„Testovanie ukázalo, že žiaci sú skeptickí k tradičnej občianskej angažovanosti predstavovanej napríklad členstvom v politických stranách,“ hovorí Čápová. Budúci potenciálni voliči sa neplánujú príliš angažovať na akciách, ako je zber podpisov pod petície, protestné pochody. Sú ale ochotní zapájať sa do iných foriem občianskeho života – napríklad do zbierania peňazí na dobročinné účely alebo charitu.
Hlboko pod medzinárodným priemerom je angažovanosť detí v organizáciách.
„Žiaci síce vo všeobecnosti veria, že práca s inými mladými ľuďmi v škole alebo v mieste bydliska môže pomôcť riešiť problémy, účasť v triednych, školských či regionálnych organizáciách je ale veľmi nízka. Napríklad v Dánsku alebo Nemecku až 28 percent detí pracuje v žiackych parlamentoch. U nás sú to len tri percentá detí, čo je najmenej zo všetkých zapojených krajín,“ hovorí Čápová. Podobne aj práca v environmentálnych organizáciách, charite, spolkoch zameraných na ochranu ľudských práv alebo dobrovoľná pomoc v obci tínedžerov nezaujíma.
Podľa odborníkov výsledky dokazujú, že vo svete vyrastá nová občianska kultúra, ktorá je charakterizovaná krízou tradičných foriem občianskej uvedomelosti, ako je zapájanie sa do práce v politických stranách. „Žiakov viac priťahujú aktivity neformálnych skupín, s voľnejšou hierarchiou, s väčšou slobodou v individuálnom rozhodovaní,“ hovorí Mária Čápová.
Lepšie výsledky ako Slovensko dosiahli Poľsko, Fínsko, Cyprus, Grécko, Hongkong, USA a Taliansko. Prvú desiatku uzatvára Nórsko a Česká republika.
BARBORA MAROSZOVÁ
