BRATISLAVA. SaS a Most–Híd spochybňujú analýzu Daňového riaditeľstva, podľa ktorej sa oplatí košické úrady nasťahovať z troch budov do jednej.
Päťročný prenájom v analýze vyšiel výhodnejšie aj preto, že daňováci zarátali do výdavkov na vlastné budovy, kde úrady teraz sídlia, rekonštrukciu vo výške 5,5 milióna eur.
„Je to absolútne v rozpore so základnými ekonomickými pravidlami. Ide predsa o investície do budov, ktoré sa v účtovníctve odpisujú 20 rokov,“ reaguje predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár.
V analýze tiež chýba vysvetlenie, prečo má oprava budov stáť milióny.
Červenáková viní Mikulčíka, že plytval O zákazke
týka sa zjednotenia daňového a colného systému, s ktorým počíta daňová a odvodová reforma, základnú zmluvu podpísali za vlády Roberta Fica, IBM by mala podľa zmluvy dostať za projekt 56 miliónov eur, podľa Červenákovej môže ísť až o 100 miliónov.
Bývalá vedúca úradu ministerstva financií Jana Červenáková tvrdí, že odišla od Ivana Mikloša z SDKÚ pre konflikt s jeho priateľom, bývalým šéfom daňových úradov Miroslavom Mikulčíkom.
Dôvodom bol podľa nej pre štát nevýhodný dodatok k zmluve s IBM, ktorú jej dávali podpísať, a ona ho odmietla. Išlo o zákazku, ktorá mohla podľa Červenákovej dosiahnuť až 98 miliónov eur. Týka sa vybudovania jednotného systému finančnej a colnej správy.
Stará dohoda Mikloš zmluvu zdedil po bývalej vláde. „Zaplatíme menej ako podľa pôvodného kontraktu a dostaneme viac,“ obhajoval dodatok. Oproti pôvodným 56 miliónom eur zaplatia podľa ministra len 22 miliónov. „Došlo k zásadnej úspore.“ Dodatok nakoniec podpísal Mikulčík. Oproti návrhu, ktorý dávali Červenákovej, bol zmenený.
Výhodnosť či nevýhodnosť dodatku z 52–stranového dokumentu nie je jasná. Nie je ani zrejmé, kto všetko pre štát systém buduje. IBM má podľa informácií SME viacerých subdodávateľov, ktorých ministerstvo nezverejnilo.
- Mikloš by sa mal viac snažiť, píše Marián Leško.
- Kradnutie len dostalo prísnejšie pravidlá, píše Lukáš Fila.
Platia aj CSC „Zmluvným partnerom štátu je IBM,“ odpovedal Miklošov hovorca Martin Jaroš na otázku, či je medzi subdodávateľmi aj firma CSC, v ktorej pracoval Mikulčík. Podľa Hospodárskych novín tam pôsobila aj Červenákovej nástupkyňa Ingrid Šikulajová.
Viacero zdrojov SME potvrdilo, že CSC medzi subdodávateľmi je. Na celkovej zákazke má zrejme podiel menší než dve percentá. Či môže dodatok ovplyvniť zárobok CSC, z neho nie je jasné.
CSC či HP? Ivan Mikloš tvrdí, že za odchodom Červenákovej sú tri zlé zmluvy s Hewlett Packard (HP). Vo všetkých prípadoch ministerstvo nakupovalo vo firme bez štandardnej verejnej súťaže. Podozrenia Mikloš vyšetruje, ak by sa potvrdili, nevylúčil ani trestné oznámenie na Červenákovú.
„Nebola tam podľa zákona iná možnosť,“ bráni sa Červenáková. „Dnes ÚVO rokovacie konania bez zverejnenia dôsledne posudzuje. Keby neboli v poriadku, určite by prišla námietka z UVO.“
Zmluvy sa podľa Červenákovej týkali rozšírenia funkčnosti štátnej pokladnice na banskobystrickú župu a podpory pre účtovný systém pre Colné riaditeľstvo. Nadväzovali podľa nej na to, čo firma už štátu dodávala.
„Ušetrili sa tým obrovské sumy, pretože ceny, za ktoré dnes poskytuje služby HP, sa zásadným spôsobom znížili. Rádovo sa ušetrili desiatky miliónov korún.“
DR SR Kosice
Chceli, aby som podpísala zlú zmluvu
O odchode z ministerstva financií hovorí bývalá šéfka úradu JANA ČERVENÁKOVÁ.
Vyhodil vás Ivan Mikloš, alebo ste odišli sama?
„Požiadala som o odchod ešte vo februári a 11. apríla pri rozhovore som to chápala tak, že sme sa dohodli na mojom odchode k 20. aprílu.“
Čo bolo dôvodom?
„Pretrvávajúce spory s pánom Mikulčíkom. A nechcela som to vyhrocovať.“
Prečo ste odmietli podpísať dodatok k zmluve s IBM?
„Nerozumela som mu a odborné útvary k nemu mali výhrady. Keby som ho podpísala v znení, v akom mi ho predložili, minister by ma musel vyhodiť.“
Prečo bol pre vás návrh neprijateľný?
„Obsahoval veci, ktoré tam nepatria a pán Mikulčík ma nedokázal presvedčiť, že to tak má byť.“
Mali ste pocit, že by to zákazku predražilo?
„Nie. S objemom zákazky to nemalo nič spoločné.“
V čom bol problém?
„Mali sa tam dodávať veci, ktoré tam podľa mňa nemali byť. Pán Mikulčík zjavne vyhodnotil moje argumenty a v dodatku, ktorý podpísal on, už tie veci nie sú.“
O čo konkrétne išlo?
„Prostredníctvom špecifikácie dodávaných služieb sa dodávali aj také, ktoré nesúviseli s informačným systémom.“
Takže by šlo o plytvanie peniazmi?
„Áno.“
A revidovaný dodatok nesie takéto riziko?
„To nedokážem posúdiť.“
Bol problém v tom, že sa nedá zdokladovať, čo tam robili ľudia za stovky fakturovaných hodín?
„Viacmenej áno. A to, že za vecné plnenie bol zodpovedný niekto iný než ten, kto zodpovedal za právny stav a financovanie – teda Daňové riaditeľstvo.“
Podieľa sa firma CSC na tomto projekte?
„O tom nič neviem.“
(knm)
Výsledok analýzy o prenájme odborníci spochybňujú
Koaliční partneri majú pochybnosti o kvalite analýzy, podľa ktorej treba dať košické daňové úrady pod jednu strechu.
BRATISLAVA. Daňové riaditeľstvo favorizuje sťahovanie košických úradov do jednej budovy na základe zvláštneho výpočtu.
Podľa analýzy, ktorú daniari ukázali po tlaku koaličných partnerov SDKÚ, nasťahovanie úradov pod jednu strechu by malo za päť rokov ušetriť 6,5 milióna eur.
Zotrvanie vo vlastných budovách by podľa dokumentu vyšlo drahšie aj z dôvodu, že do výpočtu zahrnuli náklady na rekonštrukciu vo výške 5,5 milióna eur. Ako na sumu prišli, analýza nespomína.
„Je absolútne v rozpore so základnými ekonomickými pravidlami, aby pri skúmaní ekonomickej výhodnosti zarátali celé náklady na rekonštrukciu. Ide predsa o investície do budov, ktoré sa v účtovníctve odpisujú 20 rokov,“ reagoval predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár.
Lietajúce milióny Ako rátali
Výdavky na vlastné budovy
prevádzkové náklady: 3,8 milióna výdavky na rekonštrukciu budov: 5,5 milióna výdavky na prenájom počas rekonštrukcie: 1,3 milióna spolu: 10,6 milióna eur Dlhodobý prenájom
nájomné: 6,17 milióna výnosy z predaja starých budov: 2 milióny spolu: 4,17 milióna eur Úspora za päť rokov:
6,5 milióna eur
Kým oprava budov by mala stáť 5,5 milióna, ak by sa ich štát rozhodol predať v pôvodnom stave, podľa Daňového riaditeľstva získa najviac dva milióny eur.
„Je to veľmi čudné, ak oprava má byť takmer trojnásobne drahšia,“ myslí si šéf Mosta–Híd Béla Bugár.
„Staré budovy môžu rovno zbúrať a postaviť nové. Je nemysliteľné, aby v analýze takto lietali milióny,“ dodáva Kollár.
Účelový výpočet? Realitný maklér Gustáv Horváth z firmy Alfa Real považuje výpočet iba na obdobie piatich rokov za účelový. Za problém považuje, že pri variante zotrvania vo vlastných budovách sa na najbližších päť rokov uvádzajú „obrovské“ náklady na rekonštrukciu, ale ďalšie roky, ktoré by priniesli výraznú úsporu, sa už nespomínajú.
„V súčasnosti je výhodnejšie mať vlastnú budovu, ktorá na hodnote nestráca, ako byť v cudzích priestoroch, za ktoré sa platí čoraz vyššie nájomné,“ povedal Horváth.
Čísla spochybnil aj znalec Daňové riaditeľstvo včera nevysvetlilo, prečo súčasťou výdavkov na vlastné budovy je aj položka 1,3 milióna eur. Toľko má ísť na nájomné počas rekonštrukčných prác.
Podľa znalca Štefana Kolcuna, ktorý robil posudok budov, sa stavby dajú opraviť počas bežnej prevádzky. „Úrad by sa teda nemusel nikde sťahovať,“ povedal nedávno Kolcun.
Náklady na rekonštrukciu 5,5 milióna eur sú podľa Kolcuna prehnané. Jeho posudok bol podkladom pre kontrolu Inšpektorátu práce v roku 2009, na ktorú sa Daňové riaditeľstvo v analýze odvoláva.
Mikloš bude vysvetľovať Dokumentom sa bude v pondelok zaoberať koaličná rada. KDH, SaS a Most očakávajú, že im minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) výpočty daniarov vysvetlí.
Ak Mikloš partnerov nepresvedčí, budú požadovať zrušenie novej výzvy, v rámci ktorej Daňové riaditeľstvo nanovo hľadá vhodnú budovu na prenájom.
Za prenájom jednej budovy mala pôvodne dostať 6,6 milióna eur firma okresného šéfa SDKÚ Ondreja Ščurku Nitra Invest, ktorá zmluvu získala bez súťaže.
Ščurka po vypuknutí škandálu od zmluvy odstúpil. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) si pre kauzu vynútila odchod šéfa daniarov Miroslava Mikulčíka.
(mm)

Beata
Balogová
