BRATISLAVA. Reforma prokuratúry a justície by mala byť založená na elektronizácii trestného spisu vrátane doručovania, myslí si predseda Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR Štefan Harabin, podľa ktorého by sme mali ísť cestou Izraela alebo Brazílie. Tam sa už súdne rozhodnutia podľa Harabina zverejňujú na spôsob internet bankingu priamo na internete.
„Po zadaní istých ochranných prvkov sa dostanete k celému spisu i rozhodnutiu a informácia o rozhodnutí vám príde v podobe SMS-ky,“ vysvetľoval Harabin na dnešnom medzinárodnom workshope o prokuratúre. Pripomenul, že dnes je na Slovensku viac mobilov ako obyvateľov. „Treba otvorene povedať, že sme v tomto zaspali dobu,“ povedal šéf najvyššieho súdu.
Harabin s veľkým úsmevom sleduje reakcie v médiách na jeho služobnú cestu, že sa išli učiť práve do Brazílie. „V Brazílii na najvyššom súde sú spisy len v elektronickej podobe, doručovanie elektronicky," povedal. Brazílsky sudca najvyššieho súdu podľa Harabina má 30 asistentov, samozrejmosťou je samostatná rozpočtová kapitola. „Právomoci sú samozrejme na najvyššom súde, tak ako v Rusku, nie na výkonnej moci – vo vzťahu k justícii,“ pokračoval vo výpočte stavu v Brazílii. Najvyšší súd má podľa neho samostatný televízny a rádiový kanál, čiže prezentuje svoje rozhodnutia. Keď je tam „okiadzaná´“ prokuratúra alebo justícia, má napríklad dotknutý sudca možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a dať argumenty. „A 24 hodín to počúva celá verejnosť v Brazílii. Tak tam potom je samozrejme iná situácia s verejnou mienkou o dôveryhodnosti justície,“ konštatoval.
Harabin nerozumie, prečo na všetkých súdoch aj prokuratúrach a polícii ešte nie je inštalovaný softvér prepisu reči do elektronickej podoby v priamom diktáte aj zo záznamu. „Systém je hotový, treba ho len spustiť. Bude zadarmo, lebo autorské práva má štát cez Slovenskú akadémiu vied,“ vyhlásil Harabin, podľa ktorého by sa všetky úkony mohli v digitálnej podobe aj archivovať. Keby prišla napríklad sťažnosť v trestnej veci, tak by si generálny prokurátor mohol na internete pozrieť celý spis bez zdržiavania konania. Odpadla by aj papierová podoba a doručovanie písomností, za ktoré ročne rezort spravodlivosti vynaloží sedem miliónov eur.
Druhým nástrojom reformy by mohlo byť podľa Harabina umožnenie podávania súkromných žalôb civilných osôb v trestných veciach. „Samozrejme po vyčerpaní iných možností a za stanovených podmienok,“ dodal. Ako príklad uviedol taký prípad, keď sa žaloba nedostane na súd, lebo prokuratúra zastaví stíhanie, ale oznamovateľ je presvedčený o potrebe prejednať prípad pred súdom. „Dosiahla by sa najväčšia možná objektivita,“ povedal.
