Svoje prežívanie majstrovstiev sveta vo Švédsku, kde sme vyhrali zlato, si zapisoval do svojho „občasníka“. Jeho poznámky k hokejovým výkonom sa prelínajú so spomienkami na predstavenie Tančiareň v Slovenskom národnom divadle, ktoré sa konalo presne v čase nášho finále. Zaujímavé je, že v inscenácii je zobrazené aj sledovanie víťazného zápasu medzi ZSSR a ČSSR na ZOH v Grenobli z roku 1968.
Teraz máte jedinečnú príležitosť spomínať na slávne chvíle slovenského hokeja spolu s majstrom Ladislavom Chudíkom.
Slovensko – Poľsko 7:0
Slovensko – Ukrajina 5:4
Fínsko – Slovensko 3:1
1. 5. 2002
Majstrovstvá sveta v hokeji vo Švédsku: SR - Poľsko 7:0 - povinné víťazstvo vydreté s Ukrajinou (5:4) a prehra s Fínskom (1:3). Nemali sme na nich, boli lepší. Zatiaľ na prvotriednych nestačíme. Sklamanie z Bondru, bil sa bez rukavíc s Fínom, ktorý ho mal „funkčne“ znemožniť. Škoda, musel sa biť? Naši majú v sebe pilulku z olympiády, hanbu z 13. miesta, to sa nedá vymazať. Zajtra Švédsko, božemôj, musíme sa pripraviť na ďalší pôst. Veľkí zostávajú a menším rastie chuť i výkonnosť. Čo si pomôžeme?
Švédsko - Slovensko 1:2
2. 5. 2002
22.30 Po dlhom hokejovom pôste čistá radosť - porazili sme Švédsko, najväčšieho favorita MS 2002, pretože hrajú doma. Priznám, neveril som, že by sme ich mohli poraziť. Ospravedlňujem sa, boli sme dve tretiny lepším mužstvom. Prehrávali sme 1:0, brankár Salo bol nepriestrelný. Vravel som si, aspoň dobre hráme, i keď nedávame góly... Šatanov blafák bol ako z rozprávky a Milo vymietol horný roh švédskej bránky. Bravo!
Rusko – Slovensko 4:6
7. 5. 2002
Včera výhra nad Ruskom 6:4. Naši hrajú dobre; dnes sa rozhodne, či postupujeme. Zápas s Kanadou je výzva Európy - NHL!
Alenka dorába kuchyňu, svoju zložitú márnosť. Zrada je v jej zdraví a potom v mierach - dodané dielce skriniek nepasujú, dvierka sú o 6 centimetrov dlhšie, vymýšľa riešenie a opravuje... Hlásil som po tretinách: „Alenka, neuveriteľná paralela, my prehrávame po 1. tretine s Kanadou 1:0, rovnako Česko s Ruskom.“ „Vieš, aký je výsledok po dvoch tretinách? Obe naše hokejové reprezentácie prehrávajú rozdielom 2:1.“ „Alenka! My sme zázračne v tretej tretine obrátili pomer gólov na 3:2, postupujeme do semifinále, Česi prehrali 3:1.“ Po prvýkrát som sa díval na obraz bez zvuku. Nevládal som počúvať komentár, dávnejšie ma znervózňujú reportéri - encyklopedisti, zmnožujú informácie, chvália sa prípravou, nežijú aktuálnou atmosférou na ľade, jednoducho dráždia svojimi pomýlenými ambíciami a trápnymi prognózami - my žijeme v sláve, aj štvrté miesto je úspechom. V Čechách vládne smútok. Definitívny koniec veľkej éry českého hokeja. Po Salt Lake City ich vyradili aj na MS 2002 vo Švédsku Rusi, ich odveký rivali. Pocit poníženia prituhol.
Kanada - Slovensko 2:3
8. 5. 2002
Takže včera! Darmo, bol to sviatok športových fanúšikov. Natieklo nám radosti do prázdneho pohára. Česi mali za posledné roky slávy dosť, obrátila sa k nám zásluhou, pravda, všetkých, no najmä Bondru a Šatana. Gól na 2:1 som sledoval bez zvuku; Bondra v nádhernom oblúku obišiel bránku Kanady, korčuľoval perfektne, skoro k čiare... zasekol, obrat k protismeru a polovysoká rana preplachtila pomedzi hráčov - brankár nemal šancu; naši tienili, Kanaďania zavadzali, brankár - nestačil vidieť. A keď zbadal, bolo 2:1, takzvane do šatnice. Jedinečný doping. Poďakujeme chlapcom, hráme semifinále so Švédmi. Nie sme favoritmi, hoci sme ich na týchto majstrovstvách už raz porazili... V súhrne je to pokračujúci úspech!
Slovensko - Švédsko 3:2
9. 5. 2002
23.30 Sme vo finále! Švédov sme porazili po druhýkrát na MS. Dramatické semifinále, podobne ako Rusko - Fínsko, rozhodli trestné strieľania. Náš Lašák nedovolil ani jednému Švédovi premeniť! Moja radosť je kdesi v hĺbke ponorená, dramatickosť zápasu ma obrala o silu pre radosť, hlasnú čiže znelú. Nie, stále sa vnútorne chvejem. Obrátili sme výsledok z 2:0 pre Švédsko. Svetom letí naša senzácia!
Slovensko - Rusko 4:3
12. 5. 2002
(Ráno). Načo tajiť, bol som nervózny. Tančiareň včera po mesačnej pauze. Musím si dávať pozor, neurobiť chybu, stále ma niečo zrádza, nervy nie sú z drôtu... Nonverbálne konanie na javisku a nám sa toľko chcelo rozprávať. Ešte pred výstupom som sa dozvedel, že mladí chceli, aby sa vôbec nehralo. J. Vajda žiadal riaditeľa Slezáčka, aby povolil zrušenie predstavenia na Malej scéne SND. Kolega Maštalír vyzeral ako „pomýlený“, eufemisticky povedané.
Divadlo plné, väčšinou ženy. Veľmi dobre chápeme, prečo muži v ten deň nechceli do divadla. Až pridobre! Vravel som si: Zlý žreb si kúpil, kamarát. Popravde treba povedať, zmieril som sa, lebo je vo mne zakorenený úzus; norma či pravidlo. Iba mimoriadna, čiže tragická situácia by mohla tieto „pravidlá hry“ meniť. Odvolať predstavenie.
Ukázalo sa, že máme vynikajúce publikum. A bola nálada. Hneď ako sme začali: „Vedieme 1:0.“ Prvý výdych, pocit uľahčenia. Tančiareň dýcha spokojnosťou a napätím. Pokračovali sme disciplinovane, podľa mňa všetci hrali výborne. Od pána režiséra Maťa Hubu potvrdenie nemám, po celý večer som ho nevidel... Letel do Švédska?! Fungoval som slušne na scéne - stoličky prvé, potom som šikovne ukladal zvoniace popolníky a nie ako v Prahe - hanba ma facká aj z odstupu. Veď som vo zmätku vynechal aj dva pohľady, do zrkadla... Dosť žaloby. Vedieme 2:0, výborne... ale vzápätí bolo 2:1... a predsa znova pokoj. Šatan biliardovým štýlom zvýšil na 3:1.
Pohroma sa začala v 3. tretine. 3:2 – to už sme boli v druhej časti Tančiarne. Díval som sa do tvárí kolegov, vyjadrovali starosti. Slezáček zbledol, vedel som, je zle. Rusi vyrovnali, ale nedali sme nič znať, hrali sme, ako sa na profesionálov patrí... Čas neistoty... božemôj, vnútorný monológ ma deprimoval, vravel som si, šťastiu sa zunovalo byť s nami... bude predĺženie... potom trestné strieľania... všetko môže byť inak, Lašák nebude mať deň ako so Švédskom... Mňa priamo na scéne nikto neinformoval, počúval som iba smiešok zozadu za scénou... pani Vášáryová? Nedalo sa identifikovať... musel som myslieť na záver. Nezabudnúť: šálku pripraviť na kávu... bolo ticho... vôbec sme nepočuli tridsaťtisícové zhromaždenie na Námestí SNP. Padala opona, na javisku výbuch, rev a jasot... Nevydržali, chápem. Došlo k veľkému zbrataniu s obecenstvom... priznali sme farbu, čiže radosť... Klaňanie bolo súznením, obecenstvo povstalo hneď po prvom nápore roztatárených hercov... vysoko zdvihnuté ruky, vzájomne si aplaudujeme... Riaditeľ Slezáček prerušuje aplauz: ... prihovára sa vysvetlením (nepovedal výsledok!), ale nebolo treba, všetko bolo jasné, sme majstri sveta - pánečku! Objatia, blahoželania a veľká, hlboko prežívaná radosť! Taká bola 40. repríza Tančiarne - 11. mája 2002! Radosť som si niesol rýchlo domov. Podarilo sa, aj pomedzi rozjarenými fanúšikmi z nášho veľkého historického víťazstva. Myslel som na trénera Filca a Šťastného a Bokroša, koľko poníženia si užili na olympiáde 2002.
Autor: Spracovala Zuzana Uličianska
Beata
Balogová
