Za deväť mesiacov ste dvakrát hrozili demisiou. Nie je to priveľa?
„Keď si dobre spomínam na vlády v Slovenskej republike, ešte je tá frekvencia pomerne riedka. Ak ma pamäť neklame, prvú vládu Mikuláša Dzurindu odvolával vlastný koaličný partner. Prvý rok sa išla rozsypať z dôvodu zákona o používaní jazykov menšín. Ani neprešiel, radšej ho stiahli, aby dovládli. Takže je to slušné, že rok spolu takto držíme.“
Odhadujete, že sa vám podarí dokončiť celé volebné obdobie?
„Robím všetko pre to, aby sme ho spolu s celou vládnou koalíciou dokončili so cťou. A určite by som nedávala na hranu svoju funkciu, ak by som nevnímala niektoré rozhodnutia ako kľúčové. Napríklad o Generálnej prokuratúre.“
Ste v pozícii premiérky. Prečo, keď došlo ku konfliktu s ministrom financií, volíte ako riešenie vlastné odstúpenie, a nie odvolanie Ivana Mikloša?
„Rozhodovanie je podmienené aj stanoviskom politickej strany, za ktorú ste vo vláde. Nepresvedčila som prezídium SDKÚ o probléme, ktorý som vnímala na Daňovom riaditeľstve. “
Nie je v záujme stability, aby ste neodstupovali? Nebolo by lepšie odvolať Mikloša?
„Jedno aj druhé by viedlo k pádu vlády. Som o tom presvedčená. Takýto spor v rámci jednej politickej strany je vážny.“
V ktorom okamihu ste sa rozhodli, že ak neodstúpi šéf Daňového riaditeľstva, podáte demisiu?
„Po stretnutí predsedov koaličných strán, keď som povedala, že nebudem na čele vlády, na ktorej je tieň podozrenia z netransparentnosti. Za celých tých osem dní kauzy sa pre mňa udiali viaceré zásadné veci. Verejne som bola ubezpečená riaditeľom Daňového riaditeľstva Miroslavom Mikulčíkom, že zmluva o budúcej zmluve je zrušená. Ako uplynuli dni, tak som musela konštatovať, že to nebola pravda. To bol prvý taký vážny zlom. Nebolo to nedorozumenie. Mňa aj verejnosť pán riaditeľ oklamal.“
A keby bola zmluva zrušená, bolo by to v poriadku? Nebola by klientelistická podstata prípadu rovnaká?
„Prvý zásadný krok bolo zastaviť ten proces, aby neprišlo k naplneniu zmluvy. Áno, boli namieste otázky, či je vôbec potrebná prenajatá budova. K tomu vo štvrtok po opätovných rozhovoroch so šéfom Daňového riaditeľstva a ministrom financií vyvstávali ďalšie pochybnosti a informácia, že zmluva zrušená nie je. V piatok dokonca prišla otázka, či od nej môžeme odstúpiť, ale dotyčná firma žiada preplatenie nákladov. Moja odpoveď znela: nie. A vtedy už to rozhodnutie bolo jasné, ešte vo štvrtok som požiadala riaditeľa, aby odstúpil. Je pravda, že pán minister bol na druhý deň v lietadle a na ceste do USA. Ale ja som ho nežiadala cez médiá, aby konal a odvolával. Obrátila som sa na riaditeľa. Z tohto pohľadu som nezasiahla do kompetencií pána ministra.“
Podľa neho ste mali dohodu, že počkáte do jeho návratu.
„Tá dohoda bola v piatok ráno. Naobed som mala na stole hotové právne analýzy.“
Bola situácia taká vážna, že ste nemohli počkať tri dni?
„Viete, trvalo to už päť dní. Právne analýzy a fakt, že treba platiť za odstúpenie zmluvy, boli pre mňa poslednou kvapkou, kedy si poviete dosť.“
No cez víkend by sa už nič vážne nestalo a Mikloš tvrdí, že ste konali za jeho chrbtom. Nebolo rozumnejšie počkať?
„Na jednej strane sú tu otázky, či som nemohla konať skôr, potom, či som nemala počkať. Rozhodla som sa konať v piatok, so všetkými dôsledkami. Učinila som tak preto, lebo som bola presvedčená, že argumenty sú natoľko vážne.“
Prečo ste potom v prezídiu pristúpili na návrh Mikuláša Dzurindu počkať na výsledky vyšetrovania NKÚ?
„Na prezídiu sme nedospeli k žiadnej dohode. Stanovisko bolo o tom, že ja trvám na svojom, minister tiež.“
Už tam ste im povedali, že plánujete odstúpiť?
„Oznámila som na prezídiu, že vnímam tento prípad ako klientelizmus. Stanoviská boli naozaj rozdielne. Diskusia bola dlhá, vzápätí bolo stretnutie predsedov koaličných strán a po tomto rokovaní som informovala médiá, ako som informovala.“
Ak ste boli vy aj Mikloš oklamaní Mikulčíkom, prečo potom trval na jeho zotrvaní?
„Pán minister argumentoval ušetrením verejných zdrojov, neporušením zákona. Toto všetko je pravda. Len sme si dali záväzok, podľa ktorého máme postupovať inak pri verejnom obstarávaní. Mala byť vypísaná súťaž. Podľa zákona aj prieskum trhu je možný spôsob. Ale prvý podklad, ktorý sme dostali, bol o piatich oslovených firmách. Neskôr sa ukázalo, že ani to tak celkom nebola pravda. Na generálnom riaditeľstve je kontrola vlády, ktorá má možnosť kontrolovať, či došlo k rozporu s uzneseniami vlády a platnými zákonmi. NKÚ takúto možnosť nemá.“
Väčšina vedenia SDKÚ bola na strane Mikloša?
„Takto by som to neformulovala. Chceli, aby sme sa my nejako dohodli.“
Ak bol podľa vás Mikloš na strane klientelizmu a vy ste obhajovali verejný záujem, nebolo najlepším riešením odvolať ho a počkať, čo sa bude diať? Lebo, ak ste boli pripravená odísť, vyzerá to, ako by ste sa vzdávali klientelizmu.
„Pre prípad na Daňovom riaditeľstve, ktorý nenaplnil svoje finále a občania neprišli ani o cent, to bolo v poriadku. Ja som nehrozila, že podávam demisiu. Pozvala som na stretnutie predsedu SDKÚ a povedala, že nebudem čeliť odvolávaniu v parlamente za Mikulčíka. Proste, nie. Ja ho tam nebudem obhajovať.“
Znamenalo to, že ak by Mikulčík neodišiel, podali by ste demisiu?
„Riešenie bolo v rukách predsedu SDKÚ a ministra financií, predovšetkým. Ako som sa mala ísť postaviť do Národnej rady a obhajovať neobhájiteľné?“
Ak by ste boli vystavená takejto situácii, dali by ste demisiu?
„Áno.“
Prečo ste potom radšej neodvolali Mikloša? Nový minister by odvolal Mikulčíka, krajina by nebola v chaose a vy by ste boli ďalej premiérkou.
„Pretože riešim problémy iným spôsobom.“
Radšej vlastným ústupom ako konfrontáciou?
„Tá tu bola. Každý iný spôsob by bol rezignáciou na presvedčenie spoločnosti, že vieme zastaviť klientelizmus iným spôsobom, bez toho, že by sa udial. Ja mám právomoc rozhodnúť, či zodpovednosť nesie pán minister, alebo nie.“
Nebolo od začiatku pomýlené, že zodpovednosť má niesť Mikulčík, keď politicky ju má Mikloš, ktorý sa ho celý čas zastával?
„Je na mojich kritériách, či prípad, ktorý sa stal na Daňovom riaditeľstve, bol dôvodom na odvolanie ministra.“
Na odstúpenie premiérky to dôvod bol, na odchod ministra nie?
„Dovoľte mi rozhodnúť, aký meter mám na seba a členov vlády. Keď chcete urobiť zmenu, že nebudú fungovať všetky bývalé zosieťovania, chcete zmenu v justícii, na Generálnej prokuratúre, tak sú možno dva spôsoby. Jeden je revolučný, ale to znamenalo riziko, že nebudete postupovať striktne podľa demokratických pravidiel. Mám na mysli reprezentáciu Najvyššieho súdu. Alebo to skúšate postupne, ukážkou, že sa to dá robiť inak. Ak je náznak problému, budú vyvodené dôsledky.“
Hovoríte o demisii aj v prípade, ak bude za generálneho prokurátora zvolený Dobroslav Trnka. Prečo je taký neprijateľný?
„Po mediálnom vystúpení generálneho prokurátora pri odchode z funkcie ja nemám čo dodať. To bola diskvalifikácia na celej čiare. Aby to bolo korektné, svet nie je čiernobiely. V prípade pána Trnku som vždy pozitívne hodnotila, ako zasahoval voči organizovanému zločinu. Zároveň zdôrazňujem, že mi prekáža hlavne to, ak nekonal. Nechoďme po príklad ďaleko. Na Generálnej prokuratúre je stále vyšetrovaný spis a čakáme na žiadosť na zbavenie imunity poslanca v Národnej rade. Spis tam sladko spí.“
No Trnka už nie je generálnym prokurátorom.
„Tak je tam jeho námestník.“
Ako môžete fungovať v strane, keď od poslanca SDKÚ tiež vyšiel návrh na Trnku?
„Strana nie je jeden človek. Každý člen má právo na svoj postoj.“
Vy ste za to, aby sa o generálnom prokurátorovi rozhodovalo teraz v tajnej voľbe. Budete presviedčať poslancov, aby nerobili obštrukcie?
„Je jasné rozhodnutie Ústavného súdu, treba ho rešpektovať bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme. Záver, že tajnosť voľby nie je právom, ale povinnosťou, znamená štandardnú tajnú voľbu.“
Máte vnútornú istotu, že nikto z koalície nezahlasuje za Trnku?
„Morálka v živote buď je, alebo nie. Dôverujem v zodpovednosť poslancov a v to, aký si dali záväzok voči občanom.“
Ten mali aj predtým, keď šiesti poslanci hlasovali za Trnku. Máte teraz nejaký dôvod, prečo si myslíte, že to dopadne inak?
„Možno práve preto, že takto sa ďalej vládnuť nedá. Ak ich to netrápi, budú oni zodpovední za to, že zavládne chaos.“
Beata
Balogová
