Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania
Al-Káida by väčší útok zorganizovať nemala, no nemožno vylúčiť akciu jednotlivca, hovorí odborník na terorizmus.
BRATISLAVA, KOŠICE. Aj keď o ničom konkrétnom sa nevie, bezpečnostné opatrenia sa sprísnili. Po smrti Usámu bin Ládina sa prípadnej odvety zo strany teroristickej siete alKáida obávajú aj na Slovensku.
Najohrozenejšie môžu byť americké ciele. Jedným z nich by mohla byť hokejová reprezentácia, ktorá v súčasnosti hrá základnú skupinu majstrovstiev sveta v Košiciach.
Prísnejšie opatrenia „Až do odvolania budú príslušníci Policajného zboru prísnejšie strážiť napríklad veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Bratislave a počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji aj členov reprezentácie USA,“ napísal hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel.
Americká ambasáda o konkrétnych opatreniach hovoriť nechce. Mohlo by to pomôcť prípadným útočníkom, zdôvodnil mlčanie tlačový atašé ambasády Chase Beamer. Pri budove veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave nebolo včera vidno nič nezvyčajné.
Mimoriadne opatrenie neboli viditeľné ani v Košiciach. Ulice v okolí Hotela Hilton, kde je americké mužstvo ubytované, aj pri Steel aréne, kde popoludní hrali proti Nórsku, boli uzavreté a poriadok udržiavali policajné hliadky rovnako ako v uplynulé dni šampionátu.
Nič mimoriadne „Nemám pocit, že by sa niečo mimoriadne dialo,“ uviedol jeden z príslušníkov Policajného zboru.
Väčší organizovaný útok podľa odborníka na terorizmus a bývalého šéfa českého vojenského spravodajstva generála Andora Šándora Slovensku nehrozí.
Nevylučuje však, že by sa o menšiu akciu pokúsil zradikalizovaný jednotlivec. „Môže prísť odplata zo strany tých, ktorí budú trúchliť za stratou svojej ikony,“ povedal pre SME.
Al-Káida bez jadra Len pred týždňom sa cez WikiLeaks dostalo na verejnosť vyjadrenie Chalída Šejka Mohammeda, strojcu útokov z 11. septembra 2001. Americkým vyšetrovateľom povedal, že al-Káida ukryla v Európe jadrovú bombu, ktorú odpáli, ak zabijú bin Ládina.
„Vieme, že alKáida sa snažila získať zbrane hromadného ničenia, ale nepredpokladám, že by ich mali. Pochybujem, že sú schopní ukryť niekde nálož tohto typu,“ povedal Šándor.
Varovania pred teroristami nemáme
Hrozby teroristov posudzuje Bezpečnostná rada. Tá by mala zasadnúť až v júni.
BRATISLAVA. Ani zelený, ani oranžový či iný. Slovensko na rozdiel od Spojených štátov nikdy nemalo označenia pre stupne ohrozenie bezpečnosti štátu. Ak sa riziká vyskytli, prijímali sa jednotlivé opatrenia, nie štandardizované „balíky“.
O tom, aké opatrenia prijme štát na svoju ochranu, rozhoduje Bezpečnostná rada, ktorá sídli na Úrade vlády. Vedie ju premiérka a sú v nej ministri vnútra, obrany, zahraničných vecí, financií, dopravy, hospodárstva aj zdravotníctva.
Sprísnili sme v roku 1991 počas operácie Púštna búrka, v roku 2001 po útokoch na USA, po teroristických útokoch na Španielsko a Britániu v rokoch 2004 a 2005.
V súvislosti s Bin Ládinom mimoriadne zasadnutie rady neplánuje. „Zatiaľ nie. Je plánované riadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v plánovanom termíne v júni,“ odpovedal Úrad vlády.
„Zintenzívni sa práca spravodajskej služby aj spravodajských sietí Policajného zboru v určitých skupinách obyvateľstva, o ktorých sa dá predpodkladať, že sympatizujú s teroristami,“ hovorí o prvom kroku pri hrozbách bývalý minister vnútra Vladimír Palko.
Bezpečnostné opatrenia sme radikálne sprísnili od pádu komunizmu dvakrát. Najprv v roku 1991 počas vojny v Perzskom zálive. Po teroristických útokoch na Spojené štáty v septembri 2001 sa trvalo posilnila ochrana strategických zariadení, čo sú napríklad jadrové a vodné elektrárne. Výrazne sme sprísnili opatrenia aj na letiskách.
Sprísnený režim platil aj po začatí druhej vojny v Iraku (2003) či po tom, ako teroristi zaútočili na civilistov v Španielsku a vo Veľkej Británii.
Miroslav Kern

Beata
Balogová
