Druhá časť plného znenia Správy prezidenta SR o stave republiky

Primátori miest, starostovia obcí a predsedovia VÚC často upozorňujú, že presun kompetencií sa deje chaoticky. Kompetencie bez peňazí nemôžu byť skutočné, a v konečnom dôsledku sú príťažou, pretože mestá a obce nemôžu pohnúť s mnohými problémami, ktoré im zo zákona prináleží riešiť. Priblíženie vecí verejných občanovi je tak zatiaľ iba ilúziou a reforma nebude skutočná bez toho, aby prebehla aj v oblasti získavania príjmov najmä z prerozdeľovania. Vážené dámy a páni, aby som však nehovoril iba o problematických otázkach našej domácej politickej scény, niektoré reformy, aj keď sa väčšinou začali neskoro, sú dobrým odrazovým mostíkom pre budúcu vládu, ktorá verím, že v nich bude pokračovať a zlepšovať ich. Preto dúfam, že po voľbách a vytvorení novej vlády bude panovať medzi jej členmi konštruktívny duch a rovnako aj v novozvolenom parlamente. Verím, že Slovensko sa konečne zbaví svojej nie príliš lichotivej tradície vo vyrábaní čiernych kníh a v okamžitom negovaní výsledkov predchádzajúcej vlády, ktoré odčerpávajú energiu a odpútavajú pozornosť od riešenia skutočných problémov. Tam, kde sa však prekročil zákon, by mali zasiahnuť vyšetrovacie orgány, prokuratúra, súdy a politici by sa mali s plnou zodpovednosťou venovať svojej práci. Rád by som tiež pozitívne zhodnotil a ocenil prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktorú sa nám toho roku podarilo podpísať. Jej dôležitosť a vskutku historický význam vidím v tom, že vytvára v našej spoločnosti priaznivé prostredie pre náboženskú toleranciu a rovnoprávne postavenie veriacich všetkých uznaných náboženstiev. Naši veriaci, ktorí už dlhodobo pestujú ekumenickú spoluprácu a sú vzorom aj pre iné oblasti života spoločnosti, si to zaslúžia. Privítať však treba aj niektoré zákony, ktoré v našom právnom poriadku absentovali, ako napríklad nový zákon o bankách, novelu obchodného zákonníka či nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Sú porovnateľné s európskou legislatívou a pri dôslednom aplikovaní v praxi riešia aj dlhodobé problémy v našej spoločnosti v oblastiach, ktorých sa dotýkajú. Vážené dámy a páni, pri svojej práci neraz premýšľam o politických súvislostiach. Skúmam, akým spôsobom významní politici prispeli k riešeniu problémov vo svojej dobe, v krajine či v medzinárodnom kontexte. Pri štúdiu ich činov som dospel k názoru, že Slovensko sa nemá za čo hanbiť, pretože sme mali niekoľkých politikov a skutočných štátnikov, ktorí svojím významom prekročili hranice našej vlasti a zanechali nám odkaz, akým smerom sa má naša politika uberať. Z novodobých dejín našej krajiny za najvýznamnejších isto nielen ja pokladám Milana Rastislava Štefánika a Alexandra Dubčeka. Obaja žili v inej dobe a mali iné metódy, mali však rovnaké ciele demokraciu a prospech občanov. Od oboch sa môžeme učiť. Pri hodnotení stavu našej spoločnosti na prahu parlamentných volieb mi zišlo na um, o čo by mohlo byť toto hodnotenie priaznivejšie, keby sme sa viac inšpirovali tými, ktorí dokázali našu krajinu posunúť dopredu a určiť jej miesto v európskych dejinách. Dubček aj Štefánik mali svoj jasný program a riadili sa predovšetkým tým, čo potrebovala spoločnosť a čo bolo podľa nich v tej chvíli najdôležitejšie. Keď som pred tromi rokmi nastupoval do funkcie prezidenta Slovenskej republiky, za najdôležitejšie som po rokoch polarizácie našej spoločnosti považoval národné zmierenie, aby sme sa dokázali dohodnúť na prioritách a spoločne sa ich usilovali naplniť. Nie všetci prijali toto moje úsilie, a najmä politikom bolo prednejšie napĺňanie vlastných cieľov, z ktorých nie všetky boli prínosom aj pre spoločnosť. Dnes som naďalej presvedčený, že idea zmierenia bola správna a že bez širšej zhody v základných otázkach budeme napredovať iba veľmi pomaly. Ukázalo sa, že aj myšlienka štátnej doktríny, teda vízie dlhodobého rozvoja Slovenska na 12 až 15 rokov na základe spolupráce odborníkov a politikov bola správna, aj keď ju vládni politici sprvu odmietli. Kvôli jej neprijatiu v začiatkoch vládnutia tejto koalície sme stratili veľa času, a pre mňa, ale najmä pre občanov je len slabou náplasťou, že približne pred rokom začali o nej hovoriť aj niektorí členovia vlády. Doteraz však v tomto smere nič neurobili, a táto problematika sa začala znovu vyťahovať až teraz pred voľbami. Chcel by som však upozorniť, že nie je na mieste, aby sa takáto dôležitá otázka stala predmetom politického boja, ale že treba na nej skutočne začať pracovať hneď po voľbách. Vlády sa menia, občania zostávajú a nie je preto možné, aby sa po každých voľbách začínalo odznovu, aby nová vláda prijímala vlastné pravidlá a negovala všetky predchádzajúce. Nie je to v prospech Slovenska ani jeho občanov. Dlhodobá vízia spolu s ďalšími krokmi je potrebná aj z hľadiska nášho budúceho začlenenia do štruktúr NATO a EÚ. V súvislosti s naším členstvom v týchto medzinárodných zoskupeniach si väčšina z nás uvedomuje, že ide o historické udalosti, ktorých priamymi aktérmi môžeme byť len vtedy, keď naplno využijeme túto príležitosť. Už spomínaný Štefánik si bol vedomý, že Slovensko je malá krajina, aby mohla ostať osamotená. Hovorieval, že nemôžeme síce dejinné udalosti tvoriť, môžeme im však dať smer a využiť ich vo svoj prospech. Takáto situácia nastala práve teraz a ja verím, že ju nepremárnime. Pomaly budeme vstupovať do novej volebnej kampane a práve túto historickú šancu by sme mali mať na zreteli. Dospeli sme do bodu, keď, ako som povedal v úvode, sami nesieme zodpovednosť za osud našej krajiny. A práve o zodpovednosti by mali byť aj nasledujúce voľby a celá predvolebná kampaň. Za takmer desať rokov samostatnej existencie najmä niektorí politici zlyhávali práve v zodpovednosti. Nedokázali celospoločenské záujmy nadradiť nad osobné. Pričasto sme naprávali chyby, namiesto toho, aby sme ich nerobili. Voľby sú veľkou výzvou pre politikov a pre politické strany, aby sa pokúsili získať občana na svoju stranu. Bol by som rád, keby sme svoju vyspelosť dokázali aj korektným predvolebným zápasom o voliča. Bez podrazov a osočovania. Voľby sú však aj príležitosťou pre občana, ktorý v nich môže vyjadriť svoj názor a v konečnom dôsledku to bude on, kto rozhodne. Verím, že svoj zmysel pre demokraciu a zodpovednosť za našu vlasť prejavia občania svojou účasťou vo voľbách. Verím vo vyspelosť nášho občana, ktorý prešiel neľahkou skúsenosťou transformačných rokov a uvedomuje si dôležitosť tohtoročných volieb. Vážené poslankyne, vážení poslanci a členovia vlády, vystupujem pred Vami vo volebnom období tejto vlády a parlamentu naposledy, chcem sa Vám preto poďakovať za Vašu prácu. Onedlho sa vaše funkčné obdobie skončí. Jedna z výhod demokracie je aj zmena, striedanie moci. V zmysle logiky tejto zmeny moci by potom malo ísť aj o zmenu kvality spoločnosti. Verím, že kvalita našej spoločnosti sa bude v budúcnosti zvyšovať, že po voľbách dotiahneme naše plány a sľuby do podoby, z ktorej budú mať osoh, prospech a vari i radosť predovšetkým naši občania. Ich služobníkmi z ich vôle budú i politici, ktorí nastúpia po voľbách.