BRATISLAVA. Bývalí disidenti Ján Čarnogurský, František Mikloškoa historici Milan Zemko a Jozef Jablonický žiadajú premiérku Ivetu Radičovú, aby sa zákon o Ústave pamäti národa nemenil tak, žeby bolo možné politicky zasahovať do personálnych otázok ústavu.
Vláda podľa autorov listu, ktorý sa ním obrátili na predsedníčku vlády, pripravuje také zmeny v zákone, ktorými by sa menilo vymenovanie predsedu správnej rady ÚPN, tvorba správnej rady, ako aj jej funkčné obdobie. V pondelok sa problémom zaoberala aj Koaličná rada, ale na oficiálnej tlačovej besede o tom predstavitelia koalície neinformovali.
ÚPN sa podľa autorov listu vypracoval na ďalšie centrum výskumu najnovších dejín Slovenska. "Jeho činnosť a publikácie nemusia vyvolávať všeobecný súhlas, ale zatiaľ obstáli v zásadnom vedeckom hodnotení. Pre pravdivý výskum a publicistiku o dejinách je dôležité, aby boli slobodné a chránené pred politickými tlakmi," napísali v liste Čarnogurský, Mikloško, Zemko a Jablonický.
Podľa nich zmena zákona o ÚPN, ktorá umožní výmenu predsedu správnej rady a správnu a dozornú radu pred uplynutím funkčného obdobia, vystaví ÚPN politickým tlakom.
Nové vedenie ústavu podľa autorov listu bude vplývať na výskumníkov, aby svoje výskumy prispôsobili požiadavkám momentálnej politickej moci, pretože inak bude hroziť opakovaná zmena vedenia ústavu.
"Zmena vedenia ústavu bude môcť byť aj pri každej zmene vlády. Odstrašujúci príklad je pri obdobnom ústave v ČR, kde sa v priebehu roka vystriedali štyria riaditelia," napísali v liste bývalí disidenti a historik. Podľa nich zmena zákona o ÚPN vytvorí podmienky pre politickú korupciu pri historickom výskume.
Prípravou novely zákona sa zaoberala komisia, ktorú zriadila premiérka. Návrh novely by mal do pripomienkového konania predložiť úrad vlády.
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002.
Vtedy slovenský parlament schválil tzv. zákon o pamäti národa, ktorého autorom bol prvý predseda správnej rady ÚPN Ján Langoš. Prijatý zákon je hlavným východiskom pre činnosť ústavu.
Súčasťou jeho preambuly je zmienka o povinnosti štátu "sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely", ako aj "učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony".
