Dôsledkom neprimeranej dĺžky súdnych konaní je, že Ústavný súd priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie, ktoré musí Slovensko sťažovateľovi vyplatiť.
KOŠICE. Kľúčovým problémom v slovenskom súdnictve je dĺžka konania na všeobecných súdoch a s tým spojená aj vymožiteľnosť práva. V rozhovore pre TASR to povedala predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková.
Tento problém súvisí jednak so zmenou spoločenských pomerov začiatkom 90. rokov, ktoré so sebou priniesli množstvo nových prijatých zákonov, ale aj s tým, že z justície odišlo množstvo skúsených sudcov a naopak do justície prišlo veľa funkčne mladých sudcov, alebo sa sudcami stali bývalí prokurátori a advokáti, povedala Macejková.
Dodala, že k existujúcej súdnej agende pribudla aj agenda štátnej arbitráže, ktorá bola zrušená a tiež mnoho nových návrhov súvisiacich s reštitúciami, rehabilitáciami, či s konkurzom o vyrovnaní.
Sudcovia sú nerovnomerne zaťažení
Niekoľkokrát sa menilo územnosprávne členenie, čo prinieslo vznik nových okresných a krajských súdov. Na niektorých súdoch tak vznikol nedostatok sudcov a naopak na iných ich bol prebytok.
Toto spôsobilo, že na niektorých, najmä okresných súdoch je nedostatočné materiálno-technické vybavenie a tiež je nerovnomerná zaťaženosť sudcov na okresných a krajských súdoch, dodala predsedníčka Ústavného súdu SR.
Dôsledkom neprimeranej dĺžky súdnych konaní je, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezmi priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie, ktoré musí Slovenská republika sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov.
V roku 2010 to bola suma 647 100 eur, aktuálne za mesiac apríl 2011 už bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške až 83 600 eur. Preto som aj iniciovala Projekt, ktorý by mal napomáhať tento problém riešiť, zdôraznila ďalej Macejková.
Celý názov Projektu znie Efektívnosť rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb v kauzálnej súvislosti s princípom prezumpcie zavineného konania štátu.
Projekt má skrátiť konania
Ide o projekt, ktorý nezakladá nároky na finančné prostriedky a jeho dĺžka je rozložená na roky 2010-2013. Jeho cieľom je okrem iného efektívnejšie realizovať výkon rozhodnutí Ústavného súdu SR, zabrániť opätovnému vzniku zbytočných prieťahov v občianskom, obchodnom, správnom a trestnom konaní, napomáhať predchádzaniu uplatňovania právnej zodpovednosti proti Slovenskej republike z dôvodu porušenia základných práv a slobôd alebo ľudských práv a slobôd sťažovateľov na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Všeobecné súdy k tomuto Projektu zaujali veľmi dobrý a konštruktívny postoj. Pravidelne zasielajú prehľady stavu vecí, v ktorých ÚS nálezom právoplatne rozhodol.
Predbežné výsledky Projektu zverejnené na concourt.sk svedčia o tom, že sa veci pohli dopredu. Vzhľadom na trojročnú dĺžku projektu sleduje ÚS tieto veci až do právoplatného skončenia na všeobecných súdoch, doplnila Macejková.
Poznamenala tiež, že súčasťou Projektu je aj Analýza zrušených a vrátených rozhodnutí všeobecných súdov z dôvodu arbitrárnosti (svojvoľnosti), v ktorých ÚS vyslovil porušenie základných práv na súdnu a inú právnu ochranu.
Dôvodmi týchto zrušených rozhodnutí všeobecných súdov teda okresných a krajských súdov, ale aj Najvyššieho súdu SR, sú hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia. Konkrétne dôvody uvádzame v Analýze, ktorá je zverejnená na oficiálne stránke ÚS, podčiarkla predsedníčka ÚS SR.
Podľa Macejkovej aplikačná prax všeobecných súdov má vplyv na stabilitu práva, právnu istotu jednotlivca a na mieru dôvery občana v práve. Analýza ústavného súdu teda upozorňuje na potrebu väčšej erudovanosti pri uplatňovaní týchto aspektov v bežnej činnosti súdov, uzavrela Macejková.
