BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady SR by mali na májovej schôdzi opätovne schváliť novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá okrem iného mení tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, a prelomiť tak prezidentovo veto.
Odporúča im to ústavnoprávny výbor, ktorý vďaka siedmim hlasom koaličných poslancov výhrady hlavy štátu Ivana Gašparoviča odmietol.
Naopak, piati poslanci za Smer sa so stanoviskom prezidenta stotožnili.
Gašparovič okrem iného upozornil, že nie je vhodné a demokratické meniť spôsob hlasovania účelovo personálne viazaný, navyše v čase krátko pred voľbou s tajným hlasovaním, počas nej alebo krátko po tom, kedy sa táto voľba mala uskutočniť.
Procházka: Meníme pravidlá do budúcnosti
"Preto naďalej zotrvávam na svojom názore zachovať voľbu tajným hlasovaním, a to v rozsahu, ako je upravená v platnom a účinnom zákone Národnej rady SR," odôvodnil vrátenie novely.
Predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH) pre TASR zdôraznil, že novela nemení pravidlá hry počas voľby, ale do budúcnosti. "Kritériu, že krátko alebo nekrátko pred voľbou nerozumiem. V právnom poriadku sa to nepoužíva," povedal.
Gašparovič tiež upozornil, že úloha a zmysel voľby tajným hlasovaním spočíva v ochrane nezávislosti voleného funkcionára alebo voleného kandidáta na funkciu, a to najmä pred politickým vplyvom či tlakom najmä toho, kto ho volil.
Rovnako podľa prezidenta chráni aj toho, kto volí, teda v danom prípade poslanca NR SR, a to najmä po zániku jeho mandátu.
Podľa právnej normy majú poslanci voliť kandidáta na nového generálneho prokurátora verejnou voľbou, a nie tajne ako doteraz. Okrem voľby kandidáta na šéfa prokurátorov má byť verejným aj hlasovanie o uchádzačoch o posty na sudcov Ústavného súdu SR či o predsedovi a podpredsedoch Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Smer chce novelu napadnúť na Ústavnom súde
Z legislatívnej úpravy zároveň vyplýva, že parlament by mal naďalej hlasovať tajne v personálnych otázkach, ktoré sú obsiahnuté v Ústave SR. Ide o voľby a odvolávania predsedu a podpredsedov parlamentu a voľby šéfov výborov.
Okrem toho novela má zaviesť fakultatívnu možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Návrh na tajné hlasovanie môže predložiť minimálne 15 poslancov.
S novelou rokovacieho poriadku nesúhlasí opozícia, ktorá prezidenta vyzvala, aby právnu normu nepodpísal. Predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že vládna koalícia schválením novely zlomila slovenskej demokracii krk.
Urobila tak podľa neho preto, lebo potrebuje vydierať vlastných poslancov pri voľbe generálneho prokurátora a spolitizovať celú inštitúciu. SNS právnu normu označila za protiústavnú.
Smer naďalej trvá na svojom odmietavom stanovisku. Tieňový minister spravodlivosti a poslanec za Smer Róbert Madej. TASR potvrdil, že ak koalícia prelomí prezidentovo veto, na čo potrebuje aspoň 76 hlasov, sociálni demokrati napadnú novelu rokovacieho poriadku na Ústavnom súde SR.
