BRATISLAVA. Konanie chystaného referenda o slovenčine ako výlučnom úradnom jazyku by bolo podľa podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) v rozpore s ústavou.
"Používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku garantuje článok 34 ústavy, článok 93 ústavy ustanovuje, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet, pričom práva národnostných menšín a etnických skupín (teda aj právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku) sú zaradené do druhej časti ústavy – Základné práva a slobody," zdôrazňuje sa v texte Kancelárie podpredsedu vlády, ktorý agentúre SITA poslal Chmelov poradca Jozef Švolík.
Vyhlásenie prináša desať odpovedí na sporné témy v súvislosti s chystanou novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Kancelária podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny ďalej tvrdí, že nové znenie zákona nespôsobí obciam neúnosné finančné ťažkosti, pretože rozhodnutie o vedení agendy dvojjazyčne je na obci a môže sa teda rozhodnúť s prihliadnutím na svoje finančné možnosti.
Navyše, dopravné značky s označením obce v jazyku národnostnej menšiny nehradí obec, ale štát. Nové znenie zákona nemá priniesť ani dodatočnú záťaž pre podnikateľov. Napríklad jedálne lístky v menšinových jazykoch budú upravené len ako zákonná možnosť, nie povinnosť.
Chmelov útvar tiež nesúhlasí s tvrdením niektorých politikov, že novela smeruje k uzatvoreniu menšín do "jazykového geta", ale smeruje k rozšíreniu dvojjazyčnosti.
"Štátni zamestnanci orgánov verejnej správy musia ovládať štátny jazyk, keďže takáto povinnosť pre nich vyplýva zo zákona o štátnej službe," uvádza sa v texte. Odmieta aj názor, že rokovanie obecných zastupiteľstiev aj v jazykoch menšín spôsobí jazykový babylon.
"Novela zákona ustanovuje, ktoré sú tradične používané menšinové jazyky na Slovensku, na ktoré sa zákon vzťahuje. Bulharský, chorvátsky, český, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk sa na tomto území používa stáročia. Tieto jazyky sú na Slovensku doma, ale treba ich používanie legitimizovať štátom a treba spresniť pravidlá ich používania," nazdáva sa Chmelova administratíva.
V súvislosti s nabádaním, aby sa s prijatím novely počkalo na výsledky sčítania ľudu, Chmelova kancelária upozorňuje, že výsledky budú známe až 27 mesiacov po sčítaní, teda v roku 2014.
"Nevidíme dôvod na to, aby sme čakali ďalšie tri roky, keď návrh novely zákona je už hotový a z veľkej časti aj prerokovaný. (...) Demografické údaje a ich vývoj však nepredstavujú priamy dôvod potreby zmeny zákona, táto potreba spočíva predovšetkým v nedostatočnej a nejasnej úprave používania jazykov národnostných menšín v právnom poriadku SR ako aj v narušenej rovnováhe medzi úpravou používania štátneho jazyka a úpravou používania jazykov národnostných menšín," dodáva.
Kancelária obhajuje aj zrušenie povinného titulkovania menšinového vysielania. Pripomína, že táto povinnosť vznikla až v roku 2009 prostredníctvom novely zákona o štátnom jazyku a verejnoprávna televízia relácie titulkovala aj predtým.
"Odstránenie tejto povinnosti neznamená, že aj v Slovenskej televízii sa automaticky zruší titulkovanie menšinových relácií v štátnom jazyku, ale to, že súkromní vysielatelia už nebudú mať takúto povinnosť, čo otvára priestor na vznik aj súkromných televízií vysielajúcich v jazyku národnostnej menšiny. Bude len na nich, či chcú mať otitulkované vysielanie, alebo nie. Argumentovať tým, že ide ,o bariéru medzi väčšinovým národom a menšinami, považujeme za nesprávny postup, pretože pri takejto argumentácii by napríklad nemohla existovať ani jednojazyčná menšinová tlač, ktorá je na Slovensku realitou už mnoho desaťročí," argumentuje.
Slováci ani po schválení novely nemajú byť diskriminovaní pri prijímaní do orgánov samosprávy alebo štátnej správy, pretože ovládanie menšinového jazyka nebude podmienkou na prijatie do zamestnania.
"Najefektívnejším spôsobom na zabezpečenie používania jazyka národnostnej menšiny je zamestnávanie aj takých osôb, ktoré príslušný jazyk ovládajú. O diskriminácii nemôže byť reč, keďže ide o legitímnu požiadavku, ktorá má svoju opodstatnenosť v ústavnom práve používať jazyky národnostných menšín v úradnom styku," nazdáva sa Chmelov útvar. Chmel tiež odmieta, že by novela sankcionovala ľudí za nepoužívanie menšinových jazykov.
"Sankcionované môžu byť len orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ak nezabezpečia uplatnenie jazykových práv príslušníkov národnostných menšín a právnické osoby, ak na jazykovo zmiešanom území neuvedú informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR aj v jazyku národnostnej menšiny," vysvetľuje.
Novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín už parlament v prvom čítaní schválil. Keďže viacero politikov vládnej koalície voči nemu formulovalo výhrady, predpokladá sa, že sa v druhom čítaní jeho znenie skoriguje. Rozhodnúť by sa o tom malo na nasledujúcej riadnej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne v utorok 17. mája.
