ŽILINA. Približne len jeden vysokoškolák za hodinu sa na Žilinskej univerzite zaujímal o ponuky zamestnania od nemeckých firiem Siemens, Continental, Hella a ďalších.
V Siemense sa za niekoľko hodín zastavili dvaja študenti, desiatky ich sedeli v neďalekom bufete. „Nemáme čo riešiť,“ hovorili dve vysokoškoláčky nad občerstvením.
Veľtrh pracovných príležitostí zorganizovali nemecké spoločnosti so Slovensko-nemeckou obchodnou komorou. Študentov zaujal minimálne.
Člen predstavenstva komory Franz-Josef Schulte upozorňuje, že na Slovensku chýbajú odborníci a inžinieri neovládajú dokonale ani jeden cudzí jazyk.
Nemci majú záujem najmä o technikov, ale aj o kvalifikovanú silu v zdravotníctve, potvrdil hovorca komory Markus Halt.
Stačilo by im aj 500 eur
Lucia končí ekonomický manažment. Jej pozície neponúkali. „Keď som sa dozvedela o akcii, otočila som sa na päte a bežala po životopisy. Ponúkajú viac strojárske miesta.“
Patrik končí školu o rok. O prácu sa zaujímal len všeobecne. Oceniť svoju prácu peniazmi nevie. „Zarábať 850 eur v Bratislave je iné ako na východe. Výška platu by závisela od viacerých faktorov.“
Žilinskí študenti by pracovali v nemeckých firmách aj za nízku mzdu. „Päťsto eur?“ odhadla Lucia svoj nástupný plat. „Na začiatok je to dosť.“
Jej kolegyňa by chcela 600 eur, ďalší dvaja študenti tiež od 500 do 600 eur. Mladý doktorand sa ocenil na tisícku.
Vysokoškolákov je málo
Nemecké firmy u nás zamestnávajú až 90-tisíc ľudí. „Na Slovensku je vysoká nezamestnanosť a málo technicky zdatných absolventov. Máme problém obsadiť voľné pozície,“ hovorí Martin Ragula, personálny riaditeľ Hella Corporate Center. V Žiline hľadal vzdelaných ľudí do oblasti vývoja.
Hella v Bánovciach nad Bebravou zamestnáva 1150 ľudí, práve ponúka 30 miest pre vysokoškolákov na technické pozície. Do roku 2012 chce prijať ďalších 300 ľudí. „Bude problém ich nájsť,“ priznáva Ragula.
Rovnaké problémy má nemecký Continental so závodom vo Zvolene. Pri výrobe automobilových bŕzd zamestnáva takmer 800 ľudí. Personalistka Silvia Halvelandová hovorí, že s univerzitou spolupracujú dlhšie.
Študenti chodia do firmy na stáže a robia tam diplomové práce. „Slovenský vzdelávací systém nereaguje dostatočne rýchlo na potreby firiem.“
Nemeckým investorom u nás vyhovuje najmä stabilná mena, lacná pracovná sila a oproti Česku aj stabilnejší právny a daňový systém.
Brali by aj do Nemecka
Nemecký veľvyslanec Axel Hartmann pripustil, že burzou chceli upozorniť na vyše 400 nemeckých firiem na Slovensku, ale aj na otvorenie nemeckého pracovného trhu.
„Nemecká ekonomika je štvrtá najväčšia na svete. Máme málo kvalifikovanej pracovnej sily, preto treba hľadať aj v iných krajinách. Chýbajú nám inžinieri, odborní pracovníci vo fabrikách, ale myslím si, že to je problém aj na Slovensku.“
V Nemecku pracuje okolo 80-tisíc ľudí zo Slovenska. „Neočakávame žiadne významné zmeny na nemeckom trhu práce v dôsledku jeho otvorenia pre zamestnancov zo Slovenska. V Nemecku sú vyššie nielen mzdy, ale aj životné náklady. Migrácia sa nemusí nevyhnutne vyplatiť,“ povedal Halt.
Predpokladá, že ľudia, ktorí veľmi chceli pracovať v zahraničí, už odišli za vyššími zárobkami do krajín ako Veľká Británia či Írsko, ktoré otvorili pracovný trh dávnejšie.
Nemecké investície na Slovensku sa podľa Halta počas posledných rokov stabilizovali a neočakáva prílev nových veľkých investorov.
„Evidujeme ešte nejaký záujem nemeckých firiem vstúpiť na miestny trh, ale zameraný je skôr na predaj.“ Väčšie investície očakáva skôr od firiem, ktoré tu už sú a chcú expandovať.
Cudzinci investície neľutujú
Keby sa rozhodovali znovu, 83 percent opýtaných firiem by opäť investovalo na Slovensku.
ŽILINA. Ak by sa zahraniční investori na Slovensku mali dnes opäť rozhodnúť, či u nás investujú svoj kapitál, viac ako tri štvrtiny zo 166 opýtaných by to urobili znova. Približne 28 firiem by na Slovensku už radšej neinvestovalo.
Oproti uplynulému roku pribudlo pätnásť nespokojných investorov, ukázal prieskum obchodných komôr najvyspelejších krajín únie, ktorých podnikatelia pôsobia na Slovensku.
Nemci sú v priemere spokojnejší. Do slovenskej ekonomiky by už neinvestovali len deviati investori zo 60 opýtaných.
Európskym investorom prekáža u nás najmä veľká korupcia, nízka vymožiteľnosť práva a nevhodný vzdelávací systém. Boj proti korupcii a kriminalite a priehľadnosť verejných obstarávaní zhodnotili známkami na úrovni štvorky v škole. Prácu vlády Ivety Radičovej považujú takmer tri štvrtiny opýtaných za uspokojivú alebo dobrú.
Slovensko stále patrí pre investorov medzi najatraktívnejšie krajiny a dve tretiny oslovených odhadujú, že ekonomická situácia sa tu bude tento rok zlepšovať.
Asi štyridsať percent firiem chce v tomto roku viac investovať a prijímať nových zamestnancov.
Daniel Vražda
