Evanjelická cirkev umelé oplodnenie neodsudzuje, katolícka a pravoslávna ho považujú za morálne neprípustné.
Nie každý pár počne dieťa prirodzenou cestou. Potom má len dve možnosti – adopciu a asistovanú reprodukciu. Pred rozhodnutím stoja aj veriaci Ivana a Andrej. Keď sa brali, mali 23 rokov. Neprišlo však tehotenstvo, ale Andrejova rakovina. Odvtedy ubehlo šesť rokov. Vyliečil sa, ale mal nešťastie v šťastí – po chemoterapii ostal neplodný.
Kňaz im umelé oplodnenie neodporúča, odkázal ich na adopciu. „Vraj je to neetické. Ale ja chcem prežiť tehotenstvo a dieťa aj porodiť. Možno neskôr skúsime aj adopciu, ale bojím sa, že to nebudem vedieť precítiť, ako keď ide o vlastné dieťa,“ priznáva Ivana. Andrej je rozčarovaný, že onkológ mu nepovedal o možnosti zmrazenia spermií pred chemoterapiou. „Dnes sme ich mohli využiť, takto sme odkázaní na darcovské.“
Podobnú dilemu riešia desaťtisíce párov na Slovensku. Kňaz pritom neporušil nič – poskytol radu v duchu katolíckej náuky. Tá umelé oplodnenie odmieta. Najavo to dal aj Vatikán, keď kritizoval udelenie Nobelovej ceny za medicínu Robertovi Edwardsovi, priekopníkovi umelého oplodnenia.
Intimita, embryo, čistota
Výhrady má aj pravoslávna cirkev. Jakub Jacečko, pravoslávny duchovný v Holíči a zároveň lekár, vidí viac problémov. „Narúša sa intimita medzi mužom a ženou, čím sa porušuje Božie tajomstvo, teda počatie dieťaťa. Sprostredkovateľom má byť Boh, nie lekár, inak je to neprirodzené. Navyše nie každé embryo končí v maternici, niektoré sú zmrazené, iné zničené. Je to neetické zaobchádzanie so životom. Problémom je aj narušenie čistoty manželstva – ak žena príjme spermie cudzieho darcu, je to, akoby mala pomer aj s niekým iným, nielen s manželom.“
Odmietavý je tiež Katechizmus katolíckej cirkvi: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, sú závažne nemorálne.“ Heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie vraj porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná, a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Tieto techniky „zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého,“ píše sa v katechizme. Podľa neho oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt „zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby. Takáto nadvláda je svojou povahou v rozpore s dôstojnosťou a rovnosťou, ktoré majú byť spoločné rodičom i deťom.“
Morálny teológ Vladimír Thurzo pre Katolícke noviny v roku 2004 uviedol, že ani dramatické osudy tých, ktorí nesmierne túžia po dieťati, nemôžu zmeniť postoj cirkvi k technikám umelého oplodnenia. „Dôstojnosť ľudskej osoby, ktorá je pri nich vážne spochybnená, jej to jednoducho nedovoľuje.“ V príhovore k členom Pápežskej akadémie pre život v roku 2004 to potvrdil aj pápež Ján Pavol II. „Prirodzené plodenie detí sa nesmie nahradiť manipuláciou umelého aktu plodenia.“
Už 4,3 milióna detí
Lekár Peter Harbulák z Centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV to odmieta. „Cirkvi, ktoré sú proti umelému oplodneniu, si mýlia pojmy. Ak tvrdia, že embryá sú životom, vynechávajú podstatné slovíčko – potenciálnym. Ak mám semeno oplodnené na strome a nevložené do pôdy, vyrastie z neho ďalší strom? Nie. To sa stane, keď semeno zasadím do zeme. Detto platí pre embryá – nie sú životom, len majú takú potenciu. Život začne klíčiť, keď ich vložíme do maternice, a aj to nie vždy.“
Podľa Harbuláka sa pomocou metód asistovanej reprodukcie narodilo už 4,3 milióna detí. „Inak by tu neboli. Nebodaj sú cirkvou nechcené?“ Výhradu, že sa z daru premieňajú na tovar, odmieta. „Nie sme to my, čo povieme, že teraz sa určite narodí dieťa. Potenciál života je v tele matky, ten ovplyvniť nevieme, len vložíme embryo do maternice. Výhrada cirkvi je podobne nezmyselná, ako keď niekto tvrdí, že z Mount Everestu má človek k Bohu bližšie než tí, čo sú pri mori.“
Evanjelická cirkev augsburského vyznania problém v umelom oplodnení nevidí. Ivan Mucha, evanjelický farár v Málinci uvádza, že medicína má človeku pomáhať. „Tu reálne pomáha tým, čo majú problém s plodnosťou. Voči tomu nemáme námietky.“ Podľa Muchu nám dal Boh rozum a výdobytky vedy, „a ak je to pre dobro veci, niet dôvodu ich nevyužiť. Nie je to ani v rozpore s Písmom svätým.“
Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko však argumentuje Starým zákonom. „V ňom sa spomína viac neplodných manželstiev. Vnímali sa ako Boží trest, páry sa preto modlili, snažili sa žiť bohabojne. Boh im potom požehnal a mali deti, hoci až vo vyššom veku. Naša cirkev preto asistovanú reprodukciu neodporúča. Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhujeme, aby si vzal dieťa z detského domova.“
Príkladom ide samotný Jacečko – dieťa sa im s manželkou nepodarilo počať prirodzenou cestou, tak si ho adoptovali. „Manželka ho prijala, jej materinské city sú plnohodnotné. Mnohých straší psychologická bariéra – budem mať rád dieťa, ktoré som nesplodil, ktoré som neporodila? Keď to skúsia, zistia, že je to v pohode.“
Súhlasí aj psychológ a religionista Richard Gróf. „Skúsenosť matiek dokazuje, že adopcia dokáže plnohodnotne naplniť túžbu po dieťati. Dokonca rozdiel v miere lásky nevidia ani rodičia, ktorí majú biologické aj adoptívne deti. Vzťah sa tvorí spoločne prežitou skúsenosťou, nie génmi.“ Gróf však dodáva, že uspokojenie rodičovských potrieb závisí aj od zrelosti rodičov, ich predsudkov, tolerancie a schopnosti prijať aj dieťa, ktoré nemusí zodpovedať ich fixnej predstave o tom, aké by malo byť.
Modlitbou chorobu neporazíme
Pravoslávny duchovný Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. „Sú aj ľudia s inými hendikepmi – bez ruky, bez nohy. Navyše dnes mnohí žijú takým spôsobom, že sa vlastnou vinou stávajú neplodnými. Z toho ťažko obviňovať Boha.“
Evanjelický duchovný Ivan Mucha nesúhlasí. „Ak by sme na porazenie neplodnosti odporúčali len modlitby, mohli by sme ich radiť na každú chorobu. Ak by sme dôsledne akceptovali to, čo tvrdia, medicíne by sme zakázali napredovať. Práve to by bolo nemorálne. Načo potom ľudia chodia za lekármi? Majú sa zmieriť so svojím stavom? Epidémie a choroby neporazíme iba pasívnym modlením sa, ale aj aktívnou prácou s využitím rozumu. Preto sa hovorí – pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže.
Prikyvuje aj lekár Peter Harbulák. „Ak má mladá žena zápal vaječníkov alebo vajíčkovodov, ak dôjde k nenávratným zmenám, nepomôžeme jej, hoci má zdravé vajíčka, manžel zdravé spermie a obaja sa milujú? Ak majú potenciál byť dobrými rodičmi? Pre taký pár je aj dieťa z umelého oplodnenia darom.“
Harbulák odmieta, že dieťa musí vzniknúť len z prirodzeného intímneho styku manželov. „To cirkev tvrdí, že pohlavný styk rovná sa láska? Pýtam sa ako katolík, ktorý sám chodí do kostola. Ak je dôkazom lásky pohlavný styk, škoda to komentovať. Ani nespočítate deti, ktoré sa počali pre cirkev prirodzenou cestou a pritom úplne bez lásky. Nemáme právo povedať niekomu, kto za svoju neplodnosť nemôže, že je to nemorálne?“
Manipuláciu s embryami niektorí označujú za hranie sa na Boha. Evanjelik Ivan Mucha z toho strach nemá. „Nikdy nebudeme múdri ako Boh, on vždy bude mať obrovský náskok. Že by sme ho niekedy dobehli, toho sa nebojím. Ak bude navyše cirkev poctivo napĺňať svoje poslanie, správnou cestou pôjde aj spoločnosť.“
Beata
Balogová
