Košice 1. júna (TASR) - Blízkosť kompetencií i fungovania Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) a Slovinskej republiky dnes na spoločnom brífingu deklarovali predsedovia oboch súdov Ján Mazák a Franc Testen. Slovinskí hostia sú od štvrtka na štvordňovej návšteve slovenského ústavného súdu, pričom ide o ich prvú pracovnú návštevu Slovenska.
Podľa predsedu ÚS SR Mazáka, hoci Slovinsko ústavný súd zriadilo už v roku 1963 počas svojej príslušnosti k federatívnej Juhoslávii, ochrana ústavnosti a zákonnosti v tých časoch fungovala len formálne. K zmenám došlo po osamostatnení Slovinska v roku 1991, keď nová ústava zaviedla deľbu moci a ústavný súd sa stal najvyššou autoritou v oblasti ochrany ľudských práv.
Podľa predsedu slovinského súdu Testena, vzájomná výmena skúseností o fungovaní a rozhodovaní ústavných súdov nových demokracií je pre ich činnosť podnetnejšia ako v prípade "starých" ústavných súdov Nemecka či Francúzska. Ako konštatoval, ÚS SR patrí svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou v rodine európskych ústavných súdov k rešpektovaným autoritám. Dodal, že po nadviazaní užších pracovných kontaktov chcú Slovinci konzultovať s našimi sudcami svoje riešenia, podobne ako s ústavnými súdmi Poľska, Maďarska či Českej republiky.
Pre slovenský súd je podľa Mazáka podnetných viacero prístupov slovinskej strany. Napríklad uvádzanie v rozhodnutí mien všetkých zainteresovaných sudcov aj s tým, ako hlasovali a s ich prípadnými odlišnými stanoviskami. Takúto úpravu by Mazák rád videl aj v pripravovanej novele zákona o ÚS SR. Pre slovinskú stranu bol inšpiratívny model fungovania ÚS SR pri prenesení časti rozhodovacej činnosti na senáty. V Slovinsku väčšinu káuz rozhoduje 9 sudcov v pléne a tak sa stáva, že k rozhodnutiu dospievajú pomerne ťažko a často vo viac ako jednoročnej, často až v trojročnej lehote. Naproti tomu ÚS SR podľa Mazákovho konštatovania rozhoduje o individuálnych podaniach v lehote 3 až 6 mesiacov a plenárne záležitosti do jedného roka.
