Bratislava 30. júna (TASR) - Slovenská republika si 5. júla pripomína štátny sviatok na počesť kresťanských vierozvestov Cyrila a Metoda. Obaja sa patričnou mierou podieľali na rozširovaní kresťanstva v strednej Európe, čiže aj na území terajšieho Slovenska. TASR v tejto súvislosti vydáva prehľad ich činnosti na území Slovenska.
Kresťanské učenie bolo v určitej miere etablované na území súčasného Slovenska už pred ich príchodom. Kresťanstvo na jeho územie preniklo už v dobe existencie Rímskej ríše. Dokazujú to viaceré archeologické nálezy napríklad z Bratislavy - Rusoviec a predovšetkým odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia. Slovania na naše územie prichádzajú v 6. storočí. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi slovanské etnické spoločenstvo na území dnešného Slovenska v prvej tretine 9. storočia po prijatí kresťanstva Avarmi v rokoch 795 -796 a zániku ich kaganátu v závere 8. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazuje vysvätený kostol v Nitre v roku 828 pasovským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. V roku 833 vzniká prvý štátny útvar západných Slovanov Veľká Morava, pričom podstatná časť územia, ktoré tvorilo jej jadro, sa nachádzala okrem terajšej Moravy aj na Slovensku. Učenie Ježiša Krista dosahuje medzi Slovanmi čoraz výraznejšie postavenie. Už kresťanský panovník Veľkej Moravy - Rastislav vnímal toto náboženstvo ako veľmi silný fenomén, ktorý dokáže podporiť existenciu politického útvaru. Tá bola neustále ohrozovaná Frankami, v ktorých službách boli aj mnohí duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí chceli napomôcť oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše a tak obmedziť pozíciu Rastislava. Ten okamžite oslovil pápeža, aby mu zaslal vierozvestov, ktorí by preferovali kresťanstvo v reči, ktorej rozumie jeho ľud a zároveň by doručili pápežove požehnania aj na samostatnú cirkevnú diecézu v rámci Moravy. U neho posolstvo nepochodilo, ale u byzantského cisára Michala III. dopadlo pozitívne. Na Veľkú Moravu poslal dvoch vierozvestov Konštantína a Metoda pochádzajúcich zo Solúna, v okolí ktorého sa nachádzala početná slovanská menšina, ktorej jazyk ovládali. Okamžite pochopili situáciu a vytvorili pre slovanskú reč prispôsobené písmo - hlaholiku a preložili základné state súvisiace s kresťanskou náukou. Po tejto dokonalej príprave prišli v roku 863 na Veľkú Moravu. Domáce obyvateľstvo spolu s vládnucou mocou byzantskú misiu viac ako prijalo, ale predstavitelia v Ríme a najmä východofranská vládnuca moc sa na to dívala s nevôľou. Konštantín a Metod odchádzajú obhajovať svoje dielo pred pápežom do Ríma. Po dlhých peripetiách uspeli - dosiahli vytvorenie Moravsko-panónskej diecézy, ktorej sa stal arcibiskupom Metod a kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom sa môžu viesť kresťanské obrady.
Chorľavý Konštantín, hlavný duch úspechu, zostáva v Ríme, kde odchádza do kláštora, prijme meno Cyril a v roku 869 zomiera. Metod, pokračovateľ ich spoločného diela sa vracia sa na Veľkú Moravu. Po ceste je zajatý Frankami a napriek vlažnému postoju Svätopluka k jeho pusteniu, ho svojou intervenciou pomôže vyslobodiť samotný pápež. Najprv v duchu rozvoja Veľkomoravskej ríše sa Metod podieľa napríklad na pokresťančení Vislanov podrobených Svätoplukom. Postupne sa vládnuci Svätopluk od neho odkláňa, a to aj po viacerých zákerných atakoch na Metoda od profranského duchovného Vichinga. Metod opäť v Ríme obhajuje svoju prácu a uspeje. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci obhajujúci slovansky znejúcu liturgiu musia z územia Veľkej Moravy odísť. Etablujú sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Pričom obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov ešte doteraz.
