BRATISLAVA. Zahraničný výbor parlamentu dnes hlasmi koaličných poslancov podporil vyhlásenie, ktorým má Národná rada reagovať na novú maďarskú ústavu. Schválený text výboru potvrdzuje záväzok rozvíjať SR na princípe individuálnych práv a odmieta exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy, vrátane novoprijatej ústavy.
S vlastným, ostrejším znením prišli aj poslanci za SNS, ich návrh však zahraničný výbor neodobril, podporili ho len prítomní členovia za Smer, Vincent Lukáč ako jediný člen výboru za SNS sa na zasadnutí nezúčastnil.
Predseda výboru František Šebej (OKS, člen klubu Most-Híd) sa nazdáva, že miernejšie znenie je postačujúce. „Je dostatočnou reakciou v danom okamihu, je reakciou na schválenú (maďarskú) ústavu, nereaguje a priori na iné normy, ktoré budú riešiť občianstvo zahraničných Maďarov a ich volebné právo. Až budú prijaté, potom možno reagovať,“ povedal. Zdôraznil, že znenie je výsledkom koaličnej dohody, súhlasí s ním Most-Híd aj rezort zahraničných vecí. Pavol Hrušovský z KDH sa nazdáva, že vyhlásenia tohto typu by nemali predkladať politické strany lebo sú potom vnímané politicky a členov výboru vyzval, aby návrh výboru podporila aj opozícia.
Návrh vyhlásenia z dielne siedmich poslancov SNS je formulovaný ostrejšie. Parlament ním má vyjadriť "rozhorčené odmietavé stanovisko nad sériou protislovenských aktov a exteritoriálnej legislatívy narušujúcej zvrchovanosť SR", "ostrý protest proti nemiestnym opakujúcim sa výrokom predstaviteľov Maďarska proti suverenite Slovenska", "principiálne odmietavé stanovisko k snahám o historický revizionizmus" a "dôrazný apel na dodržiavanie medzinárodných zmlúv". Národniari ďalej vyzývajú maďarský parlament, aby zrušil alebo upravil zákony, ktoré sa dotýkajú zvrchovanosti okolitých krajín a uviedol ústavu s demokratickými európskymi princípmi a tradíciami. Predseda klubu SNS na výbore pripustil, že formuláciu vyhlásenia možno skorigovať, aby bolo miernejšie.
Slotovci sú nespokojní s činnosťou vlády a preto sa na ňu chcú prostredníctvom vyhlásenia obrátiť so žiadosťou o správy o problematike slovensko-maďarských vzťahov, o opatreniach rezortu zahraničných vecí, ktoré majú zabrániť ohrozovaniu slovenskej suverenity a zvrchovanosti a o plnení zmluvy o dobrých susedských vzťahoch. Vláda sa tiež mala obrátiť na európske inštitúcie, aby Slovensku pomohli zamedziť napätiu a vynútiť plnenie mierových zmlúv, ktoré Maďarsko podpísalo medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Cez národniarske vyhlásenie sa má Národná rada SR obrátiť na parlamenty susedných štátov, aby spoločne odmietli zásahy do svojej suverenity a na Európsky parlament, aby sa zaoberal znepokojujúcim vývojom situácie v Maďarsku.
Koaliční členovia výboru považujú aktivitu SNS za výkrik do tmy, ktorý veci nepomôže. Šebej poznamenal, že ústava nemôže mať exteritoriálne účinky, pretože jej účinky sa za každých okolností končia na hranici štátu, ktorý má vlastnú jurisdikciu. „Minie sa to účinkom, bude to výkrik, nič iné ako výkrik. Ak chceme, aby národná rada vykríkala do tmy, môžeme to prijať, ale nemôžeme očakávať, že to bude mať akékoľvek následky. (...) My nemáme právo žiadať od ktorejkoľvek krajiny EÚ, aby menila svoj základný zákon, aj keď nás ten zákon znervózňuje. Tá snaha bude neúčinná, obávam sa, že aj vysmiata“ povedal na dnešnom rokovaní zahraničného výboru. Podľa Magdy Vášáryovej (SDKÚ-DS) je na reakciu zatiaľ priskoro. „Čo neznamená, že SR by nemala reagovať, a veľmi ostro, pokiaľ na základe tejto ústavy budú prijaté zákony s exteritoriálnym účinkom,“ myslí si. Juraj Droba zo SaS naliehal, aby Slovensko riešilo problém maďarskej ústavy s chladnou hlavou.
O oboch vyhláseniach bude parlament rokovať na svojej najbližšej schôdzi, tá sa začne v utorok 17. mája.
Slovenských politikov v súčasnosti znepokojujú kroky maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorá v roku 2010 presadila kontroverzný zákon o občianstve, ktorý umožňuje získať občianstvo tejto krajiny každému, kto mal predkov v Uhorsku a ovláda maďarský jazyk, teda väčšinu príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Tento rok maďarský parlament schválil aj novú ústavu, ktorá vytvára rámec, aby mali volebné právo aj zahraniční Maďari, tvrdí sa v nej, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov v cudzine a chce ich podporovať v uplatňovaní kolektívnych menšinových práv. Zároveň mení terajší oficiálny názov Maďarskej republiky len na Maďarsko.
