BRATISLAVA. Za simulátor riadenia letov na bratislavskom letisku si sadli ministri dopravy a obrany Ján Figeľ (KDH) a Ľubomír Galko (SaS) a virtuálne si vyskúšali riadenie prevádzky na letisku Sliač.
Dnešná nezvyčajná zostava na riadiacej veži reprezentuje rezorty, ktoré sa podieľajú na činnosti štátneho podniku Letové prevádzkové služby SR.
Jeho úlohou je koordinácia všetkých činností súvisiacich s letovou prevádzkou nad územím Slovenska, tak civilných ako aj vojenských letov. Minister Galko by však na tejto činnosti chcel ušetriť peniaze svojho rezortu.
"Po tejto krátkej polhodine už dnes vidím možnosti, ako do budúcnosti ešte lepšou spoluprácou a plnšou integrovanosťou ušetriť peniaze daňovým poplatníkom SR," povedal Galko.
V podniku pracujú desiatky civilných riadiacich letovej prevádzky a 14 vojakov. Na to, aby ešte viac spolupracovali a boli ešte viac boli integrovaní, je podľa Galka v budúcnosti potrebné prekonať len určité administratívne bariéry.
"Dnes to funguje na princípe určitého prenájmu strojov a zariadení, za ktorý platí rezort obrany tomuto štátnemu podniku a ja už dnes vidím priestor na zefektívnenie tejto činnosti," tvrdí Galko. Podľa neho by vojaci mohli viac participovať na tom, čo robia civili a naopak.
"Viem si predstaviť užšiu spoluprácu," pripustil riaditeľ Letových a prevádzkových služieb Miroslav Bartoš. Nad Slovenskou republikou je v týchto dňoch asi 1 000 pohybov denne v civilnom sektore, vojaci majú špeciálne úlohy.
"Aj toto si treba vyhodnotiť, ten pomer, a na základe toho treba mať odvahu možno na prijímanie inovatívnych a nových riešení v budúcnosti," dodal Galko.
Minister Figeľ vidí veľkú budúcnosť v projekte Európskej únie jednotného európskeho neba.
"Aby sa v Európe lietalo ľahšie, bezpečnejšie, spoľahlivejšie, aby Európa bola viac konkurencieschopná aj v čase globálnej, na jednej strane krízy, na druhej strane konkurencie," vysvetlil Figeľ zámery tohto projektu.
Slovensko spolu s ďalšími šiestimi krajinami minulý týždeň v Slovinskej metropole Ľubľana podpísali dohodu o vytvorení stredoeurópskeho segmentu v projekte jednotného európskeho neba, pričom každý signatár vkladá časť vzdušného priestoru do jednotného spoločného bloku.
"Čo by malo v konečnom dôsledku znamenať napriamenie tratí, znižovanie poplatkov, znižovanie nákladov pre letecké spoločnosti a znižovanie meškaní, ktoré sú vypočítavané na jeden let," vysvetlil Bartoš.
Dnes Slovensko funguje ako monopolný a autonómny priestor, vytvorením takýchto segmentov sa celý európsky kontinent rozčlení na funkčné bloky, "kde sa zintenzívni spolupráca, zlepšia parametre, ušetrí na nákladoch na pristátia a vzlety, na palive".
Našimi partermi v segmente je Česká Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina.
